Nemecké tanky na Slovensku Berlín urobil dobrý strategický ťah, ale chyby nevyžehlí

Celkovo má Slovensko dostať od Nemecka 15 strojov tohto typu výmenou za 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1, ktoré Slovensko poslalo Ukrajine. Výmena je súčasťou nemeckého projektu Ringtausch, ktorým Nemecko nahrádza časť sovietskej techniky, ktorú iné štáty posielajú Ukrajine. Okrem Leopardov 2 pre Slovensko a Česko tak napríklad Grécko dostane BVP Marder, Slovinsko zas nákladné vozidlá.

Celý koncept Ringtauschu má limitovaný význam pre Ukrajinu, omnoho efektívnejšie by bolo Leopardy či Mardery poslať priamo Kyjevu. V realite je snahou nemeckej vlády balansovať medzi kritikmi vyčítajúcimi jej nečinnosť a nedostatočnú podporu Ukrajiny a radikálnou ľavicou (a pravicou) a „pacifistami“ vo vlastnej krajine, ktorí dodávky akýchkoľvek zbraní kategoricky vylučujú.

To však neznamená, že je bezcenný – Ringtausch je dobrou príležitosťou pre menšie štáty strednej Európy, ako za malý peniaz prezbrojiť na západnú techniku.

V rámci predvolebného kampaňovania sa príchodu tankov venoval aj Robert Fico, ktorý „ministra vojny“ Jaroslava Naďa označil za „pofidérneho predajcu ojazdených vozidiel“. V priebehu niekoľkých minút stihol motostrelec Fico narozprávať toľko kalerábov, že by mohol zvažovať novú kariéru ako majiteľ zelovocu.

Naopak, bezpečnostný analytik Matej Kandrík označil dohodu za „obchod storočia“ – Slovensko sa zbavilo zastaraných BVP, ktoré by inak už onedlho putovali do kovošrotu, získalo namiesto nich 15 tankov a súčasne výrazne prehĺbilo bezpečnostnú spoluprácu s Nemeckom, argumentuje odborník.

Mimochodom, BVP-1 boli už počas sovietskej invázie v Afganistane známe ako smrtonosná pasca, do ktorej vojaci radšej ani nesadali, ale viezli sa na strechách, aby v prípade zásahu vozidla mínou nezomreli v jeho útrobách veľmi nepríjemnou smrťou.

Leopard 2 A4 síce nie je najnovším modelom – nemecký Bundeswehr sám prevádzkuje modernejšie modely 2 A6 a 2 A7V –, ale ešte stále zodpovedá technologickému štandardu Poliakov (2 A4 a 2 A5) či Rakúšanov (2 A4) a vysoko presahuje staré T-72.

Dominancia Leopardov

Ešte prednedávnom sa mohlo zdať, že nemecké tanky vládnu svetu alebo prinajmenšom Európe. Takmer každá európska armáda po roku 1989 stavala na Leopardy, len v strednej Európe ich okrem nemeckého Bundeswehru používa aj rakúsky Bundesheer a poľská armáda, Maďarsko obstaralo 44 + 12 kusov v roku 2018 a teraz ich bude využívať aj Slovensko a Česká republika.

Tu sa zoznam, samozrejme, nekončí, Leopardy 2 si cenia aj Turci, Gréci či Španieli a aj Škandinávia stavia v tomto ohľade na nemeckú techniku: Leopardy nájdeme vo Švédsku, v Dánsku, Nórsku či vo Fínsku.

Isto, svoj model tanku majú aj Francúzi (Leclerc), Briti (Challenger) či Taliani (Ariete), no ani jeden z nich sa nestal práve exportným hitom.

Táto dominancia jedného modelu tanku pritom nie je nevýhodná, väčšina používateľov je členom či už EÚ, alebo NATO a v prípade potreby by si tak spojenecké štáty mali dokázať vypomáhať s náhradnými dielmi, čo zásadne zjednoduší logistiku.

Pre Slovensko Leopardy dávajú zmysel

Lenže tranzícia z tankov T-72 na nemecké Leopardy 2 nie je triviálnou záležitosťou.

