Politológ o voľbe košického primátora Polaček musí polarizovať, Klíma žmurká na Smer a Hlas

V sobotu si svojho primátora vyberú aj Košice. V bitke vo vyše 230-tisícovom meste zabojuje sedem kandidátov.

Pred štyrmi rokmi bolo vo východoslovenskej metropole veľkou predvolebnou témou parkovanie a porážka kandidáta Smeru. V tomto roku podľa politológa Michala Cirnera z Inštitútu politológie Prešovskej univerzity nerezonuje v kampani nič mimoriadne.

V „Bielom dome“, ako Košičania volajú svoj magistrát, chce opäť zasadnúť súčasný primátor Jaroslav Polaček (KDH, SaS, Sme rodina, NOVA, Aliancia, Strana rómskej koalície, Dobrá voľba a Umiernení, OĽaNO), výkonný riaditeľ HC Košice Miloslav Klíma (nezávislý s podporou Hlasu), ekonóm a mestský poslanec Milan Lesňák (Za ľudí), právnička a zamestnankyňa košického magistrátu Monika Kováčová (nezávislá), člen dozornej rady Východoslovenskej energetiky Holding Štefan Lasky (nezávislý), neurochirurg a politik Viliam Novotný (Šanca, Spolu – občianska demokracia, Demokratická strana, ODS) a vynálezca Jaroslav Džunko (Strana moderného Slovenska).

Aktuálny primátor zo svojich bilbordov varuje pred návratom „starých kádrov“. Podľa politológa týmto naráža na svojho najväčšieho súpera Klímu, ktorý je nezávislý, ale tento týždeň mu na poslednú chvíľu svoju podporu vyjadrila strana Hlas. Klíma zároveň priznal, že má blízko k ľuďom zo Smeru aj Hlasu.

Aktuálny primátor Košíc, zamestnankyňa košického magistrátu, výkonný riaditeľ HC Košice, člen dozornej rady Východoslovenskej energetiky Holding, ekonóm a zároveň mestský poslanec, lekár a „košický vynálezca“. Dovedna sedem kandidátov zabojuje o post košického primátora vo víkendových voľbách. Ako hodnotíte túto sedmičku z pohľadu odbornosti a dôveryhodnosti?

Košice sú východoslovenskou metropolou a druhým najväčším mestom Slovenska. Z toho je zrejmé, že politická konkurencia vo voľbách býva veľká a relevantní kandidáti majú za sebou zvyčajne úspešné životné príbehy a kariéry.

Určite si je z čoho vybrať, a to z akéhokoľvek pohľadu – hodnotového, programového a podobne. Bolo by zvláštne, ak by kandidovali napríklad iba dvaja kandidáti. Politická rôznorodosť a pluralita názorov na fungovanie samosprávy sa v takom veľkom meste musí prejaviť.

Takisto je tu dostatok „kádrov“, teda ambicióznych ľudí, ktorí majú manažérsku, komunikačnú a odbornú výbavu, aby mohli riadiť mesto. 

Súčasný primátor kandiduje s podporou ôsmich politických subjektov: KDH, SaS, Sme rodina, Aliancia, NOVA, SRK, OĽaNO, Dobrá voľba a Umiernení. Pomáha kandidátovi takáto široká podpora?

Je to tak, čím väčšie je sídlo, tým silnejšiu úlohu môže zohrávať stranícka politika. Vo veľkom meste už kandidátov zvyčajne nepoznáme osobne, nie sú to naši susedia alebo dokonca rodinní príslušníci ako v malých obciach, kde každý každého pozná a kde je vôbec núdza o kandidátov, respektíve zdatných kandidátov.

Keďže o kandidátoch toho toľko nevieme, istou smerovkou pre voličov môže byť aj to, za aké politické zoskupenia kandiduje, ale voliči sa rozhodujú na základe rôznych kritérií a podpora politických strán je iba jedným z nich. 

Strana Smer v týchto voľbách v Košiciach otvorene nepodporila ani jedného z kandidátov. Môže za tým byť aj fakt, že Smer bol v posledných komunálnych aj regionálnych voľbách v Košiciach neúspešný? Nezískal post košického primátora ani košického župana. Hlas až tento týždeň na poslednú chvíľu vyjadril podporu Klímovi.

Je to aj o osobnostiach, ktoré by za dané politické subjekty boli ochotné kandidovať. Veľké politické strany si „mapujú“ terén a prostredníctvom prieskumov verejnej mienky zisťujú, kto by mal aké šance uspieť.

Pokiaľ sú prieskumy nepriaznivé, je lepšie politicky rokovať o podpore iných kandidátov, respektíve vyčkávať a pridať sa k tomu kandidátovi, ktorý má tesne pred voľbami šancu uspieť.

