Kandidujem s hriešnikmi, ktorí sa chcú polepšiť

Kandidujem s hriešnikmi, ktorí sa chcú polepšiť

Rozhovor s Milanom Krajniakom, prečo išiel do politiky s Borisom Kollárom.

Keď Milan Krajniak, dlhoročný člen KDH a spojenec Daniela Lipšica, v novembri oznámil, že spolu s podnikateľom Borisom Kollárom zakladá stranu Sme rodina, veľmi tým zaskočil svoje vlastné konzervatívne prostredie. Niektorí sa s ním prestali rozprávať či chodiť do jeho kaviarne na bratislavských Palisádach, iní sa mu na sociálnych sieťach vysmiali. Milan Krajniak v rozhovore pre Postoj odmieta kritiku, že týmto krokom poprel sám seba a svoj doterajší politický príbeh.  

Poznáme sa asi pätnásť rokov, vždy som sa tešil, ako raz budem s vami robiť rozhovor ako s politikom. Teraz som však v rozpakoch. Tušíte prečo?

Nie.

Koľko priateľov ste stratili po tom, čo ste v novembri ohlásili vznik spoločnej strany s Borisom Kollárom?

Možno vás to prekvapí, ale ani jedného.

Ani jedného?

Ak som niekoho stratil kvôli tomuto jednému rozhodnutiu, tak to v skutočnosti nebol môj kamarát.

Koľkých známych ste stratili?

Veľa. Pravdu-povediac, istým spôsobom mi to aj vyhovuje. Osobne som nikdy v živote niekoho nezatratil kvôli tomu, že mal v niečom iný názor než ja. Aj za mnou teraz prišlo veľa priateľov a pýtali sa ma niečo v zmysle: „Počúvaj, to čo robíš...!?“

Potom sme sa o tom rozprávali, dáko sme to uzavreli a oni pokračovali: „No dobre, dobre, tak kedy pôjdeme pozerať spolu futbal?“ Toto je prístup priateľa. Zažil som aj nemilé prekvapenia: niektorí ľudia, ktorým som v živote veľmi pomohol, ma začali na facebooku hejtovať bez toho, aby mali potrebu so mnou prehovoriť.

Rozumiete, prečo boli niektorí vaši blízki ľudia rozčarovaní až šokovaní?

Rozumel som, že to bolo prekvapujúce.

To rozčarovanie súvisí s vaším doterajším príbehom: v 90. rokoch ste sa pohybovali v prostredí Občiansko-demokratickej mládeže, blízkej DS a KDH, neskôr ste boli v úzkom tíme Vladimíra Palka, aj ako jeho kandidát na podpredsedu KDH pre ekonomiku, potom ste boli človekom Daniela Lipšica, s ktorým ste neskôr založili stranu NOVA. Boli ste teda v celkom dobrej spoločnosti, ktorá mala svoje chyby, ale málokto pochyboval, že chce meniť Slovensko k lepšiemu a že má na to morálne aj odborne. Zdá sa, že ste teraz tento svoj doterajší príbeh popreli.

Je dobré, že kladiete tieto otázky. Toto je najčastejšia povrchná schéma, akou sa ľudia na to pozerajú. Každý, kto si prečítal moju knihu Banda zlodejov, pozná moje hodnotenie dnešnej situácie. Napísal som jasne, že tou najdôležitejšou vecou, aby sa tu u nás vôbec niečo mohlo zmeniť, sú slobodní ľudia v politike. Teda takí, ktorí nie sú závislí od žiadnych ľudí v pozadí a môžu sa rozhodovať slobodne.

V knihe som vymenoval takýchto politikov, Daniela Lipšica, Richarda Sulíka, ale aj Igora Matoviča, nech je taký, aký je. Boris Kollár je dávno za vodou, je to samorast, ktorý počas života dokazoval, že nikdy nebol nikým manipulovaný, vždy sa rozhodoval sám. A potom sú ďalšie dva dôvody, pre ktoré idem do toho práve s ním.

Aké?

Za veľkú výzvu pokladám migračnú krízu, kde hráme o to, či máme ako civilizácia sebaobranný mechanizmus. Tu sa Kollár jasne postavil na správnu stranu. A po tretie, vedieme tu zápas o ideológie, ktoré sa nám tu tlačia cez gender, LGBT, juvenílnu justíciu, a to z prostredia EÚ, liberálnych médií a intelektuálov. To je ďalšie ohrozenie Slovenska. Kollár aj v tomto stál na správnej strane. Fun rádio bolo jediným súkromným médiom, ktoré pri referende o rodine poskytlo priestor zástancom referenda, aby si vôbec mohli zaplatiť reklamu.

