Čo čakať od nového ministra zahraničných vecí? Viac aktivizmu a sympatií k progresívnym témam

Novým ministrom zahraničných vecí sa dnes stane Rastislav Káčer. Diplomat, ktorý má so svojím predchodcom Ivanom Korčokom veľa spoločného, ale dajú sa medzi nimi nájsť aj rozdiely. Nie sú natoľko významné, aby dramaticky ovplyvnili našu zahraničnú politiku, ale v niektorých situáciách môžu zakričať.

Korčok a Káčer patria k rovnakej generácii, ktorá sa na diplomaciu nepripravovala na elitnom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) a svoje pôsobenie nestihla začať na federálnom ministerstve zahraničných vecí. Obidvaja patria medzi prvých absolventov Ústavu medzinárodných vzťahov pri Právnickej fakulte UK, ktorý založil právnik a niekdajší diplomat Karol Rybárik.

Tak Korčok, ako aj Káčer sú výraznými diplomatmi. Obaja zastávali dôležité veľvyslanecké posty. Korčok v Berlíne a pri EÚ, Káčer zase v Budapešti a v Prahe. A rovnako obaja boli veľvyslancami v USA.

Mená oboch diplomatov sa kedysi skloňovali aj ako kádre blízke SDKÚ, o Káčerovi sa dokonca v čase nástupu vlády Ivety Radičovej hovorilo ako o možnom šéfovi Slovenskej informačnej služby.

Rastislav Káčer v minulosti úzko spolupracoval s Jaroslavom Naďom a podľa kuloárnych informácií sa ministrom zahraničných vecí stane najmä vďaka jeho lobingu.

Korčok aj Káčer patria k diplomatom s najvyššími ambíciami, pre ktorých post ministra zahraničných vecí predstavuje vrchol kariéry. Kvôli tomu, aby si túto funkciu mohli uvádzať v životopise, sú pripravení aj riskovať. Korčok tesné spojenie s Richardom Sulíkom, ktorý v zahraničných témach dokáže prekvapiť, a Káčer účasť v menšinovej vláde s nízkou popularitou a nejasnou budúcnosťou.

Teraz však poďme k tým rozdielom.

Najskôr k tomu, ktorý sa viackrát spomínal aj teraz, keď sa objavili informácie o možnej Káčerovej nominácii na ministerský post.

Keď bol veľvyslancom v Budapešti, slovenská ambasáda podporila miestny LGBTI festival a dokonca na svoju budovu vyvesila dúhovú vlajku. Vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa od tohto kroku dištancoval a tvrdil, že veľvyslanectvo ho nekonzultovalo s ministerstvom.

Ivan Korčok v roku 2019 ako veľvyslanec v USA takýto aktivizmus diplomatov podporujúcich dúhové pochody verejne kritizoval.

Ďalší rozdiel môžeme identifikovať, keď sa pozrieme na postoje oboch diplomatov k migračnej kríze z roku 2015. Ivan Korčok vtedy z postu štátneho tajomníka hájil pozíciu, na ktorej bol na Slovensku väčšinový politický konsenzus a ktorá bola aj spoločným postojom štátov V4. To znamená odmietanie povinných kvót na prerozdelenie migrantov.

Rastislav Káčer, naopak, vtedajší spoločný postup vyšehradských štátov počas migračnej krízy označil za deštrukčné správanie.

Ak si vypočujeme Rastislava Káčera, nadobudneme silný pocit, že tento diplomat považuje V4 po našom vstupe do EÚ za de facto zbytočnú organizáciu.Zdieľať

Zároveň platí, že ak aj Ivan Korčok nebol veľkým nadšencom V4 a s predstaviteľmi Maďarska mal viacero slovných prestreliek, zmysluplnosť a užitočnosť tohto zoskupenia nespochybňoval.

Ak si však na túto tému vypočujeme Rastislava Káčera, nadobudneme silný pocit, že tento diplomat považuje V4 po našom vstupe do EÚ za de facto zbytočnú organizáciu, ktorá nás navyše v tomto čase neťahá správnym smerom, čo je podobný názor, ako má progresívny poslanec a expert PS na zahraničnú politiku Tomáš Valášek.

Ako veľvyslanec sa Rastislav Káčer nechal niekoľkokrát strhnúť aj k aktivizmu, ktorý už bol na hrane toho, čo si aktívny diplomat môže dovoliť.

Z postu ambasádora v Budapešti reagoval na Roberta Fica, ktorý spochybnil stretnutie prezidenta Andreja Kisku s finančníkom Georgeom Sorosom. „Hnus a humus v netolerovateľných dávkach,“ napísal vtedy na sociálnej sieti. Neskôr sám uznal, že to od veľvyslanca nebola „úplne korektná“ reakcia.

V roku 2021 sa zase ako veľvyslanec v Prahe pridal k verejnej výzve, ktorá kritizovala kroky a komunikáciu Igora Matoviča v kauze Sputnik. Išlo o kritiku toho, že Matoviča na stretnutí s Viktorom Orbánom nesprevádzal zástupca slovenskej diplomacie, ale poslanec György Gyimesi. Túto výzvu vtedy podpísalo aj sedem ďalších aktívnych veľvyslancov.

Ak si teda položíme otázku, čo sa zmení príchodom Rastislava Káčera na čelo rezortu diplomacie, tak najbližšie k pravde bude odpoveď, že nič, čo by výraznejšie zamávalo našou zahraničnou politikou.

Treba však byť pripravený na viac aktivizmu aj otvorenejších sympatií k takým emblematickým progresívnym témam, ako je podpora LGBTI hnutia či kritika V4.