Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
15. august 2022

Zrušenie turistických víz pre Rusov

Návrh Estónska a Fínska už podporujú Česi aj Poliaci, mali by sme sa pridať?

Estónsko a Fínsko oznámili, že ruským občanom nebudú vystavovať turistické víza, a vyzvali európske štáty, aby sa pripojili. 

Návrh Estónska a Fínska už podporujú Česi aj Poliaci, mali by sme sa pridať?

Fínska premiérka Sanna Marinová (vľavo) a estónska premiérka Kaja Kallasová. Foto: TASR

Návrh už podporila aj Česká republika, ktorá v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Kritické hlasy počuť najmä z Nemecka a Francúzska. Potlesk nápad zožal okrem iného aj v Poľsku, ktoré spolu s Českom vystavovanie víz obmedzilo už skôr.

„Návšteva Európy je privilégium, nie ľudské právo,“ argumentovala premiérka Estónska Kaja Kallasová. Jej fínska kolegyňa Sanna Marinová podotkla, že „nie je správne, že kým Rusko vedie agresívnu, brutálnu útočnú vojnu v Európe, Rusi môžu žiť normálny život, cestovať po Európe a byť turistami“.

Keďže v dôsledku sankcií sú zrušené medzištátne lety medzi Ruskom a krajinami EÚ, Rusi cestujúci do Únie musia letieť s medzipristátím, napríklad v Turecku, alebo cez jednu z krajín susediacich s Ruskom.

Estónsko, Lotyšsko a Fínsko preto už dlhšie bijú na poplach, počet Rusov, ktorí prekračujú ich hranice, totiž rapídne stúpol a obrovský počet cestujúcich znemožňuje efektívne kontroly na hraniciach. V zástupoch ruských turistov sa tak môžu ukrývať ruskí tajní, ktorých pohraničná polícia nebude môcť odchytiť. Len rusko-fínsku hranicu v uplynulom mesiaci prekročilo 176-tisíc osôb.

V prípade niektorých štátov, napríklad Dánska, má zastavenie vydávania turistických víz aj technické dôvody. Po vykázaní 15 ruských agentov v Dánsku Moskva vyhostila siedmich dánskych diplomatov, teraz je na menšej dánskej ambasáde nedostatok personálu. Podobné problémy má aj maličká Malta.

No aj ak štáty samy už víza nevydávajú, musia na svoje územie púšťať Rusov s vízami iných schengenských krajín. Preto Fíni a Balti žiadajú, aby sa k reštrikciám pripojili aj ostatné štáty.

Sú ruskí turisti bezpečnostnou hrozbou?

Slovenský analytik Dalibor Roháč si myslí, že turistické víza pre Rusov sú „bezpečnostné riziko, ktoré si nemôžeme dovoliť“. V príspevku pre konzervatívny denník New York Post píše: „Je napríklad pravdepodobné, že ruskí agenti pred dvoma týždňami zaútočili na bulharský sklad Emiliana Gebreva, bulharského obchodníka so zbraňami, ktorý v roku 2015 prežil otravu Novičokom – piaty výbuch v zariadeniach jeho spoločnosti v nedávnej minulosti.“

Jedným z terčov bol v roku 2014 aj muničný sklad v českých Vrběticiach, len desať kilometrov od slovenských hraníc sa stali obeťami ruských tajných služieb dvaja českí občania.

Podľa Roháča uľahčuje benevolentný vízový režim európskych štátov subverzívne operácie Moskvy. „Aj v pobaltských štátoch predstavujú početné rusky hovoriace menšiny bezpečnostné riziko, ktoré možnosť ruských štátnych príslušníkov voľne cestovať, nadväzovať kontakty a podnecovať nepokoje len zhoršuje,“ argumentuje analytik.

