Slovenský vzor vraha zo Zámockej Radikála Slovakbro v terorizme zastavili, prečo to pri Jurajovi K. nevyšlo?

Teroristická vražda na Zámockej otvorila diskusiu o precíznejšom monitorovaní extrémistov na sociálnych sieťach. Vrah Juraj K. mal síce až do spáchania činu súkromný profil, no ovplyvnili ho iné nebezpečné účty na daných sieťach.

A okrem americkej neonacistickej extrémistickej scény sledoval a odvolával sa aj na jedného stále žijúceho slovenského radikála, veľkého antisemitu rovnako s dobrou angličtinou a obdivom k ideológii o nadradenosti bielej rasy.

Vrah zo Zámockej vo svojom 65-stranovom nenávistnom manifeste „špeciálne ďakoval“ stúpencovi krajnej pravice, ktorý vystupoval pod prezývkou Slovakbro.

Kto je Slovakbro

Polícia informovala, že ide o pravicového extrémistu, ktorý verejne podnecoval na zvrhnutie demokratického politického systému „cestou subverzných a sabotážnych činností, ale aj aktov terorizmu“.

Na sociálnej sieti Telegram glorifikoval teroristov bielej rasy. Uverejňoval a velebil ich fotografie. „Verejne im mal prejavovať svoje sympatie a ich teroristické činy schvaľovať,“ spresnila polícia s tým, že Slovakbro uverejňoval aj návody a schémy na výrobu zbraní. Chladných i automatických strelných.

„Podľa zistení polície mal sympatizovať s neonacistickou alternatívnou krajnou pravicou, presadzujúcou ideológiu militantného akceleracionizmu a kultúry SIEGE,“ napísala polícia v máji pri zadržaní nebezpečného 22-ročného Slováka študujúceho v Brne, ktorý je dnes väznený na Slovensku.

Denníku Postoj sa podarilo prostredníctvom zdroja z prostredia IT nahliadnuť do webového archívu sociálnych sietí, ktoré spravoval Slovakbro. Okrem telegramového účtu pôsobil aj na sieťach Gab alebo Minds. Vyzdvihoval tam amerického „bieleho“ nacionalistu a antisemitu Christophera Cantwella alebo citoval Adolfa Hitlera. Radikálne tiež odsudzoval migráciu.

Profil extrémistu Slovakbro, ktorému „ďakoval“ aj vrah Juraj K.

V súčasnosti sa s obvineným pripravuje dohoda o vine a treste. Ku skutkom sa páchateľ priznal. Hrozí mu trest sedem až pätnásť rokov. Policajný prezident Štefan Hamran povedal, že prípad Slovakbro je príkladom úspešnej spolupráce polície s domácimi i zahraničnými spravodajskými zložkami.

Zadržaný bol na základe spolupráce Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) s americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) a Europolom. Pomáhalo aj slovenské vojenské spravodajstvo či českí policajti. „Našu spravodajskú zložku na neho upozornili americké spravodajské zložky,“ povedal Hamran.

„K totožnosti osoby sa aj FBI v rámci našej spolupráce dopracovala naozaj prácne,“ vysvetlil Hamran. Podotkol, že slovenský extrémista spravil malú chybu, len na základe ktorej sa podarilo odhaliť jeho identitu.

Potom NAKA vykonala u celosvetovo hľadanej osoby domovú prehliadku a zaistila viacero stôp, ktoré neskôr znalci skúmali. Po obvinení bol v máji súdom vzatý do väzby.

Analýza Slovakbro neviedla k Jurajovi K.

Napriek tomu, že polícia a vojenské spravodajstvo analyzovali činnosť extrémistu Slovakbro, nepriviedla ich k vrahovi zo Zámockej. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa je to „úplne normálne“, lebo sa Juraj K. žiadnym spôsobom viditeľne neprejavoval.

„Nebolo ho možné zachytiť,“ povedal Naď v relácii Na telo Plus s tým, že si myslí, že zložky štátu v tomto prípade nezlyhali.

Naď však určité prepojenie radikála Slovakbro s vrahom zo Zámockej pripustil. „My sme tu komunitu ľudí, medzi ktorú patril pravdepodobne ten vrah zo Zámockej, monitorovali,“ povedal šéf rezortu obrany.

Policajného prezidenta Hamrana však toto konštatovanie ministra prekvapilo. Tvrdí, že spolupráca alebo intenzívna komunikácia sa zatiaľ nepotvrdila. „Samozrejme, vyšetrovanie beží,“ dodal Hamran, ktorý poznamenal, že vrah zo Zámockej len v manifeste „ďakoval“ radikálovi Slovakbro.

Vrah zo Zámockej v pamflete napísal, že Slovakbro bol jedným z „najlepších na platforme“ Telegram.

„Som si vedomý, že si bol zajatý slovenským ZOG (Zionist Occupation Government, čiže konšpiračná teória o sionistickej nadvláde) a že si tieto slová nikdy neprečítaš, ale zostaň silný v pazúroch systému – ich tyrania je dočasná, ale tvoj nezlomný duch je večný. Čoskoro sa stretneme buď osobne, alebo na druhej strane oveľa neskôr. Veľa šťastia v tvojom zápase,“ odkázal mu vrah v manifeste.

Problém uzavretých skupín

Ak sú teroristi v kontakte s ďalšími ľuďmi a nekonajú výhradne samostatne, tak je podľa polície šanca, že spravodajské služby zachytia potenciálne ohrozenie. „Keď sú napojení na veľké organizácie, tak je tam teoretická šanca,“ povedal policajný šéf Štefan Hamran s tým, že existujú aj prípady, keď sa teroristi na sociálnych sieťach neprezentujú, čoho príkladom bol Juraj K.

Vrah zo Zámockej však popri čine urobil zo svojho profilu verejný účet. Ak by podľa Hamrana ostal v anonymite, jeho vypátranie by bolo sťažené.

Juraj K. spáchal dvojnásobnú vraždu v stredu 12. októbra okolo 19.00. Polícia zistila jeho totožnosť za pomoci Slovenskej informačnej služby okolo 22.30.

Problémom by podľa policajného šéfa bolo, ak by naďalej komunikoval len v uzavretej skupine a nemal by profil otvorený. Cieľom polície bude v ďalšom období infiltrovať sa do uzavretých skupín. „Ak sa do nich neprepracujete, tak nedokážete monitorovať aktivity, ktoré pripravujú,“ vysvetlil Hamran v relácii Na hrane Analýzy.

„Obávam sa, že ak sú takéto útoky pripravované profesionálmi, tak sú zvyčajne dotiahnuté až do konca a dochádza k realizácii takých skutkov,“ upozornil policajný prezident.

Európske špeciálne jednotky sa podľa Hamrana zhodli, že je potrebné investovať do operatívy a do spravodajských aktivít. Dôvodom je, aby útoky stihli zachytiť v štádiu prípravy.

Podcenené vyhrážky

Vrah zo Zámockej poznal adresu bydliska predsedu vlády Eduarda Hegera. Podľa policajného šéfa bol práve Heger prioritou vraha zo Zámockej. V deň útoku bol pred premiérovou bytovkou. Jeho cieľom bol napríklad aj exminister školstva Branislav Gröhling či líder opozičného Smeru Robert Fico.

Minister Naď upozornil, že ak by pred vraždou pri podniku Tepláreň niekto varoval, že mladý 19-ročný chlapec vypisuje na sociálnej sieti nebezpečné odkazy, málokto by tomu venoval dostatočnú pozornosť.

„Každý by mal ambíciu to podceňovať,“ dodal s tým, že by ani nebolo možné venovať sa každému jednému prípadu. Väčšina verbálnych útočníkov na sociálnych sieťach funguje pod falošnými účtami. 

Naď v súvislosti s vyhrážkami smrťou podal sedem trestných oznámení. Tvrdí, že v dvoch prípadoch boli páchatelia odsúdení, zvyšok skutkov šlo na základe rozhodnutia prokurátora na priestupkové konanie. 

„Jednoducho, keď niekto povie, že ‚pritlačím ťa k múru a odstrelím ti hlavu‘, tak asi to nie je úplne normálny človek a nemôžeme to ani považovať za právo na slobodu názoru alebo iba za nejaký priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,“ rozhorčil sa Naď.

„Poďme veľmi prísne po všetkých ľuďoch, ktorí sa vyhrážajú, ktorí burcujú, ktorí naozaj ubližujú,“ vyzval minister obrany. „Nie je možné, aby sme toto akceptovali,“ dodal.

Evidujú aj ďalších extrémistov

Minister obrany nevie, koľko nebezpečných teroristov behá po Slovensku. Upozornil však na negatívny aspekt narastajúceho počtu týchto ľudí.

„Sú ľudia, ktorí explicitne nabádajú na takúto činnosť – poburujú ľudí, vyzývajú ich, aby útočili na politikov, aby útočili na lekárov, aby útočili na vedcov,“ vysvetlil Naď a označil celú situáciu za „neprijateľnú“ a „veľmi zlú“.

„Treba sa veľmi seriózne zaoberať tými ľuďmi, ktorí povzbudzujú obyvateľstvo, aby konalo agresívne,“ dodal.

Odborník na extrémizmusVinu nenesie celá slovenská spoločnosť, Juraj K. sa cítil ako globálny bojovník

Lukáš Kekelák

Extrémna nenávisť panovala – podobne ako pri covide – napríklad keď sa v parlamente hlasovalo o obrannej spolupráci slovenskej vlády s vládou Spojených štátov amerických.

Odporcovia zmluvy vtedy vytvorili na sociálnej sieti Telegram skupinu, kde spísali zoznam ľudí hlasujúcich za obrannú dohodu. Pridali tam aj členov vlády či dokonca europoslancov, ktorí nemali so schválením zmluvy nič spoločné. K vlajke Európskej únie vtedy doplnili vlajku nacistického Nemecka so svastikou.

Ako profilový obrázok skupiny nastavili šibenicu s preveseným lanom. Ku každému poslancovi napísali jeho presnú adresu a v komentároch sa politikom vyhrážali.

Nebezpečným bol počas kritických vĺn pandémie aj extrémista a konšpirátor Daniel Bombic, ktorý vystupoval na telegramovom účte ako Danny Kollar. Podnecoval na útoky na zdravotníkov, zverejňoval osobné údaje lekárov a hygienikov. Polícia po ňom pátra.

„Máme rozpracované ďalšie prípady, o ktorých polícia nerozpráva a ktoré tiež súvisia s radikalizáciou a nejakou náklonnosťou k terorizmu a extrémizmu,“ oznámil Hamran s tým, že niektoré z prípadov by eventuálne mohli vyústiť do podobnej tragédie, aká sa stala na Zámockej.