Maďarsko kupuje naše pamiatky Je to politicky citlivé, pamiatky to však neohrozuje

V médiách sa objavili informácie o tom, že maďarská vláda prostredníctvom nastrčenej slovenskej firmy skupuje národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Venovalo sa tomu Investigatívne centrum Jána Kuciaka či Aktuality.

Kľúčovou je v celom prípade eseročka MANEVI SK so sídlom v Dunajskej Strede, ktorá pamiatky kupuje. Do novembra 2021 patrila maďarskej firme MANEVI Zártkörű Részvénytársaság.

Podľa ICJK tú zase vlastní maďarská Nadácia pre zachovanie nehnuteľného dedičstva v strednej Európe (Közép-európai Épített Örökség Megőrző Alapítvány). Súčasným vlastníkom Manevi je maďarská štátna firma Comitatus-Energia Beruházási Kereskedelmi, ktorej akcie boli v roku 2020 priznané spomínanej nadácii. Maďarsko prostredníctvom tejto nadácie skupuje pamiatky nielen na Slovensku, ale aj v Chorvátsku, Rumunsku a Srbsku.

Aktuality spravili prehľad budov, ktoré slovenská Manevi u nás vlastní. Malo by ísť o kaštieľ a kúriu v Betlanovciach, meštianske domy v Kežmarku, Levoči a Trenčíne, Liečebný dom Vlára v Trenčianskych Tepliciach, budovu v centre Košíc, zrúcaninu hradu a kaštieľ vo Veľkom Kamenci, budovu bývalého kláštora a sýpky v Šahách, budovu bývalej polikliniky v Komárne a dve budovy v Bratislave.

O prípad sa zaujímal aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok a riešil ho so svojím maďarským partnerom Péterom Szijjártóom počas návštevy v Budapešti. Korčok sa vtedy vyjadril, že Slovensko nemá zásadný problém s tým, že Maďarsko u nás kupuje pamiatky, ale chce, aby to prebiehalo po vzájomnom súhlase. Maďarsko totiž pamiatky kupovalo bez toho, aby o tom informovalo slovenskú vládu.

Maďari neinformovali ani o odkúpení budovy v Košiciach, kde majú záujem zriadiť konzulát. Porušili tým medzinárodné zvyklosti, čo tiež Korčok Szijjártóovi vytkol.

Predkupné právo

Štát má pritom zákonom upravené predkupné právo na zakúpenie akejkoľvek kultúrnej pamiatky na Slovensku, ak takú niekto predáva. Ten má povinnosť pamiatku najprv ponúknuť štátu zastúpenému ministerstvom kultúry. Tak to bolo aj v prípade pamiatok kúpených spoločnosťou Manevi, rezort kultúry však predkupné právo nevyužil.

„Ministerstvo kultúry SR si je vedomé tohto problému a na čele s ministerkou Natáliou Milanovou robí všetko preto, aby sa našlo dlhodobé a systémové riešenie. Treba však upozorniť aj na to, že aktuálny dlh štátu v obnove pamiatok predstavuje astronomických 5,5 miliardy eur. Ide pritom o dlh, ktorý vznikol predovšetkým počas uplynulých vlád,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Viciaňová.

Mal by štát častejšie využívať predkupné právo? K téme sa pre Postoj vyjadril generálny riaditeľ pamiatkového úradu Pavol Ižvolt: „Myslím si, že štát by sa mal dlhodobo o pamiatky lepšie starať. A to sa týka pamiatok vo vlastníctve štátu, ako aj poskytovania rôznych foriem kompenzácie súkromných vlastníkom. Je to, samozrejme, záležitosť priorít krajiny a tzv. spoločenskej objednávky.“

Politický nádych

Podľa Ižvolta je vo svete bežné, že pamiatky si kupujú ľudia z iných krajín, než kde sa samotné pamiatky nachádzajú. „U nás platná pamiatková legislatíva nevymedzuje vlastníctvo pamiatok len pre fyzické a právnické osoby zo Slovenska. Za bežných okolností s tým ani nie sú problémy, je podstatné, že sa pamiatky zachovajú a opravujú. Výnimkou bol známy prípad kaštieľa v Moravanoch, ktorý mal istý čas vlastníkov zo Slovinska, ktorí nepreberali poštové zásielky. Obdobne je tomu v zahraničí, napríklad zámky a domy vo Francúzsku často kupujú a opravujú Angličania.“

