Poľsko prehodnocuje plány Tusk hovorí o jadrových zbraniach a chce pol milióna vojakov

Donald Tusk v poľskom Sejme oznámil potrebu ďalšieho navýšenia obranného rozpočtu, vojenského výcviku všetkých poľských mužov a nevylúčil ani potrebu nového pohľadu na vlastné jadrové zbrane.

Okrem toho chce Poľsko vystúpiť z Ottawskej a možno aj Dublinskej konvencie, ktoré zakazujú výrobu a použitie protipechotných mín a kazetovej munície. „Vieme, že to nie je ani pekné, ani príjemné. Problém je, že v našom okolí tí, ktorých by sme sa mali báť, tí, ktorí sa zúčastňujú na vojne, všetci to majú,“ vysvetľuje Tusk svoju pozíciu.

„Do konca roka chceme mať hotový model, aby bol každý dospelý muž v Poľsku vycvičený na vojnu a aby táto rezerva bola adekvátna pre prípadné hrozby,“ oznámil poľský premiér poslancom.

Tusk podotkol, že nemá ísť o prosté obnovenie povinnej vojenskej služby, ako v Poľsku existovala v minulosti. Namiesto toho chce posilniť výhody pre tých, ktorí výcvik absolvujú dobrovoľne, a odvoláva sa na švajčiarsky model (i keď vo Švajčiarsku je vojenská služba pre mužov povinná).

Armáda má podľa poľského premiéra aj so záložníkmi narásť na 500-tisíc vojakov.

Vo Varšave sa už dlhšie hovorí o potrebe zvýšiť veľkosť ozbrojených síl z takmer 200-tisíc aktívnych vojakov dnes na asi 300-tisíc. Pritom už za posledných deväť rokov sa poľská armáda takmer zdvojnásobila, sčasti vďaka zriadeniu domobrany, a už podľa súčasných plánov má počet divízií narásť zo štyroch na šesť.

Okrem toho má podľa Tuska poľský obranný rozpočet dosiahnuť 5 percent HDP, čo je výška, ktorú od členských štátov NATO prednedávnom požadoval Donald Trump.

Varšava v minulom roku na obranu vynaložila 4,1 percenta HDP, čo je v pomere k veľkosti ekonomiky najvyššia hodnota spomedzi členských štátov EÚ aj NATO. Poľský prezident Andrzej Duda dokonca navrhol ukotviť výdavky na obranu vo výške prinajmenšom 4 percent HDP v ústave.

Stávka na USA sa nemusí oplatiť

Hoci Poľsko v uplynulých rokoch investovalo do svojej obrany viac než väčšina ostatných členských štátov NATO, v prípade amerického odchodu z Európy zostane vo veľmi zraniteľnom postavení. Dôvodom je, že vo svojej modernizácii stavilo najmä na americkú vojenskú techniku.

Ako ukazuje prípad Ukrajiny, ktorej nová americká administratíva odstavila dáta pre raketomety HIMARS či prístup ku komerčným satelitným snímkam, nové vojenské technológie sú nadmieru závislé od tichej podpory dodávajúcej krajiny.

Poľská stávka na americkú techniku sa preto nemusí oplatiť. Za posledné roky Poľsko nekúpilo len stíhačky F-35 či raketomety HIMARS, ale aj 366 tankov Abrams a systémy protivzdušnej obrany Patriot. Objednané sú aj americké bojové vrtuľníky AH-64 Apache.

Americkú technológiu uprednostnilo nielen pred starými sovietskymi reliktmi, ale aj pred modernými európskymi alternatívami. Okrem starých tankov T-72 či PT-91, ktoré v stovkách skončili na Ukrajine, tak Varšava chcela americkými abramsmi a kórejskými K-2 nahradiť aj nemecké leopardy.

Tieto nákupy boli od počiatku motivované do nemalej miery politicky.

Napríklad v prípade amerických tankov Abrams sa často uvádza ako hlavná výhoda čelné pancierovanie z ochudobneného uránu, v exportnej verzii, ktorú nakúpilo Poľsko, bol však urán nahradený lacnejšou a menej výkonnou alternatívou.

Skutočným motívom jednostrannej orientácie na Washington boli nezhody medzi predošlými vládami vo Varšave a v Berlíne a (z poľskej perspektívy) málo konštruktívny prístup Nemcov pri zapojení poľského priemyslu do modernizácie nemeckých leopardov.

Že závislosť od novej Trumpovej administratívy nie je práve výhrou, ukazuje Kanada, kde sa otvorene diskutuje o zrušení objednávky amerických stíhačiek F-35.

„Teraz si predstavte, že by si prezident USA želal pritlačiť Kanadu, aby urobila ústupky v oblasti kritických surovín alebo možno cezhraničného odklonu pitnej vody. Pokojne by mohol nariadiť, aby bol Kanade zamietnutý prístup k výpočtovým zariadeniam so sídlom v USA. Naše F-35 by boli stále schopné lietať, ale ich schopnosti by boli ohrozené. Ak by si Spojené štáty želali napadnúť Kanadu, mohli by dosiahnuť vzdušnú prevahu – možno len niekoľkými stlačeniami klávesnice,“ varuje kanadský denník Globe and Mail.

Jadrové zbrane?

Hrozba amerického odchodu z Európy zásadne mení aj európsky pohľad na jadrové zbrane. V súčasnosti len Briti a Francúzi disponujú vlastnými jadrovými zbraňami, zatiaľ čo Belgicko, Holandsko, Nemecko, Taliansko a Turecko sú členmi tzv. programu spoločného použitia jadrových zbraní (nuclear sharing), teda udržiavajú v prevádzke stíhacie bombardéry, ktoré by v prípade vojny boli schopné niesť americké taktické jadrové zbrane.

„Musíme si uvedomiť, že Poľsko musí siahnuť po najmodernejších schopnostiach súvisiacich aj s jadrovými zbraňami a modernými nekonvenčnými zbraňami (...), toto sú preteky o bezpečnosť, nie o vojnu,“ vyhlásil poľský premiér.

V Poľsku sa už posledné tri roky diskutovalo o poľskej účasti v programe spoločného použitia jadrových zbraní, k praktickým krokom v tomto smere však doposiaľ nedošlo. Diskusia nabrala na obrátkach aj pre rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku, ktoré sú namierené primárne na Poľsko.

Účasť Poľska na sharingu by si v každom prípade vyžadovala nielen súhlas, ale aj aktívnu účasť Spojených štátov, ktoré by jadrové zbrane museli poskytnúť.

Vzhľadom na hroziaci odchod USA z Európy je reálna nielen možnosť, že Washington nebude podporovať poľský plán účasti v sharingu, ale dokonca že by z kontinentu mohol svoje jadrové zbrane stiahnuť úplne.

V Nemecku sa preto rozbehla diskusia o tom, či by podobná dohoda o spoločnom použití jadrových zbraní bola možná s Francúzskom. Niektorí však namietajú, že Nemecko by sa ocitlo v podobnej závislosti ako doposiaľ, len tentoraz od Paríža, a navrhujú preto vývoj vlastných jadrových zbraní.

Aj v Poľsku sa diskusie vyvíjajú podobným smerom a poľský denník Rzeczpospolita navrhuje dokonca vývoj spoločnej nemecko-poľskej jadrovej zbrane. „To by bolo zavŕšením zmierenia medzi našimi národmi,“ argumentuje.