„Zatiaľ čo propaganda režimu je účinná, ľudová podpora ruského imperializmu je hlboká. ,Obyčajní‘ Rusi tak nesú určitú zodpovednosť za zverstvá spáchané svojou vládou a svojimi ozbrojenými silami vo svojej dobyvateľskej vojne – rovnako ako ,obyčajní‘ Srbi a ,obyčajní‘ Nemci počas 90. a 40. rokov 20. storočia,“ myslí si Roháč.

Dokážu ďalšie sankcie čosi zmeniť?

Jedným z najčastejšie používaných argumentov proti vízam pre ruských turistov sú prípady zlého správania voči ukrajinským utečencom. V rôznych krajinách došlo zo strany ruských turistov k slovným či dokonca fyzickým útokom na Ukrajincov, ktorí ušli pred vojnou.

Odborník na zahraničnú politiku Benjamin Tallis, ktorý bol dlho prívržencom liberalizácie vízového režimu, zmenil svoj názor a teraz argumentuje: „Napriek tomu (cestám Rusov na Západ) neexistuje dôkaz, že všetky tieto návštevy, toto vystavenie sa štandardom a hodnotám občanov EÚ (...) mali nejaký pozitívny, transformačný vplyv na Rusko.“

Práve naopak, „zdá sa, že sa nám smejú do tváre. (...) Vyzeráme slabo a vyvoláva to dojem, že nie sme plne oddaní Ukrajine, keďže stále chceme ruské peniaze z cestovného ruchu,“ tvrdí Tallis.

Odvoláva sa pritom na torontského profesora Matthewa Lighta, ktorý argumentuje, že „priviesť ruských turistov na Západ ich nepovedie k tomu, aby zmenili svoje názory na inváziu (...). Zdá sa pravdepodobnejšie, že povolenie ruského turizmu posilňuje naratív Kremľa, že Rusko vyhráva a Západ nemá žalúdok na konflikt“.

Estónska premiérka Kallas vyzdvihuje, „že do zahraničia cestuje len desať percent Rusov. Ide o presne tých ľudí – najmä z Moskvy a Petrohradu, ktorých názor zaváži“.

Náznaky, že by zrušenie víz mohlo niečo zmeniť, ponúka ostrá reakcia z Moskvy. Plány kritizovala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, exprezident Medvedev, pôvodne člen liberálneho krídla v Kremli, sa v sociálnych médiách vyhrážal nukleárnym Armageddonom, ak návrh zrušenia turistických víz prejde, a kroky Kallasovej označil za „nacistické svinstvo“.

Argumenty proti

Časť skeptikov však tvrdí, že skutočný dosah môže byť aj opačný, zrušenie turistických víz by mohlo posilniť pocit, že všetci Rusi sú v tom spoločne, a priviesť ich k tomu, aby priľnuli tuhšie k režimu.

Inzercia

Prinajmenšom časť Rusov však zjavne po ďalšej radikalizácii netúži.

„Máme Iskandery, ony zničia celé Pobaltie, ony zničia Tallinn, ony zničia Rigu, ony zničia Vilnius. Všetko. Varšava bude zničená, bude katastrofa, ak budú pokračovať v tejto bakchanálii, tak ich zničíme. Kyjev zničíme, zničíme Bukarešť, Varšavu, Budapešť. Všetkých ich zničíme, Prahu zničíme, všetci budú na kolenách, ak sa nebudú kajať,“ rozčuľuje sa Rus s Georgievskou stuhou nad plánovanými reštrikciami.

Okrem obáv z radikalizácie ruskej spoločnosti hovorí proti zrušeniu víz aj ohrozenie iných sankcií. Ich cieľ je jasný, napriek očakávaniam v časti verejnosti ním nie je okamžité ukončenie vojny. Takúto silu sankcie nemajú a bolo by nesprávne a nezmyselné od nich očakávať niečo, na čo neboli koncipované.