Jednou z komplikácií bude napríklad to, že kým tanky sovietskeho vzoru disponujú nabíjacím automatom, Leopardy budú potrebovať štvrtého člena posádky – nabíjača, čo je výzva, ktorej sa dotkol aj Robert Fico.

Existencia štvrtého člena posádky ponúka isté výhody, napríklad viac personálu, ktorý dokáže vykonávať údržbu či drobné opravy, a obzvlášť sovietsky „kolotočový“ automat tanku T-72 sa ukázal na Ukrajine známy najmä ako smrtonosná pasca pre vlastnú posádku. Nevýhodou však je, že si tanky budú vyžadovať štvrtého člena posádky, ktorého je potrebné vycvičiť. Vojenský analytik Lukáš Visingr preto pre Postoj povedal, že v prípade Česka a Slovenska favorizuje kórejský tank K2, ktorý disponuje nabíjacím automatom.

Na druhej strane je práve Ficova prezentácia sovietskych tankov ako akýchsi technologických skvostov nezmysel nevídaných rozmerov, čo dokazuje aj súčasná vojna na našej východnej hranici. T-sedemdesiatdvojky sa na Ukrajine preslávili najmä ako šampióni v hode vežou, chybou je umiestnenie munície v kruhu vnútri veže. Len čo dôjde k zásahu a penetrácii pancierovania, uskladnená munícia takmer zaručene vybuchne a zabije celú posádku. Na rozdiel od toho napríklad Leopardy majú muníciu uskladnenú v zadnej časti veže tak, aby pri výbuchu energia smerovala cez na to určené panely von a posádka mohla prežiť.

V súčasnosti slovenská armáda disponuje tridsiatimi tankmi T-72, no môžeme sa nazdávať, že to nebude konečný počet. V rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung minister obrany Jaroslav Naď poznamenal, že kategorizácia slovenskej 2. mechanizovanej brigády ako „ťažkej“ bude vyžadovať jeden tankový prápor s prinajmenšom 43 tankmi. Po obstaraní nemeckých Leopardov by teda dávalo zmysel, aby Slovensko, podobne ako Maďarsko, prešlo na 44-tankový model práporu.

Prápory nie sú všade organizované rovnakým spôsobom. Kým napríklad poľské pozostávajú z 52 tankov, Briti či Rusi majú dva odlišné typy práporov – tie britské môžu mať 44 alebo dokonca 58 tankov, ruské sú menšie – 31- alebo 41-tankové.

V Nemecku sa presadili prápory so 44 tankmi, čo je model, ktorý s akvizíciou Leopardov prebralo aj Maďarsko. V susednom Rakúsku tankový prápor 14 disponuje 56 aktívnymi tankmi Leopard 2 A4.

V prípade útoku na člena NATO, napríklad v Pobaltí, možno počítať s tým, že slovenská armáda bude úzko spolupracovať najmä s českou armádou, ktorá zas úzko spolupracuje s nemeckou 10. Panzerdivision (tankovou divíziou) vo Veitshöchheime. Dáva preto zmysel, aby slovenská armáda operovala rovnakým alebo podobným modelom tankov ako Česi a Nemci.

Spolupráca s 10. Panzerdivision pred niekoľkými rokmi vzbudila v Českej republike nemalý rozruch aj preto, že kolovala dezinformácia, že názov 10. tankovej divízie je odkazom na 10. tankovú divíziu Wehrmachtu, ktorá bola v roku 1939 umiestnená práve v Prahe.

To je nezmysel, 10. tanková divízia Bundeswehru nesie svoj názov preto, že všetky divízie západonemeckej armády boli označené číslovkami od 1 do 12, a nemala žiadne prepojenie na svojho menovca z druhej svetovej vojny, ale v časti českej spoločnosti napriek tomu analógia negatívne zarezonovala.

Poliaci chcú preč od Berlína

Pre Slovensko obstaranie nemeckých tankov znamená, že Nemecko bude v najbližších desaťročiach jedným z jeho najužších partnerov.

Rozhodnutie Bratislavy či Prahy tak stojí v kontraste so správaním Varšavy. Tá svoju sovietsku techniku nenahrádza Leopardmi, ale americkými tankmi Abrams a juhokórejskými K2. Ba čo viac, Varšava nielenže nenakupuje nové nemecké tanky, ale vyradiť hodlá aj tie, ktorými už disponuje.