Strany nechcú zažiť debakel a na druhej strane, niektorí kandidáti nechcú prijať príliš otvorene podporu politickej strany, ktorá má v meste zlú reputáciu, nízke preferencie. Je to dané ešte aj tým, že trend je byť nezávislým kandidátom len s podporou politických subjektov, ale tie by mali byť až kdesi v úzadí, lebo voliči veľmi politické strany nemusia.

Klíma, ktorý kandiduje ako nezávislý, pre rozhovor v košickom Korzári priznal, že má však k ľuďom z Hlasu a Smeru blízko. Počas primátorovania Rašiho (vtedy Smer, aktuálne Hlas) pracoval na magistráte a dokonca sa o svojej kampani s ním aj radil. Nebolo by pre neho jednoduchšie kandidovať v tričku jednej z týchto strán alebo, naopak, je pre neho lepšie, ak vystupuje ako nezávislý?

To je práve ten prípad zahmlievania. To znamená prezentovať sa ako nezávislý kandidát a zároveň žmurkať na priaznivcov Smeru a Hlasu, pretože sa nebránim tvrdeniam, že k nim mám blízko. Časť voličov chcem uviesť do omylu, že som nezávislý, a časť voličov Smeru a Hlasu ubezpečujem, že som kandidátom za tieto politické zoskupenia. Nakoniec pred voľbami alebo tesne po voľbách sa každý kandidát takpovediac „vyfarbí“, pána Klímu otvorene podporila strana Hlas-SD. 

Ako hodnotíte regionálne spojenie SaS a OĽaNO, ktoré v parlamente stroskotalo? Funguje politika na regionálnej úrovni inak ako v parlamente?

Koalície sú veľmi pestrofarebné, našli by sme po Slovensku rôzne bizarnosti. Spojenie SaS a OĽaNO nemôže prekážať, boli to na národnej úrovni koaliční partneri a na mnohé otázky vo veci korupcie a podobne mali podobné náhľady.

Tiež sú to pravicové politické strany. Komunálna politika nie je o kultúrno-etických otázkach, ale o cestách, projektoch, školstve či športe, takže trecie plochy sú niekde inde. Viac ma vyrušujú spojenectvá s extrémistami z hnutia Republika a s demokratickými politickými stranami.

Podľa výsledkov exkluzívneho prieskumu agentúry FOCUS pre denníky SME, KORZÁR a TV Markíza chce dať 38,2 percenta rozhodnutých voličov hlas Polačekovi, Klímu by volilo 18,5 percenta a za Moniku Kováčovú by hlasovalo 11,1 percenta. Je toto trojica najvážnejších? 

Prieskum relevantnej agentúry FOCUS ukazuje preferencie v danom čase, keď bol realizovaný. Môže dochádzať k posunom, vyvíja sa aj predvolebná kampaň, nastalo obdobie vzdávania sa kandidátov v prospech iných kandidátov, politické strany začínajú otvorene podporovať kandidátov, ktorí boli bez straníckej podpory.

Existuje veľa premenných, ale v zásade môžeme povedať, že aktuálny primátor, ktorý je vo funkcii, má prirodzene istú výhodu, a preto, ale nielen preto, ho považujem za vážneho kandidáta, ktorý môže post obhájiť. Pán Klíma robí všetko pre to, aby náskok znížil a boj o primátorské kreslo vyhral. Považujem ho takisto za vážneho súpera pána Polačeka.

V prieskume zaujal výsledok jedinej ženskej kandidátky. Keď právnička Monika Kováčová začala kampaň, nevedeli o nej Košičania nič. Čím to je, že sa dostala na takú pozíciu? 

Pán Polaček a pán Klíma sú v Košiciach všeobecne známi, čo môže byť aj ich nevýhodou. Časti voličov sa nepáči, čo už majú za sebou, a hľadajú niekoho nového, novú tvár, nepopísaný list.  

Veľkou témou v Košiciach v predchádzajúcich voľbách bola parkovacia politika. Ide však o oblasť, ktorá stále nie je v Košiciach uspokojivo vyriešená. Ako to môže ovplyvniť voľby?

Myslím, že téma parkovacej politiky nikdy nebude na sto percent alebo uspokojivo vyriešená vo veľkých mestách, preto to bude večná téma predvolebných kampaní, na ktorej môžu vždy kandidáti získavať politické body. 

Až 36 percent Košičanov priznalo, že nechce voliť. O čom to vypovedá?

