Nový ombudsman Dobrovodský Neideologizuje ľudské práva a nevolá Kotlebu fašistom, získal si Klusa i Smer

Národná rada po siedmich mesiacoch zvolila nového verejného ochrancu práv. Stane sa ním Róbert Dobrovodský, asistent poslankyne Kataríny Hatrákovej z Kresťanskej únie, ktorú vylúčili z klubu OĽaNO, no naďalej podporuje menšinovú trojkoalíciu.

Za zvolenie Dobrovodského hlasovalo zo 130 hlasujúcih 81 poslancov, šiesti boli proti, 43 zákonodarcov sa zdržalo, dvanásti nehlasovali. Vo voľbe ho podporila väčšina poslancov OĽaNO, Sme rodina, ale aj Smeru i Republiky. Hlasovali za neho aj Kuffovci a poslanec Tomáš Taraba, ktorí sa pod jeho kandidatúru predtým podpísali. Ale získal si aj odídenca z klubu SaS Martina Klusa.

Väčšina poslancov ĽSNS, SaS i Za ľudí sa zdržali, rovnako liberálnejší poslanci OĽaNO. Proti boli napríklad Richard Sulík a Mária Kolíková.

Róbert Dobrovodský vo voľbe porazil ďalších dvoch právnikov – Maroša Matiaška, ktorý je známy aj ako advokát transsexuálov a navrhol ho poslanec OĽaNO Dominik Drdul, ale aj Mariána Töröka, kandidáta opozičnej SaS, ktorý bol desať rokov vedúcim kancelárie ombudsmanky Jany Dubovcovej i Márie Patakyovej.

Matiaška podporilo 13 poslancov, najmä liberálna frakcia OĽaNO, ktorá ho navrhla a Juraj Šeliga a Jana Žitňanská zo Za ľudí. Töröka volilo 23 poslancov, celý klub SaS spolu s Tomášom Valáškom, Miroslavom Kollárom a Slavěnou Vorobelovou.

Pre nezhody v koalícii a neexistujúcu dohodu bol post ombudsmana neobsadený viac ako sedem mesiacov, keďže Márii Patakyovej sa skončilo funkčné obdobie ešte 29. marca. Nový ombudsman získa mandát na päť rokov.

Expert na rodinné i občianske právo

Róbert Dobrovodský dostal už ako kandidát najviac podpisov pod svoju kandidatúru. Navrhla ho práve Katarína Hatráková, ale v súboji o post ombudsmana ho podporilo dokopy 27 poslancov, najviac zo všetkých uchádzačov. Okrem konzervatívnejšej časti klubu OĽaNO to boli aj liberáli Kristián Čekovský, Andrej Stančík či Anna Mierna, členovia Sme rodina, ale aj tarabovci – Tomáš Taraba či Štefan Kuffa –, čo vyvolalo isté kontroverzie nielen pri verejnom vypočúvaní na ľudskoprávnom výbore.

Róbert Dobrovodský je docentom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Katedre občianskeho a obchodného práva. V minulosti pracoval aj na ministerstve spravodlivosti, kde mal na starosti Občiansky zákonník a zákon o rodine a právach detí.

Pred šiestimi rokmi sa napríklad aktívne zapojil do prípadu šesťročného Marca, ktorého úradník násilne odobral uprostred hodiny v škole pred ostatnými spolužiakmi. Riešil však aj prípady týraných detí, ako aj medializovanú kauzu Lucky, ktorú na smrť utýral jej otčim.

Dobrovodský pôsobil aj v Európskej komisii ako národný expert pre európske rodinné právo a participoval i pri jeho slovenskej reforme.

Rovnako sa podieľal na príprave novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý bol spojený so zavedením povinného zverejňovania zmlúv. Je aj členom odbornej skupiny pre verejné obstarávanie a súčasťou legislatívnej rady vlády. Sám sa pokladá za legislatívca a hovorí, že „právnici píšu právo tak, ako si to poslanci želajú“.

Kotlebu nenazýva fašistom a chcel by mať aj zákonodarnú moc

Čo sa týka odpovedí na politické otázky, Róbert Dobrovodský bol už v rozhovoroch i pri vypočutí veľmi opatrný. V podcaste .týždňa sa k mnohým témam spojeným s politikou vyjadroval veľmi vyhýbavo. Svoje predchodkyne Janu Dubovcovú a Máriu Patakyovú nechcel hodnotiť, no podľa neho im nie je čo vyčítať.

Štátni úradníci na ministerstvách by však podľa neho mali byť ideologicky neutrálni, lebo slúžia štátu. Tvrdí, že ak by bol zvolený za ombudsmana, nebude ideologizovať zákonodarnú moc, ale bude dodržiavať platné zákony.