Postoj sa s otázkami obrátil aj na Patrika Guldana, dlhoročného pamiatkara, dnes na dôchodku: „Ak si chce nejaká právnická alebo fyzická osoba z Maďarska kúpiť nejakú pamiatku napríklad v Levoči, je to v poriadku, nie je to nič nelegálne. Ale ak to kupuje iný štát alebo nejaká eseročka prepojená na ten štát, tak je to prúser. Politický prúser.“

Rovnako Ižvolt uznáva, že v niektorých prípadoch môže byť takáto vec citlivá: „Pokiaľ má však celá vec politický nádych, môže sa stať aj kultúrne dedičstvo zámienkou na politickú eskaláciu alebo konflikt. V dejinách by sme našli veľa príkladov.“

Pohnútky Maďarov nepoznáme

Prečo maďarská vláda skupuje na Slovensky pamiatky, sa nám zistiť nepodarilo. Na otázky denníka Postoj nijako nereagovala spoločnosť Manevi ani maďarské veľvyslanectvo na Slovensku.

„Pokiaľ cudzí štát skupuje slovenské národné kultúrne pamiatky, je to podľa mňa zásah do integrity kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Podľa mňa majú Maďari záujem preukázať, že mali voči nám v minulosti nadradené postavenie, a aj teraz chcú ukázať, že sú kdesi inde,“ myslí si Guldan. „Ale nemyslím si, že by väčšina Maďarov vnímala takto veci, je to záležitosť momentálnej garnitúry okolo Orbána,“ dodal.

Môžeme prísť o pamiatky?

Nehnuteľné pamiatky, ktoré Maďari u nás kúpili, ostanú na svojom mieste. Či však Maďarsko vlastní aj nejaké slovenské hnuteľné pamiatky, nie je celkom jasné. Ak by to tak bolo, Guldan by to považoval za problém.

„Neviem si predstaviť, že by si povedzme gotické alebo renesančné sochárske diela mohol odkúpiť niekto zo zahraničia od vlastníka, ktorým môže byť cirkev. Niekde napríklad na Spiši sú diela, ktoré sú veľmi vzácne,“ uviedol Guldan. „Vtedy by ministerstvo kultúry malo prostredníctvom svojich pamiatkových inštitúcií upozorniť vlastníkov, že ak by uvažovali o predaji takýchto vecí, má štát predkupné právo,“ dodal.

V každom prípade zákon o ochrane pamiatkového fondu zakazuje trvalé vyvezenie kultúrnej pamiatky alebo jej časti z územia Slovenska. Možné je dočasné vyvezenie pamiatky, avšak iba na základe povolenia ministerstva. V prípade Manevi však žiadnu žiadosť o vyvezenie neeviduje.

„MK SR od spoločnosti Manevi SK žiadosť o dočasný vývoz hnuteľnej NKP mimo územia SR nedostala,“ uviedla Viciaňová.

V skupovaní plánujú pokračovať

Spoločnosť Manevi zjavne plánuje v kupovaní pamiatok na Slovensku pokračovať. „Vo vlastníctve Ministerstva zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska sú štyri nehnuteľné národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve spoločnosti MANEVI SK, s. r. o., z Dunajskej Stredy je to celkom osem nehnuteľných NKP a táto spoločnosť má uzavreté kúpne zmluvy na kúpu ďalších pamiatok. Zistené počty vychádzajú z prijatých oznámení o zmene vlastníka (z r. 2021 – 2022) a informácií z Ministerstva kultúry SR,“ uviedol Ižvolt.

Celá kauza kupovania pamiatok Maďarskom je citlivá predovšetkým z politického a symbolického hľadiska. Zákon zakazuje natrvalo vyviezť akúkoľvek pamiatku alebo jej časť mimo územia Slovenska, nemali by sme teda o žiadne pamiatky prísť. Hrozí však niečo samotným pamiatkam? Odpoveď naznačil Pavol Ižvolt: „Maďarsko je známe tým, že má podielovo jeden z najvyšších rozpočtov na kultúru a pamiatky.“

Pokiaľ Maďarsko u nás skupuje pamiatky so zámerom opraviť ich a starať sa o ne, môžeme nad tým dvíhať obočie, ale v konečnom dôsledku to slovenským pamiatkam môže pomôcť. Skutočnosť, že štát nevyužíva svoje predkupné právo, pretože na nákup a opravu pamiatok nemá peniaze, je žiaľ zlou vizitkou Slovenska a dôsledkom vzťahu slovenského národa k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Za takých okolností je azda lepšie, keď nám aspoň časť našich pamiatok opraví náš južný sused, ako keby sa mali rozpadnúť.