Po tragédii na Zochovej Bratislava vidí riešenie skôr v kontrole rýchlosti než v ochrane zastávok

Bratislava vidí riešenie skôr v kontrole rýchlosti než v ochrane zastávok
Bratislavská zastávka Zochova. FOTO: TASR/Jaroslav Novák

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Bratislava vníma ako potrebnú najmä kontrolu rýchlosti. Podľa odborníkov by pomôcť mohli stĺpiky, ako reálne ich však nevidia.
Jakub Lipták
Jakub Lipták
Vyštudoval sociológiu a kognitívnu vedu. Pochádza z Bratislavy a zaujíma sa o celospoločenské a mestské témy. Má rád prírodu, architektúru, fotografovanie a spoznávanie nového.
Ďalšie autorove články:

Dúhový firemný aktivizmus Pochod s politickými požiadavkami podporuje desiatka firiem, tie však vraj politiku neriešia

Odborníčky na bezdomovectvo Problém nás predbieha. Bratislava koná, ale musí zabrať stonásobne

Na prospekcii so zlatokopom Aj na Slovensku sa dá vyryžovať zlato, na zbohatnutie to však nie je

Tragédia na bratislavskej zastávke Zochova otriasla celou slovenskou spoločnosťou. V dôsledku extrémne rýchlej jazdy opitého vodiča, ktorý stratil kontrolu nad vozidlom a zmietol čakajúcich na zastávke, zomrelo päť ľudí a ďalší ostali ťažko zranení. Obzvlášť bolestné je pritom, že obeťami boli mladí študenti.

Niet preto divu, že to vyvoláva v ľuďoch strach a otázky, ako možno takýmto nešťastiam predísť a či sa ešte môžu na zastávkach mestskej hromadnej dopravy cítiť bezpečne. Čo ak sa podobná tragédia zopakuje? Kde majú čakajúci na zastávke stáť, aby boli v bezpečí?

Na jednej strane panuje všeobecná zhoda, že je potrebné účinnejšie bojovať proti alkoholu za volantom, napríklad častejšími kontrolami. Namieste sú aj kontroly rýchlosti na rizikových miestach. No to nemusí stačiť, čo ukazuje iná nehoda, ktorá sa stala necelé dva dni po tragédii v Bratislave.

V obci Hrkovce pri Šahách auto celkom zdemolovalo autobusovú zastávku. Našťastie na nej nikto nebol, inak by zrejme išlo o obdobnú tragédiu. Vodič tohto auta pritom nemal vypité, ale zaspal za volantom.

Príčinami podobných nehôd môže pochopiteľne byť aj šmyk, havária či niečo inšie. Tomu sa celkom vyhnúť nedá, nehody sa vždy diať budú. Niektoré miesta sú však rizikovejšie ako iné. Takým je aj Staromestská ulica, na ktorej sa zastávka Zochova nachádza.

„Konkrétne pri zastávke Zochova je zložitá situácia,“ hovorí pre Postoj Martin Fundárek z občianskeho združenia Lepšia doprava. „Vozidlá vychádzajúce z podjazdu často nedodržiavajú rýchlosť, majú možnosť ísť priamo, na zastávku alebo odbočiť na Pilárikovu ulicu. Do toho sa pripája sprava zostupná rampa z Hodžovho námestia, z ktorej vodiči nie vždy rešpektujú prednosť vozidiel z podjazdu, a takisto môžu pokračovať týmito smermi. Tu by možno pomohlo inštalovať radar kontrolujúci rýchlosť vozidiel z podjazdu a pri zostupnej rampe urobiť nejakú šikanu,“ dodal Fundárek.

Šikanou sa v motorizme označuje umelá zákruta určená na zníženie rýchlosti vozidiel.

Mesto bude úpravu zvažovať

Opatreniam v súvislosti so zastávkou Zochova sa nebráni ani hlavné mesto. „Prípadné možnosti úpravy zastávky na Zochovej si znovu prejdeme s našimi odborníkmi na bezpečnosť cestnej premávky,“ uvádza hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková. Zároveň však dodáva, že účinnou cestou, ako znižovať riziko nehôd, je v dôraznejšej kontrole rýchlosti prostredníctvom kamier a objektívnej zodpovednosti a v nulovej tolerancii alkoholu za volantom.