„Len čo by som začal vykladať ľudské práva ideologicky, narúšam sústavu bŕzd a protiváh.“ Nevidí priestor na to, aby verejný ochranca práv ideologicky vykladal nielen inštitút rodinného práva, ale ani žiaden iný. „To, čo je v zbierke zákonov, je platné právo. Na tom sa dohodol národ, voliči, parlament.“ Ľudské práva chce zastávať aj napriek nevôli politikov.

Ombudsman má byť podľa Dobrovodského vo svojich vyjadreniach neutrálny, apolitický, nezávislý a zdržať sa súkromných názorov. „Ľudské práva patria každému bez ohľadu na politiku,“ povedal pre .týždeň. Po voľbe doplnil, že nie sú liberálne ani konzervatívne.

Podporu jeho kandidatúry Tomášom Tarabom, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke ĽSNS, ako ani ďalšie otázky pred ľudskoprávnym výborom nechcel komentovať. Nepokladá za správne, aby ako kandidát kádroval či hodnotil jednotlivé politické strany, poslancov či ich vyjadrenia. No dodal, že s Tarabom nemá žiaden osobitný vzťah.

Dobrovodského za ombudsmana volili aj poslanci Uhríkovej Republiky. K tomu už pred voľbou hovoril, že ak za neho zahlasujú aj extrémisti, bude to rešpektovať, pretože si váži mandát každého poslanca. Či týchto poslancov pokladá za fašistov, odmietal povedať. Je to podľa neho otázka na orgány činné v trestnom konaní, políciu a prokuratúru, aby to posúdili na základe vyjadrení či správania daných predstaviteľov.

Ani Mariana Kotlebu napriek jeho odsúdeniu nenazýva fašistom. „Neviem, či slovenský trestný poriadok pozná pojem fašizmus. Obávam sa, že v Trestnom zákone nie je napísané, že byť fašistom sa rovná trestný čin, zmýšľať ako fašista je trestný čin. Tým je len to, čo prejavíte navonok a čo je škodlivé pre spoločnosť, a to ustanovuje len Trestný zákon,“ povedal v rozhovore s tým, že to, čo je trestné, ustanovuje zákonodarca.

Dobrovodský by privítal, keby verejný ochranca práv mal aj zákonodarnú iniciatívu, keďže sám je legislatívcom a píše zákony.

Nehovorí, či za útok na Zámockej môže spoločenská klíma

Témou verejného vypočutia bola aj téma teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, kde 19-ročný útočník zastrelil dvoch členov LGBTI komunity.

Dobrovodský sa ako právnik nechcel vyjadriť k tomu, či spoločenská klíma voči LGBTI komunite prispela k nenávistnému činu. „Sú vševedkovia, ktorí sa vyjadria k čomukoľvek, ja to nerobím rád,“ dodal s tým, že ide o otázku na sociológov. Čin označil za strašný a bolo mu z neho smutno.

Vníma to však aj ako otázku na školu a dodržanie dohľadu nad tým, aby sa v triede nerozmáhali sociálnopatologické javy, čo určuje školský zákon. Obáva sa, aby nešlo o ľudskoprávny precedens v tom pohľade, že Slovenská republika činu nezabránila, hoci mohla. A to nie pre spoločenskú klímu, ale preto, že škola či iné inštitúcie včas nenahlásili, že vrah mal psychické problémy. Rodičia podľa Dobrovodského tiež nemajú len právo, ale aj primárnu zodpovednosť za výchovu dieťaťa.

Dobrovodský hovorí, že rozširovanie práv LGBTI komunity je z ľudskoprávneho hľadiska najmä úlohou parlamentu. „Ľudské práva sú to, na čom sa Národná rada zhodne, že sú to ľudské práva,“ povedal na verejnom vypočutí. Po zvolení povedal, že je predčasné debatovať o tom, či by si zavesil na úrad dúhovú vlajku alebo či by šiel na Pride. 

Práva LGBTI komunity však nie sú tými, ktoré by chcel prioritne riešiť vo svojom úrade. Vzhľadom na následky pandémie covidu či energetickej a inflačnej krízy sú pre Róberta Dobrovodského hlavnou témou zdravotné a sociálne práva. Chce sa zamerať aj na seniorov a riešiť by chcel aj obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony, práva odsúdených a ľudí liečiacich sa na psychiatrii.

Inštitút verejného ochrancu práv je nezávislým orgánom, ktorého poslaním je chrániť základné práva a slobody občanov pred orgánmi verejnej správy, no predovšetkým upozorňovať na porušovanie práv a žiadať o nápravu. Pre odklad voľby ombudsmana má kancelária na stole už vyše 500 podnetov, ktoré čakajú na zhodnotenie novým ochrancom práv.