Clá rozdeľujú hnutie MAGA Navarro je hlúpejší než vrece tehál, vyhlásil Musk. Rozpadne sa Trumpova koalícia?

Nové americké clá vedú k rozporom v americkej administratíve a zákulisí Republikánskej strany.

Zatiaľ čo Trumpov poradca a šéf novej Národnej obchodnej rady Peter Navarro a minister obchodu Howard Lutnick si myslia, že clá pomôžu americkej ekonomike a priemyslu, mnohí republikáni spochybňujú účinnosť ciel. Na stranu odporcov ciel sa postavil aj Elon Musk, ktorý sa verejne pohádal s Petrom Navarrom.

Navarro vyhlásil, že Musk nie je výrobcom, ale len „skladačom“ áut, ktorý si chce zabezpečiť prístup k lacným ázijským komponentom, ale nestavia naozaj „americké“ autá.

„Ak idete do jeho závodu v Texase, v mnohých prípadoch veľká časť motorov, ktoré dostane – čo sú v prípade EV batérie –, pochádza z Japonska a Číny. Elektronika pochádza z Taiwanu,“ vyhlásil Navarro. „Rozdiel v našom a Elonovom myslení je v tom, že chceme pneumatiky vyrobené v Akrone. Chceme prevodovky vyrobené v Indianapolise. Chceme motory vyrobené vo Flinte a v Saginawe. A chceme, aby sa tu vyrábali autá.“

Musk to na sieti X (bývalom Twitteri) poprel a reagoval, že Tesla stavia „najviac americké“ autá spomedzi všetkých výrobcov. Navarra označil za „Petra Retarrda“ a vyhlásil, že je „hlúpejší než vrece tehál“ a „skutočne hlupák“.

Konflikt v hnutí MAGA

Spor medzi technolibertariánmi zo Silicon Valley, ktorých najznámejšou tvárou je práve Musk, a populistami okolo Steva Bannona nie je celkom nový. Obe skupiny súperia o vplyv v novej administratíve, pričom ich názory na hospodársku politiku sa zásadne líšia.

Zatiaľ čo Musk podporuje krátkodobé využitie ciel na vyrokovanie nových dohôd a podporil aj ponuku Európskej únie zrušiť clá medzi Európou a Amerikou, ľudia ako minister obchodu Howard Lutnick alebo Peter Navarro nechcú clá zrušiť. Naopak, chcú ich nechať v platnosti a dúfajú, že to prinúti americké firmy presunúť väčšiu časť výroby do Spojených štátov.

Sú to práve oni, kto stojí za uvalením ciel aj na štáty, ktoré do Ameriky dovážajú výrobky, ktoré sa v Spojených štátoch vyrobiť alebo dopestovať nedajú (ako je napríklad káva z Etiópie) alebo ktorých výroba je taká neekonomická, že v Spojených štátoch nedáva zmysel (ako textil z Bangladéša).

Lutnick však nezmyselnosť výroby lacného textilu v Spojených štátoch popiera a tvrdí, že by tieto práce mohli vykonávať roboty, zatiaľ čo americkí robotníci by roboty servisovali.

Minister obchodu si navyše želá, aby sa do Ameriky vrátila aj výroba elektroniky. „Tá armáda miliónov a miliónov ľudských bytostí, ktoré skrutkujú malé skrutky na výrobu iPhonov – takéto veci prídu do Ameriky,“ sľúbil.

Z pohľadu Muska, ale aj tradičných republikánov je to ekonomické šialenstvo, ktoré výrazne predraží obrovský počet výrobkov, či už dovážaných, alebo aj tých vyrábaných v USA, ktoré často potrebujú zahraničné komponenty.

Ceny by sa ešte viac predražili, ak by tieto firmy presunuli do USA celú svoju výrobu. Nedávna analýza finančnej spoločnosti Wedbush napríklad ukázala, že pri výrobe iPhonov v Spojených štátoch by ich cena narástla na zhruba 3500 dolárov. Tristné vyhliadky do budúcna tlačia aj na hodnotu spoločnosti, v dôsledku prepadu cien akcií Apple dnes už nie je najhodnotnejšou spoločnosťou na svete.

Republikáni sú zneistení

Nová colná politika naráža na odpor veľkej časti Republikánskej strany. Aj keď mnohí doposiaľ vyčkávajú a neodvážia sa Trumpa verejne kritizovať, nálada v strane je zlá.

„Clá sú daňou pre spotrebiteľov a nie som zástancom zvyšovania daní pre amerických spotrebiteľov, takže dúfam, že tieto clá sú krátkodobé a slúžia ako páka na zníženie ciel na celom svete,“ vyhlásil texaský senátor Ted Cruz.

„V administratíve sa ozývajú hlasy, ktoré namiesto uzavretia dohody hovoria, že chceme mať clá ako dlhodobú a trvalú črtu ekonomiky. Myslím, že by to bola chyba,“ povedal Cruz na adresu Navarra a Lutnicka. Možnosť, že by clá zostali v platnosti, označil za „strašný výsledok“.