Skutočným cieľom je dlhodobé hospodárske a vojenské oslabenie Ruska. Sankcie nedokážu zastaviť vojnu dnes, ale dokážu Rusko oslabiť tak, že po roku-dvoch vojny nebude schopné udržiavať svoju vojenskú silu zo začiatku invázie, ekonomika sa ocitne pod tlakom a aj v Moskve vzrastie záujem ukončiť vojnu skôr dnes ako zajtra.

Zrušenie turistických víz pritom môže byť aj kontraproduktívne, keďže znamenajú, že menej Rusov bude cestovať do EÚ a týmto spôsobom poklesne aj počet Rusov, ktorí sa spontánne rozhodnú z Ruska vysťahovať.

Z ekonomického pohľadu by pritom bolo v záujme Európskej únie z Ruska dostať čo najviac šikovných a vzdelaných Rusov. Podľa odhadov magazínu Slate z júna Rusko od začiatku invázie opustilo 50- až 70-tisíc pracovníkov z IT-branže a očakáva sa, že ďalších 100-tisíc by sa mohlo pridať.

Silným argumentom proti takémuto kroku zostáva aj to, že komplikuje útek ľuďom, ktorí s Putinom ticho nesúhlasia, alebo dokonca disidentom, ktorí mu v minulosti verejne oponovali.

Aj ruskí „liberáli“ sú imperialisti

Mnohí Ukrajinci namietajú, že šovinizmus prekvitá aj medzi mnohými údajne liberálnymi Rusmi. Príkladom tu môže byť Alexej Navaľnyj, ktorý je nielen bojovníkom proti korupcii, ale aj ruským nacionalistom.

Navaľnyj v tomto nie je výnimkou, ale skôr pravidlom.

„Operácia musí byť dokončená,“ hovorí itečkár Vladimír v hore citovanom článku pre Slate. Sám pôvodne vojnu nepodporoval a v minulosti sa dokonca zúčastnil na Navaľného demonštrácii, teraz si myslí, že ak by sa však Rusko stiahlo, poškodilo by to jeho „imidž“.

Vladimírov kolega Maxim, ktorý sa sám považuje za apolitického, tvrdí, že „v každej vojne sú vždy obe strany na vine“.

Aj ruské liberálne elity razia prokremeľskú líniu. Dmitrij Trenin, dlhoročný riaditeľ Carnegie centra v Moskve, už v máji vyzval na to, aby sa Rusi zjednotili zoči-voči Západu, a hudobník Araik Vietinghoff (Fittingoff) napísal, že „estónska vláda by si mala zapamätať, že nebyť okupovaný Ruskom je privilégiom, a nie právom“.

Ukrajinská novinárka Olga Tokarliuková preto tvrdí: „Zmena režimu v Rusku nebude stačiť na transformáciu krajiny. S ruskou spoločnosťou a kultúrou je hlbší problém. Dokonca aj ruskí „liberáli“ opakovane vyjadrovali imperialistické myšlienky o zahraničnej politike a Ukrajine. Existuje tolerancia k vojne a averzia k demokracii.“

Bolo by zrušenie víz vôbec legálne?

Zo stola však nemožno zmiesť námietku, že plošné zrušenie turistických víz na základe občianstva by mohlo byť v rozpore s európskou antidiskriminačnou legislatívou.

Sarah Ganty z univerzity Yale v analýze pre nemecký Verfassungsblog tvrdí, že plošný zákaz vydania víz pre ruských občanov by bol nezákonný, keďže by odporoval princípom Schengenského acquis (zbierky nariadení).

Na druhej strane však platí, že acquis nie je vytesaný do kameňa a v prípade potreby by ho bolo možné zmeniť, prípadne doplniť o formuláciu, ktorá by povoľovala sankcie na turistické víza. No na to by bolo najprv potrebné presvedčiť aj západoeurópskych partnerov. Poľsko preto už oznámilo, že pracuje na kompromise, ktorý by mohol akceptovať aj Berlín s Parížom.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.