Bratislavská kalvária | Za komunizmu takmer zanikla, teraz vstáva z popola

Krížová cesta na Kalvárskom vrchu v Bratislave je neznáma aj pre mnohých mladších Bratislavčanov, no starší obyvatelia takmer isto vedia, o čom je reč. Hoci desaťročia chátrala, k hlavnému mestu patrí už vyše troch storočí. Založená bola roku 1694 na pamiatku víťazstva kresťanských spojeneckých vojsk nad Turkami pri Viedni v roku 1683. Ide tak o jednu z najstarších krížových ciest v našom regióne.

Dnešné krížové cesty majú štandardne štrnásť zastavení. Nebolo to tak vždy a aj na Slovensku nájdeme krížové cesty s iným počtom zastavení. K takým patrila aj tá bratislavská – mala dve prípravné zastavenia a sedem ďalších.

Prvé prípravné zastavenie sa nachádzalo na mieste, kde sa stretávajú Križkova a Štefánikova ulica – zhruba sedemsto metrov vzdušnou čiarou od začiatku obnovenej krížovej cesty na Kalvárskom vrchu. Druhé prípravné zastavenie bolo o čosi bližšie, dnes tam nájdeme štvorprúdovú Pražskú ulicu.

Na Kalvárskom vrchu sa nachádzalo sedem zastavení, ktoré dopĺňali ešte ďalšie kaplnky – svätého Petra, Žalár a Svätý hrob –, ako aj kostol. Nič z toho už nestojí, iba jedno jediné zastavenie sa aspoň čiastočne zachovalo. Hoci ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia boli objekty kalvárie v dobrom stave, po nástupe komunistického režimu začali chátrať a boli ničené. Zastavenia ľudia rozoberali, brali si z nich tehly, z ktorých si stavali napríklad garáže.

Vyzeralo to až tak, že kalvária nadobro zanikne a kopec bude postupne zastavaný, keďže ide o lukratívnu lokalitu. Zmena nastala až v roku 2018, keď sa začalo s obnovou. Tej sa ujalo novozaložené občianske združenie Bratislavská kalvária, ktorého členmi sú aj manželia Hantabalovci, architekti, ktorí obnovu naprojektovali a navrhli celkom nové, moderné zastavenia.

Architektka Michaela Hantabalová. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zastavenia budú priechodné

„Koncept a filozofia nových zastavení vznikli tak, že vychádzame z pôvodnej proporcie historického zastavenia,“ vysvetľuje Michaela Hantabalová. „Ich hĺbka je dva metre, šírka tri celé dve desatiny metra a výška päť metrov. Chceme, aby nové zastavenia boli rovnako hodnotné ako tie staré a aby sme začlenili a spojili to staré, čo tu je, s novým,“ pokračuje.

Návrhy nových zastavení vyvolali u mnohých Bratislavčanov prekvapenie. Vyzerajú totiž ako malé domčeky, ktorým chýba predná a zadná stena – sú teda priechodné, čo je v skutočnosti autorský zámer architektov. „Nové zastavenia budú otvorené, lebo dnešný človek je otvorený. Bude môcť vojsť do zastavenia, pričom na stenách zvnútra bude mozaika,“ opisuje Hantabalová. Ktorý umelec bude mozaiky robiť, ešte nie je jasné.

Keďže staré zastavenia boli rozobraté, nové budú z jedného kusa. „Aby to už nikto neodniesol, nerozobral,“ hovorí architektka. Odlievať sa budú priamo na mieste zo špeciálneho bieleho betónu a na bočnej stene každej kaplnky bude rímskymi číslicami znázornené, o ktoré zastavenie ide.

Ak sa niekto bude chcieť tadeto prejsť bez toho, aby absolvoval krížovú cestu, nebude do zastavenia musieť vojsť. Chodník povedie tak, aby bolo možné kaplnku obísť.

V rovinatej prvej časti bude cestička mlatová. Zmena nastáva pri štvrtom zastavení Ecce Homo, ktoré je už dnes kompletne zrekonštruované.

Pri obnove pomohli historické fotografie, na základe ktorých bola možná rekonštrukcia do pôvodnej podoby. Na malej časti je dokonca odhalené murivo, aby bolo vidno, že ide o historickú stavbu. „Veľa ľudí malo otázky, či to staviame z polystyrénu. Je teda dobré ukázať ľuďom, že to murivo, ktoré tu je, je pôvodné,“ vysvetľuje Hantabalová.

Zastavenie Ecce Homo v 50. rokoch a pred rekonštrukciou. Foto vľavo: Mikuláš Gažo

Zastavenie Ecce Homo po rekonštrukcii. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vytvárať dnes barok je nezmysel

Od štvrtého zastavenia chodník už pokračuje po historickej kamennej ceste do kopca. Tu sa budú nachádzať aj tri zastavenia, ktoré budú síce nové, ale na miestach tých pôvodných. Tieto budú mať na bočnej stene drážku. Ide o grafickú skratku, ktorou je naznačené profilovanie pôvodného zastavenia – je to o akýsi odtlačok minulosti do súčasnej podoby. Inak budú tieto zastavenia rovnaké ako ostatné.

Špecifické však bude ešte ďalšie miesto. Ide o pôvodné siedme zastavenie, ktoré sa, ako sa ukázalo pri prácach, čiastočne zachovalo. Odkryté boli základy s časťou zadnej steny zastavenia, keďže sa nachádza vo svahu.

Hantabalovci by radi základy zakomponovali do nového zastavenia. „Navrhli sme riešenie a históriu by sme doplnili tak, že novotvar bude upravený, aby zachoval to pôvodné, čo tu ostalo. Nad tým ponecháme medzeru ako to prázdno komunizmu a devastácie, ktorá tu nastala, a nad tým prázdnom bude na stĺpoch nové zastavenie,“ vysvetľuje architektka.