Ešte minulý týždeň siedmi republikánski senátori, okrem iného Mitch McConnel, Rand Paul, Lisa Murkowski a Susan Collins, podporili rezolúciu proti novým clám uvaleným na Kanadu.

Nový zákon by zrušil clá, ktoré v priebehu 60 dní nie sú ratifikované kongresom.

„Clá nie sú zlé len ekonomicky, ale sú zlé aj politicky,“ vyhlásil Paul a pripomenul, že po zavedení Smootových-Hawleyho ciel v roku 1930 republikáni stratili svoju väčšinu v senáte na väčšinu ďalších šiestich desaťročí.

Rand Paul povedal, že Trump robí logickú chybu, pretože si neuvedomuje, že Spojené štáty pri obchode získavajú tovary v rovnakej hodnote, za aké zaplatili. „Chyba je v tomto: že nejakým spôsobom pri obchode musí niekto prehrať; že keď s niekým obchodujete, je tu porazený a niekto, kto vás využíva,“ kritizoval.

„Každý obchod, ktorý sa uskutoční na trhu, je obojstranne výhodný,“ argumentoval Paul. „Ak sme v slobodnej spoločnosti a vy mi chcete predať svoj kabát a ja vám za to dám 200 dolárov, obaja s tým súhlasíme a obaja sme s obchodom spokojní.“ Podľa Trumpovej logiky „mám obchodný deficit s mojím obchodom s potravinami,“ vysvetlil nezmyselnosť prezidentovho prístupu.

Trump Paulovu kritiku ciel označil za „neuveriteľne nelojálnu“ a obvinil ho, že trpí takzvaným „Trump derangement syndrome“.

Za hranicou zákona?

Isté nie je ani to, či sú Trumpove clá bez ratifikácie kongresom vôbec legálne.

Trumpova administratíva argumentuje „núdzovým stavom“, pre ktorý siahla po kompetenciách, aké umožňuje zákon pod názvom International Emergency Economic Powers Act. Prečo by si však zavedenie ciel vyžadovalo tento prostriedok namiesto bežného legislatívneho procesu, je pre mnohých zástancov republikánov nepochopiteľné.

Známy libertariánsky senátor Rand Paul kritizoval kongres, ktorý rezignoval na svoju ústavnú úlohu a dovolil prezidentovi, aby určoval colnú politiku. „Som republikán. Som zástancom Donalda Trumpa. Ale toto je problém oboch strán,“ vyhlásil Paul.

„Je mi jedno, či je prezident republikán alebo demokrat. Nechcem žiť v núdzovom režime. Nechcem žiť tam, kde moji zástupcovia nemôžu hovoriť za mňa a majú kontrolu a rovnováhu moci,“ odsúdil Trumpov postup.

Pravicová organizácia New Civil Liberties Alliance clá napadla aj na súde. Za skupinou stoja vplyvní konzervatívci, okrem iného dlhoročný viceprezident Spoločnosti federalistov Leonard Leo a miliardár Charles Koch.

Nastúpi po prepade na burze aj prepad preferencií?

Aspoň doposiaľ sa javí, že odpor republikánskych politikov voči clám sa minie účinku. To pomáha demokratom, ktorí až donedávna pôsobili bezhlavo a pasívne, vďaka prepadu na burze sa však začínajú nanovo profilovať na kritike ciel a hrozbe nového nárastu inflácie. Demokrati sa môžu opierať aj o fakt, že 57 percent Američanov nové clá odmieta a až 73 percent sa obáva nárastu cien.

Šéf americkej centrálnej banky Federal Reserve (Fed) už oznámil, že v dôsledku rastu cien Fed tento rok nebude ďalej znižovať úrokové sadzby, čo je zlá správa pre hospodársky rast.

V dôsledku ciel ďalej oslabila aj cena akcií Tesly, ktorá sa od polovice decembra prepadla na menej než polovicu hodnoty. Clá by mohli predražiť cenu áut Tesly od štyritisíc do dvanásťtisíc dolárov, v závislosti od modelu.

Je preto nepravdepodobné, že sa Trumpovi podarí rozuzliť konflikt medzi oboma krídlami svojej koalície. Jeho hovorkyňa Leavitt spor medzi Muskom a Navarrom komentovala slovami „boys will be boys“ a vyzdvihla ho ako znak „transparentnosti“ tejto administratívy.

Aspoň doposiaľ Trump nenaznačuje, že by bol ochotný dohodnúť sa na opätovnom znížení ciel, a aj jeho minister financií Scott Bessent povedal, že nevie, či sa o tom vôbec bude rokovať.

To by sa však mohlo zmeniť, ak republikáni prehrajú voľby do kongresu v novembri 2026. Demokrati si robia zálusk na dodatočných 35 kresiel, ktoré doteraz držia republikánski poslanci, čím by republikáni stratili väčšinu v snemovni.