Analytik think-tanku SWP v Berlíne Paweł Tokarski preto prednedávnom reagoval na Twitteri: „Generál Bundeswehru vo výslužbe mi raz v súkromnom rozhovore povedal, že zbrane kupujete iba tam, odkiaľ očakávate pomoc v prípade vojny.“ Rozhodnutie Varšavy je tak jasným signálom, že poľská vláda s Berlínom nepočíta.

Poľské rozhodnutie má niekoľko dôvodov. Prvým je nedôvera voči Berlínu a jeho politickým elitám. Naivita veľkej časti nemeckých elít voči Rusku, projekty Nord Stream 1 aj 2, ktoré Nemci presadili proti odporu Poliakov, otáľanie a dokonca počiatočné blokovanie dodávok zbraní Ukrajine, práca exkancelára Schrödera v prospech Moskvy, ale aj nekoordinované správanie Nemcov v migračnej kríze 2015 spôsobilo, že Poliaci dnes Nemcov nepovažujú za spoľahlivého spojenca.

Táto nedôvera sa v dôsledku vajatania v prvých týždňoch ruskej invázie ešte prehĺbila a presahuje už germanofóbnu časť poľskej spoločnosti okolo vládnucej strany PiS a po jej nezhodách s Berlínom a Bruselom.

Tým druhým dôvodom sú výrobné kapacity nemeckého zbrojného priemyslu. Počas špičky výroby v studenej vojne dokázali Nemci vyrobiť jeden tank denne, Leopardov vtedy vyrobili vyše dvetisíc. Oproti tomu dnešná výroba sa obmedzuje na niekoľko desiatok kusov ročne, z 1900 tankov, ktoré Nemecko vyviezlo od roku 1992, väčšina pochádzala zo skladov Bundeswehru. Ten počet aktívnych tankov znížil na 225 kusov v roku 2014, len postupne ich navyšuje na 328.

Aj keby Nemci chceli, nevedeli by Poľsku dodať v priebehu dvoch-troch rokov trojciferný počet tankov, tak ako to dokážu Američania alebo Južná Kórea. To je problém, pretože Varšava Ukrajine poslala vyše dvesto tankov, pričom počítala, že zo strany Nemecka podľa modelu Ringtauschu dostane náhradu.

Nemci, samozrejme, nemali k dispozícii stovku tankov, ktorú by mohli poslať Poľsku, a keďže Poliaci (podľa tvrdení Berlína) poslali tanky Ukrajine skôr, než bolo čokoľvek dohodnuté, boli nemilo prekvapení, že trojciferný počet Leopardov nedostanú.

Priemyselná politika

Na poľskej strane sa hovorí aj o zlej skúsenosti pri modernizácii Leopardov. Tie si chceli Poliaci modernizovať podomácky, no bez technologickej pomoci Nemcov sa tento pokus skončil neúspechom, údajne vinou nekonštruktívneho prístupu nemeckého zbrojného priemyslu, ktorý bol neochotný Poliakom poskytnúť citlivé technológie, ktoré by následne mohli Poliaci sami využívať, aby konkurovali nemeckým firmám. Naopak, Kórejčania boli údajne omnoho ochotnejší ponúknuť Poliakom prístup k svojim technológiám.

To sa teraz Nemcom vypomstilo, Poľsko je dnes prevádzkovateľom najväčšej tankovej armády v EÚ, počet jeho tankov viac než dvojnásobne prevyšuje Nemecko, Francúzsko aj Veľkú Britániu. Len tento rok obstaralo 250 amerických Abramsov a 180 kórejských K2. To sú kontrakty, ktoré teoreticky mohli získať aj nemecké firmy.

Strata poľského trhu je vážnym lapsusom, o to dôležitejšie preto pre Nemcov je, aby pri náhrade sovietskych tankov či BVP na východnom krídle NATO aj nemecké firmy získali podiel na koláči. Nemeckú dodávku tankov preto treba vidieť aj z tohto uhla.

Darovanie tankov pre asi tretinu práporu síce nevyrieši potrebu slovenskej ani českej armády, ale vytvára predpoklad na ďalšie obstarávanie. Napokon, nemá zmysel aby malé armády používali paralelne dva rôzne systémy BVP či tankov. Podobnú stratégiu využíva napríklad aj Francúzsko voči Grécku.