Toto konkrétne zastavenie bude špecifické v tom, že bude v sebe zahŕňať šieste aj siedme zastavenie, teda Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník a Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom. Šieste zastavenie budú predstavovať repliky dvoch sôch, ktoré sa pôvodne na tomto mieste nachádzali, a siedme zastavenie bude novostavba.

Vytvárať v súčasnosti barok je nezmysel. Ani v baroku sa nestavalo tak ako tristo rokov predtým.

Mali by sa vrátiť aj niektoré pôvodné sochy, ktoré si pobrali ľudia do záhrad, niektorí aj s úmyslom zachrániť ich. Ďalšie sochy sú na rôznych miestach po Bratislave, jedna je napríklad v Kostole sv. Jána z Mathy (takzvanej Trojičke), torzo sochy Veroniky sa zasa nachádza na Radničnom námestí, no jej spodná časť sa našla v lese na Kalvárskom kopci.

Pri prácach sa našli fragmenty aj ďalších dvoch zastavení hore na kopci, avšak iba základy v zemi. Objavili sa názory, že by sa tu teda radšej mali postaviť repliky pôvodných objektov než stavať nové. Hantabalová s tým však nesúhlasí. „Náš názor je, že vytvárať repliku na základe ničoho, respektíve iba základov v zemi, a vytvárať v súčasnosti barok je nezmysel. Ani v baroku sa nestavalo tak ako tristo rokov predtým. Vytvárať repliky by podľa nás bola nesprávna cesta rekonštrukcie,“ tvrdí.

„V pamiatkovej obnove je viacero prístupov, akými sa dajú obnovovať pamiatky. Jednou z nich je aj novotvar. Keď nemáte na pôvodnom mieste nič, tak to budujete v súčasnom tvare s rešpektovaním toho pôvodného. My na minulosť nadväzujeme proporciami, ale aj tým, že je to na pôvodnom mieste,“ argumentuje Hantabalová.

Napokon, celá obnovená krížová cesta bude mať inú štruktúru, keďže bude mať štrnásť zastavení, ktoré teda budú umiestnené viac nahusto ako tie pôvodné. Situácia s nájdenými základmi dvoch zastavení sa vyriešila tak, že sa ponechal pôvodný základ a dovnútra boli umiestnené nové základy. Starý základ tak ostal vo svojej pôvodnej podobe.

Vizualizácia nových zastavení. Foto: facebooková stránka Bratislavská kalvária

Zachované dopĺňa nové

Celkom navrchu Kalvárskeho kopca sa dnes nachádza návršie s tromi krížmi – golgotou – a bude tu aj záver krížovej cesty. Toto sa rekonštruovalo ako prvé.

Na fotografiách ešte z roku 2018 vidno úplne zdevastované schody aj okolie celého návršia. Dnes už to vyzerá celkom inak. Prvých päť schodov, ktoré sa zachovali, je opravených a zvyšné boli dorobené presne podľa pôvodných. Rovnako piliere zábradlia, ktoré sa našli, slúžia aj teraz a zvyšné piliere boli dorobené.

To, čo sa zachovalo z dlažby, ktorá bola na mieste vybudovaná počas rekonštrukcie v roku 1894 (k dvojstému výročiu kalvárie), je zachované a zvyšok je kamenný mlat. Kríže sú tiež nové.

Korpus Ježiša na kríži bol kedysi odliaty z bronzu. Takmer až zázrakom sa zachoval originál tejto viac ako tristoročnej sochy, umiestnený je v neďalekom Kostole Panny Márie Snežnej. Jeho kópia z umelého materiálu sa nachádza na kríži na Kalvárskom vrchu.

Obnova bratislavskej kalvárie sa dá prirovnať k znovuzrodeniu fénixa z popola.

Na ňom sa síce krížová cesta končí, no ako bude napokon celá vyzerať, nie je ešte známe. Nevie sa ešte, ako bude vyzerať kaplnka Kristovho hrobu ani čo bude na mieste kostola, ktorý tu stál.

„Uvidíme, čo sa nájde v zemi,“ hovorí Hantabalová. „Vraj tu je pôvodná dlažba kostola, takže možná je náznaková rekonštrukcia tvaru kostola alebo sa len zvýraznia základy, uvidíme, tak ďaleko ešte nie sme.“

Dokončenie rekonštrukcie krížovej cesty bolo plánované na koniec roka 2023. „Ide to pomaličky, tak uvidíme. Sú tu ťažké podmienky na prácu,“ opisuje architektka. Rekonštrukciu financuje občianske združenie Bratislavská kalvária a darcovia, ktorí prispievajú na jeho transparentný účet. Aj architekti manželia Hantabalovci robia svoju prácu bezodplatne a vo svojom voľnom čase.

Aby obnovená krížová cesta nedopadla tak ako predošlá, zastavenia by mali byť osvetlené a ošetrené náterom proti grafitom. Samozrejme, vo verejnom priestore sa vandalizmu nedá úplne predísť, no ako hovorí Hantabalová, odkedy sa na kopci začalo niečo diať, takáto činnosť tu poklesla.

Obnova bratislavskej kalvárie sa dá prirovnať k znovuzrodeniu fénixa z popola. To, čo vydržalo vyše dvoch storočí a za pár dekád bolo takmer úplne zrovnané so zemou, teraz opäť vzniká v celkom novom šate. Bratislava tak dostane jedinečnú krížovú cestu, kde sa moderná architektúra snúbi s barokovou a tristoročná história so súčasnosťou.