V diskusii sa ma nedávno pýtal moderátor, či by som šla s Tiborom Gašparom diskutovať do relácie. Odpovedala som jednoznačne nie. Pokiaľ si Gašpar neurovná svoje veci na súde, nemá dostávať priestor na obhajobu v médiách.
Tým, že kolegovia v opozícii chodia Gašparovi robiť diskusných partnerov, mu umožňujú, aby šíril svoje klamstvá a zneužíval mediálny priestor na svoju obhajobu, ovplyvňovanie svedkov a verejnosti.
Žiadny obžalovaný v dejinách Slovenska nemal takýto priestor, je to zlyhanie médií, ale aj opozície. Ak by s ním celá opozícia odmietla chodiť do diskusií, nemohli by ho volať, pretože normálne médiá (zatiaľ) ako-tak rešpektujú, že by mali mať v relácii aj oponenta, teda opozíciu.
Ináč tu sa prejavuje neskutočné rozdrobenie opozície – celá opozícia pôsobí ako ovce bez pastiera, nevie sa zjednotiť na ničom podstatnom, ani pri veľkých témach, na ktorých skutočne záleží.
Toto však nemôže spraviť nik iný ako líder opozície, pretože najneskôr deň po voľbách ho čaká úloha sadnúť si so všetkými stranami za jeden stôl, ak to teda s vládnutím myslí vážne. A ako chce, aby všetci spolu vychádzali, keď pôjde o všetko, ak nevie opozícia zvoliť spoločný postup teraz, keď v zásade o nič nejde (ťažké rozhodnutia sa robia pri zostavovaní vlády a vo vláde)?
K Sulíkovi mám veľa výhrad – najmä jeho systematické nutkanie povaľovať vlastné vlády pre hlúposti (euroval) alebo dokonca pre prospešné veci (zvýšenie rodinných prídavkov a daňového bonusu, v dôsledku čoho celá SaS odišla z vlády). No počas opozície 2016 – 2020 sme sa pravidelne stretávali, mali sme vytvorenú takzvanú „opozičnú radu“ a spoločne sme plánovali podstatné veci ako protesty, odvolávania ministrov a dôležité tlačovky.
Dokonca sme si aj pomáhali, čo sa dnes môže zdať neuveriteľné. Natália Blahová ťahala veľkú kauzu Čistý deň, ja som odhalila a riešila kauzu Plavčanových eurofondov a vďaka nášmu tlaku musel nakoniec minister Plavčan odstúpiť, vďaka Jožovi Rajtárovi sa prišlo na to, že Kaliňák má obchody s daňovým podvodníkom Bašternákom, atď.
Každý chvíľku ťahal pílku a vopred sme plánovali pri veľkých veciach spoločný postup. Teraz sa stáva, že PS dá do podateľne návrh na odvolanie ministra (áno, ako jediní majú na to samostatne 30 hlasov, ktoré sú potrebné na odvolanie ministra v parlamente), my sa to niekedy dozvieme až z médií, spoločný tlak nula, v deň odvolávania sa celá kauza aj skončí a Fico si len mädlí ruky.
Toto nemá byť útok voči PS, pretože ja držím palce všetkým, ktorým ide o dobro Slovenska a ktorých percentá vo voľbách sú potrebné na odstavenie Fica, Gašpara, Kaliňáka.
PS má dnes najviac percent a nerozumiem tomu, ako chce, aby vo vláde strany súčasnej opozície ťahali za jeden povraz, keď v opozícii sa nevedia na ničom dôležitom dohodnúť. Nechodiť s Gašparom do diskusií je podľa mňa zásadná vec, najmä kým sa neskončí kauza Očistec a polícia sa nevyrovná s výpoveďou svedka, že Gašpar kryl vraždu.
Spolupráca nie je ľahká a vzťahy medzi ľuďmi sú zložité, najmä v politike. Tretia Ficova vláda vznikla práve preto, že Béla Bugár si povedal „radšej s Ficom ako s Matovičom“ a skončil vo vláde, počas ktorej zavraždili Jána a Martinu a robili sa najhoršie zverstvá. A po nej aj definitívne skončil, nie je to pekný odchod, keď vás z politiky vyženú ulice plné ľudí.
Mnohí sa snažia obhajovať jeho pôsobenie tým, že „dosiahol“, aby Fico po vražde Kuciaka už nebol premiérom a nahradil ho Pellegrini – nuž, Bugár mal aj morálnejšiu možnosť. Mohol odísť po vražde novinára a jeho snúbenice z vlády a Fico by skončil v polovici volebného obdobia.
Mimochodom, podobný typ politikov idú teraz v PS vzkriesiť a vytiahnuť do parlamentu. Motivácia „radšej s Maďarskou alianciou ako s Matovičom“ je pomýlená, pretože Fica sa nepodarí poraziť s predsedom strany, ktorý volil a podporil lživú prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, novela Trestného zákona mu začala prekážať až pre Benešove dekréty, nie pre zvrátené zmeny, ktoré pomohli zločincom, a celý jeho politický život bol spojený s Orbánom.
Toto úsilie Michala Šimečku môže dopadnúť podobne ako s Bugárom – piatou vládou Roberta Fica. Namiesto toho by sa mal snažiť o spoluprácu opozície, spraviť opozičnú radu a koordinovať spoločný opozičný postup.
Prekonanie osobných animozít a zjednotenie opozície je v prvom rade úloha lídra opozície, tam si cibrí svoje schopnosti viesť tím rôznorodých a často tvrdohlavých ľudí. Lebo za kvalitu budúcej vlády bude zodpovedný hlavne premiér. Igor Matovič, Eduard Heger, ale aj Robert Fico by o tom vedeli rozprávať.