Podľa hovorcu Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martina Chlebovca je namieste úprava dopravného značenia. „Do budúcnosti bude pravdepodobne predmetom odborných diskusií zavádzanie plných čiar, užších jazdných pruhov a iných prvkov dopravného značenia, ktoré by napríklad aj na tomto mieste obmedzili predbiehanie vozidiel MHD a uprednostňovali zníženie jazdnej rýchlosti pred plynulosťou cestnej premávky,“ tvrdí Chlebovec.

Hlavné mesto taktiež podľa hovorkyne apeluje na vládu, aby merania rýchlosti vozidiel a kontroly objektívnou zodpovednosťou mohli vykonávať aj obce. Dnes je to umožnené iba štátnej polícii.

Bratislava a jej dopravný podnik však systémový problém v zabezpečení zastávok nevidia. „Vzhľadom na medializované informácie o nameraných hodnotách požitého alkoholu u vodiča a faktu, že šiel neprimeranou rýchlosťou, čo dokazuje miesto, kde s automobilom zastal, nemožno považovať udalosť za systémové zlyhanie zabezpečenia zastávok,“ vyjadruje sa hovorca DPB.

Mesto i jeho dopravný podnik tvrdia, že zvyšujú bezpečnosť chodcov na zastávkach budovaním nových prestupných terminálov v Karlovej Vsi a Dúbravke. Argumentujú tiež rozširovaním ostrovčekov, nástupíšť či úpravou jazdných pruhov ako napríklad na Račianskom mýte.

Stĺpiky chránia Američanov, mohli by aj zastávky?

V budovaní nejakých fyzických zábran na zastávkach však mesto cestu nevidí. Predstaviť si to – prinajmenšom teoreticky – vie dopravný analytik Jozef Drahovský.

„Technicky sa dá zástavka chrániť zábranami, ako sú použité v okolí Americkej ambasády,“ vyjadril sa Drahovský. Dodáva však, že to podľa neho nie je technicky ani esteticky realizovateľné. Podobného názoru je aj Martin Fundárek.

„Vo všeobecnosti nie sú a ani nemôžu byť všetky zastávky ,dostatočne chránené‘. Ak si nejaký chmuľo sadne opitý za volant a páli po meste, museli by byť zastávky chránené protitankovými zátarasami ako americké veľvyslanectvo,“ myslí si Fundárek. „Energia vozidla pri takýchto rýchlostiach je taká, že akékoľvek normálne bezpečnostné zábrany by vozidlo prerazilo alebo by preletelo ponad ne,“ dodal.

Americké veľvyslanectvo v Bratislave je skutočne obkolesené masívnymi stĺpikmi, ktoré sú navyše umiestnené tak, že „chránia“ aj časť pešej zóny na Hviezdoslavovom námestí. Časť z týchto stĺpikov je dokonca aj umelecky dotvorená – obsahujú verše Hviezdoslavovej básne Z úprimnosti duše.

Stĺpiky chránia americké veľvyslanectvo na Hviezdoslavovom námestí. Foto: Postoj/Jakub Lipták 

V niektorých krajinách však nájdeme aj príklady zastávok, ktoré sú chránené podobnými stĺpikmi – napríklad v Izraeli, Singapure či americkom Las Vegas. Okrem toho, že chránia cestujúcich pred možnými teroristickými útokmi, celkovo plnia bezpečnostnú úlohu.

DPB však argumentuje tým, že zastávky musia ostať verejnosti prístupné a prispôsobené potrebám aj hendikepovaných cestujúcich. Je faktom, že bezpečnostné stĺpiky môžu sťažiť nástup a výstup napríklad vozíčkarom či cestujúcim s detským kočíkom, pokiaľ by sa stávalo, že stĺpiky by lícovali s pozíciou dverí na prostriedkoch verejnej dopravy.

To však nemusí byť taký veľký problém v prípade zastávok medzimestskej verejnej dopravy, keďže medzimestské a prímestské autobusy majú spravidla iba dvoje dverí. Ochranné stĺpiky by sa tam tak mohli inštalovať jednoduchšie.

V prípade Bratislavy či iných väčších miest je situácia zložitejšia. No vzhľadom na to, že mnoho zastávok sa nachádza – prinajmenšom v prípade hlavného mesta – skutočne na rušných cestách a mestských výpadovkách, zrejme by bolo namieste uvažovať nad tým, ako zabezpečiť aspoň najrizikovejšie zastávky.

Zobraziť diskusiu
Jakub Lipták

Jakub Lipták

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Bratislava
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť