Pohľad zvonka Naivní politici, ruské sankcie a plastové holubice mieru

V poslednom čase začínajú mnohí politici šíriť názor, že netreba pomáhať Ukrajine, pretože to predlžuje vojnu. Sankcie voči Rusku treba zrušiť, vojnu čo najskôr ukončiť a budeme mať lacný ruský plyn. A dobre bude.

Dnes je však ruská agresia na Ukrajine veľmi podobná, ako to bolo v roku 1938. Úplne rovnako a s rovnakou propagandou začínal kedysi aj Hitler, keď pod rovnakými zámienkami ochrany menšín či vymyslených nepriateľských úmyslov najskôr obsadil Rakúsko a zorganizoval tam aj referendum pod hlavňami pušiek. Potom rozbil Československo a nakoniec zaútočil na Poľsko.

Pri mníchovskej zrade za stolom s Hitlerom sedeli takisto naivní politici, ktorí si mysleli, že obetujú Československo a zachránia seba. Česko a Morava pri mníchovskej zrade prišli takmer o 30 percent svojho územia, Československo prišlo o významnú časť priemyslu: dve tretiny ťažby svojho uhlia, 70 percent výroby elektriny, oceliarsky, textilný a chemický priemysel.

Pri podpise zmluvy Hitler rozprával, že už žiadne ďalšie požiadavky mať nebude, a lídri Francúzska a Veľkej Británie doma víťazoslávne oznamovali, ako zabezpečili mier. Namiesto mieru však títo politici len dali Hitlerovi viac času, aby sa mohol lepšie vyzbrojiť a pripraviť na vojnu, o necelý rok zaútočil najskôr na Poľsko a potom na ostatné krajiny Európy.

Všetci chceme mier, no mier nám nezabezpečia politici, ktorí na námestiach vypúšťajú plastové holubice mieru a skandujú heslá „nikdy proti Rusku“. Bezpečnosť a suverenitu nám zabezpečí iba dobre vybavená armáda a spolupráca so spojencami, aby si na nás nikto netrúfol. Navyše bez bezpečnosti nie je ani prosperita, ani dobré pracovné miesta.

Nedávny prieskum, podľa ktorého si 60 percent ľudí na Slovensku želalo víťazstvo Ruska, len potvrdzuje, akým sme ľahkým terčom nepriateľskej propagandy. V skutočnosti je životným záujmom Slovenska, aby sa Ukrajina ubránila. Ruské tanky na slovenských hraniciach by boli pre Slovensko katastrofou z ľudského aj ekonomického pohľadu.

Na východ sa nám podarilo získať viacero veľkých investícií, okrem iného novú automobilku, no kto by už len investoval miliardy eur do nových závodov pár desiatok kilometrov od ruských vojenských základní v situácii, keď ruský režim požiera stále ďalšie a ďalšie územia iných krajín? Pretože anexie ukrajinských území sú dôkazom, že Rusko vedie imperialistickú vojnu s cieľom dobývať nové a nové územia a všetky reči o rozširovaní NATO boli len zámienkou a propagandou, ktorej nesmieme podľahnúť.

Ruské sankcie a pokrytectvo Smeru

Jedným z najväčších pokrytcov a klamárov v oblasti národných strategických záujmov je práve Robert Fico a politici Smeru (vrátane nového Smeru Petra Pellegriniho). V každej televíznej relácii Smer balamutí ľudí, ako sú proti ruským sankciám a ako táto vláda poškodila ekonomike, keď prijala ruské sankcie.

V skutočnosti za sankcie proti Rusku v súvislosti s Ukrajinou a s anexiou Krymu hlasoval už v júli 2014 samotný Robert Fico a následne za ne zdvihol ruku každého pol roka. No to mu už vtedy neprekážalo, aby na domácej scéne kade chodil, tade klamal, že on je proti sankciám a zlá Európska únia ich schválila proti jeho vôli.

Realita je taká, že sankcie sa prijímajú jednomyseľne a musí za ne zdvihnúť ruku každý jeden členský štát Európskej únie. Ak teraz hovorí, že sankcie poškodzujú našu ekonomiku, tak najväčší prepad vývozu do Ruska bol práve po prijatí sankcií v roku 2014.

Za vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2012 – 2016 klesol vývoz našich podnikov do Ruska o 1,3 miliardy eur (z 2,7 miliardy eur). Minulý rok sme do Ruska vyviezli tovary a služby takisto za 1,3 miliardy eur, čo je zanedbateľná časť nášho vývozu, väčšina výrobkov našich ľudí smeruje do krajín EÚ a ostatných vyspelých krajín sveta. Jednoducho povedané, aj keby sa už dnes nevyvážalo do Ruska vôbec nič, pokles vývozu za súčasnej vlády bude podobný, ako bol pokles vývozu do Ruska za vlády Roberta Fica.

Ďalší mýtus v súvislosti so sankciami sa týka lacného ruského plynu. Vraj ak by neboli sankcie, bol by lacný ruský plyn. Ruský plyn sme po zmene zmluvných podmienok za vlády Smeru začali kupovať za trhovú cenu (predtým sme mali zmluvne zabezpečenú fixnú cenu, ktorá by dnes bola výhodou), čo znamená, že je drahší ako plyn, ktorý dovážame z iných krajín.

Rovnako ropa. Odporcovia tvrdia, že nebyť sankcií, mali by sme lacný benzín. No ropa dnes stojí prakticky rovnako, ak nie o niečo menej ako vo februári pred vojnou.

Odhliadnuc od pokrytectva Smeru a ekonomickej stránky sankcií, už samotná rétorika Smeru o sankciách je zvrátená. Ako si to títo naivní politici predstavujú? Že Európa by mala mávnuť rukou a neurobiť vôbec nič, ak za jej hranicami nepriateľská mocnosť zaberie územie slobodného štátu a vraždí civilné obyvateľstvo?

Tak ako Hitler, aj Putin pozná len silu. A tak ako pri mníchovskej zrade ustupovaním agresorovi naivní politici umožnili Hitlerovi rozpútať vojnu, tak aj dnes by nás naivní, zbabelí a protislovenskí politici Smeru a Hlasu len ťahali do područia Ruska, čo by Slovensku nič dobré neprinieslo.

Autorkou je podpredsedníčka vlády a predsedníčka strany Za ľudí.