Veľký partner ponúka menšiemu „dar“ – dotovanú dodávku, ktorá je spojená s hlbšou bezpečnostnou spoluprácou a sama osebe nie je dostatočná, ale vytvára predpoklad, že zvyšok techniky – tankov, BVP či lietadiel – menší partner nakúpi práve tam, odkiaľ už čosi získal.

Česká republika zvažovala aj nákup nemeckého BVP Puma, vzhľadom na vysokú cenu však zrejme z týchto úvah nič nebude. V cvičeniach sa síce vozidlo údajne osvedčilo, no v posledných dňoch meno Pumy značne utrpelo aj pre sériu porúch v Bundeswehri, z 18 vozidiel alokovaných pre potreby NATO ani jedno nie je použiteľné.

Podľa vojakov však hlavným problémom Pumy nie je, že by bola zlým strojom, ale to, že v dôsledku škrtania rozpočtu armáda nenakúpila dostatok náhradných dielov. To vedie ďalej do začarovaného kruhu, len čo sa niečo pokazí, vojaci musia intenzívnejšie využívať menší počet techniky, čím sa táto ešte viac opotrebúva. A namiesto toho, aby sa dotyčný tank či BVP svižne opravili, armáda musí niekedy čakať aj takmer rok, kým sú náhradné diely dodané a stroj môže byť opravený.

Ťažkosti tak trápia takmer každý nemecký zbrojný systém, aj tie, ktoré v iných armádach fungujú spoľahlivo.

Nemecká soft power bude dominovať naďalej

Nezávisle od vojenskej stránky zostane prinajmenšom v ekonomickej oblasti Nemecko dominujúcim prvkom v strednej Európe. Až 20 percent slovenského obchodu smeruje práve do Nemecka, dvojnásobok toho, čo Slovensko dováža z Českej republiky či do nej vyváža, a trojnásobok obchodného objemu s Poľskom či Francúzskom.

To je na jednej strane zdrojom slovenského blahobytu, na druhej vytvára závislosť od úspechov či neúspechov nemeckej ekonomiky. Početné investície nemeckých investorov však znamenajú aj to, že aj keď Berlín je občas voči Rusku naivný, rozhodne nemá záujem, aby nemecké fabriky na Slovensku prevzala nejaká cudzia mocnosť, konkrétne Rusko.

A aj keď nemecký Bundeswehr nebude disponovať rovnakým počtom tankových brigád ako poľská armáda, vďaka svojej geografickej polohe aj väčšej ekonomike Nemci budú schopní vyslať na pomoc jednotky, ktorých by sa Poliaci zriecť nemohli.

Trebárs aj rozmiestnenie nemeckých systémov Patriot na jar je niečím, čo by Poľsko asi nedokázalo. To síce takisto disponuje týmto zbraňovým systémom, no potrebuje ho samo a nemá nazvyš jednu či dve batérie, ktoré by mohlo poslať na Slovensko.

Budúca bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky bude musieť stáť na dvoch pilieroch, jednom americkom (USA a Kanada) a jednom európskom (Poľsko, Česká republika, Nemecko a perspektívne aj Ukrajina). V ideálnom prípade by bolo súčasťou európskeho piliera aj Maďarsko, no Orbánove úlety pri hľadaní turánskej pravlasti, jeho obštrukcie efektívnej pomoci Ukrajine, švédsko-fínskeho členstva v NATO či hranie sa s maďarským iredentizmom robia z Maďarska skôr teoretického spojenca.

Na druhej strane nemecké chyby v ohľade na Rusko znamenajú, že nápad centralizácie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ skrz zrušenie práva veta je fundamentálne zdiskreditovaný. Napokon, práve Nemci a Francúzi boli voči Moskve najnaivnejší a Kyjev nepadol najmä vďaka pomoci Washingtonu, Varšavy a Londýna, nie Paríža či Berlína. Maďarsko teraz robí nemalé problémy, ale ešte horšie než mať pri stole rebelujúceho Orbána je, aby sa Scholz a Macron sami medzi sebou dohodli, kam sa má Európa uberať.