To je realita. Volebná účasť v komunálnych voľbách celonárodne je na úrovni plus-mínus 50 percent. V Košiciach bola volebná účasť v roku 2018 v komunálnych voľbách iba 35,7 percenta. Myslím si, že ak príde k voľbám aspoň polovica Košičanov bude to úspech. 

Dá sa očakávať aj tesný súboj medzi kandidátmi alebo už prieskum naznačil, že to tak nebude?

Nedá sa to vylúčiť, ale zatiaľ to vyzerá na prevahu pána Polačeka.  

Očakávate nejaký mimoriadny zvrat vo výsledkoch v Košiciach?

Ak nevyhrá pán Polaček, budem to komentovať ako prekvapenie a zvrat. Nepamätám si však voľby, kde by k prekvapeniam nedošlo. Aj v týchto voľbách sa dočkáme prekvapení. 

Aká téma napokon môže rozhodnúť v prospech jedného z kandidátov? Respektíve môže nejaká téma rozhodnúť tieto voľby?

Nezachytil som, že by v Košiciach išlo o nejakú veľkú tému volieb. Parkovanie bola téma volieb v roku 2018 a tiež porážka kandidáta Smeru.

Teraz takú tému nevidím, a preto je to neprehľadnejšie, nepoznáme preferencie voličov, čo ich trápi najviac, ale kandidáti ponúkajú sľuby vo všetkých kategóriách. Rozhodovať bude podľa mňa osobnosť kandidáta, to bude lakmusový papierik, témy sú v úzadí. 

Pán Polaček však upozorňuje na svojich bilbordoch, že „staré kádre“ sa chcú vrátiť. Ako tento odkaz môžu vnímať Košičania?

Už som to naznačil, že v 2018 v komunálnych voľbách veľkou témou nebola len parkovacia politika. Druhou témou volieb bolo odstavenie Smeru. Smer bol v 2018 aj celonárodne v zlej pozícii, prehral predtým voľby do VÚC, Smer bol upadajúcou politickou stranou a pán Raši bol jedným z vrcholných predstaviteľov Smeru, takže v Košiciach sa hralo aj touto kartou.

Pán Polaček to, samozrejme, chce využiť a musí trochu voličov polarizovať a poukázať na to, kto je nepriateľom, kto sme my a kto sú oni.

A jednoznačne tieto bilbordy o tom svedčia a naráža práve na toho svojho najväčšieho súpera, protikandidáta Klímu, ktorý by povedal, že má blízko k Smeru, Hlasu, pracoval na magistráte za čias primátorovania Rašiho, teraz mu strana Hlas vyjadrila podporu vo voľbách. Takže je to jednoznačný odkaz a každý ho vie prečítať.

Dá sa povedať, že oproti tej predchádzajúcej kampani je táto miernejšia? Nehovorí sa o nijakých závažných kauzách.

Počkajme si. Práve v tomto týždni sa vyťahujú najväčšie tromfy. Ale myslím si, že funkčné obdobie pána Polačeka už tie niektoré kauzy ukázalo a kandidáti čo už mohli, to v kampani použili.

Buď to rozširovali medzi voličmi, alebo prostredníctvom sociálnych sietí, profilov. A myslím si, že to nebolo nič také, na čo by elektorát zásadne zareagoval. Čo na neho bolo povyťahované, voliči zobrali na vedomie a ďalej neriešili, a preto sa musí hrať inými kartami.

Na ataky, ktoré prichádzajú, však treba odpovedať, vidím to aj v regionálnych voľbách v Prešovskom kraji. Vychádzajú rôzne obvinenia na povrch a politik sa nemôže hrať na to, že si nevšímam iných kandidátov a idem si svoje.

Tým, že sú emócie vybičované, voličstvo je polarizované, tak samozrejme budú padať obvinenia a bude obrana, ktorá bude hovoriť o nejakých právnych dôsledkoch. Ale po voľbách z toho väčšinou už nič nie je.

Čiže ide o predvolebný folklór, keď sa to vyhrocuje a padajú trestné oznámenia.

Musí sa to vyhrotiť, lebo sa bojuje o každého voliča, aj o nerozhodnutého, aby sa zdvihol z gauča. Väčšinou sa však po každých komunálnych voľbách sťahujú oznámenia a ide to do stratena.

Takmer všetci kandidáti hovoria o tom, že čeliť bude treba najmä energetickej kríze. Je toto téma, na ktorú sa Košičania chytia?

Áno, to je to, čo voličov najviac zaujíma, i keď možnosti miest a obcí sú v tejto otázke obmedzené a najviac v tom môže urobiť vláda. Často kandidáti v komunálnych voľbách sľubujú to, čo nemôžu príliš ovplyvniť, ale je to takzvane na tepe dňa, voliči tým žijú a kandidáti sa chcú predať.