Tou najdôležitejšou vecou, aby sa tu u nás vôbec niečo mohlo zmeniť, sú slobodní ľudia v politike. Zdieľať

V čom je teda moje spojenie s ním také prekvapujúce? V tom, že má deväť detí? Adolf Hitler bol vegetarián, dlhé roky sexuálne abstinoval a bol nefajčiar, no nie som si celkom istý, či toto bol správny prototyp politika.

Poviem to eufemisticky: Boris Kollár je človek pochybnej úrovne. Odišli ste od Daniela Lipšica, pretože ste si v niečom prestali rozumieť. Lipšic pritom úplne zodpovedá vašim kritériám, bol za referendum, je proti gender, kritizuje Merkelovej migračnú politiku, ale ak chceme ponad toto porovnávať Lipšica s Kollárom, ich zmýšľanie, spôsob argumentovania aj vyjadrovania, zistíme, že sa to vlastne ani nedá.

Dana mám rád a rešpektujem ho, takže to, čo poviem, sa nebude týkať jeho. Tón vašej otázky mi veľmi pripomína posmešky, akými sa ľudia v USA rehotali z tupého a nevzdelaného herca, ktorý sa volal Ronald Reagan. Tým neporovnávam Borisa Kollára s Ronaldom Reaganom...

... už ste to spravili...

... nie, teraz mám na mysli vaše odsudky a posmešky. Povedali ste, že je človek pochybnej úrovne, čo sú to za vety?

Za všetko spomeniem len svoju osobnú skúsenosť: keď som raz náhodou ocitol s Kollárom v jednej ostrej facebookovej polemike, nazval ma – a teraz citujem – „ty sračka“. Podotýkam, že sa vôbec nepoznáme, nikdy sme sa nestretli.

Na facebooku si ľudia bežne tykajú, nebral by som to osobne.

To tykanie som vnímal naozaj ako ten menší problém...

(Ticho.)

Jeho verejný slovník nie je prejavom pochybnej úrovne?

Je to prejav írečitosti, ktorou je Boris známy.

Nie je v skutočnosti za vaším rozhodnutím ísť do politiky s Kollárom vaša osobná ambícia a chuť zažiť konečne v politike úspech? V KDH vám to napokon nevyšlo, keďže Palko prehral súboj o predsedu, nevyšlo to ani s NOVA. Boli to zaujímavé, ale neúspešné projekty. Nepovedali ste si teda, že teraz je čas dosiahnuť konečne politický úspech, hoci aj s Kollárom?

Keď už človek je, tak má byť tým, čím je, a nie tým, čím nie je, ako to často je. To je môj obľúbený citát od Jana Wericha. Som zoon politicon, vždy som sa zaujímal o politiku a svoje postoje som vyjadroval otvorene. Po odchode z NOVA som sa nijako nezaoberal svojou politickou budúcnosťou, robil som Posledného križiaka, písal o Pente, zakladal Konzervatívny výber. Pred rokom som Kollára ešte nepoznal.

Kedy ste ho spoznali?

Na začiatku leta minulého roku, keď mi Kollár navrhol, či by nás nemohla zastupovať jeho mediálka, aby sme spolu predali reklamu. Od toho sme sa dostali aj k iným témam. Približne v polovici októbra minulého roku, keď už bolo jasné, že Boris do toho pôjde, sa ma opýtal, či chcem naďalej všetko kritizovať v knižkách a na internete alebo s tým hodlám aj niečo spraviť. Takže som sa rozhodol.

Som zoon politicon, vždy som sa zaujímal o politiku a svoje postoje som vyjadroval otvorene. Zdieľať

Nebolo vaše spojenie s Kollárom dôsledkom toho, že pre vás ani Petra Pčolinského sa napokon nenašlo miesto na kandidátke OĽaNO?

Nie. Hoci sa šírili rôzne fámy, nikdy som nechcel kandidovať za OĽaNO.

Ale minimálne ste rátali s kandidatúrou vám blízkeho Petra Pčolinského.

Je fakt, že Igor Matovič niekedy začiatkom leta Petrovi ponúkol miesto v prvej desiatke. K tej debate sa už však nevrátili.

Takže keby mu ho na jeseň Matovič potvrdil, všetko by bolo inak a s Kollárom by ste nešli do volieb.

Absolútne to nesúvisí, už sa o tom nikdy viac nebavili.

Vráťme sa k vašej strane. Hovoríte, že utečenecká téma je pre vás top témou, keďže ju vnímate ako ohrozenie našej civilizácie. Tábor kritikov Merkelovej politiky je veľmi pestrý, zásadne sa líši svojou argumentáciou aj jazykom. Na Slovensku je napokon kritika nemeckého prístupu úplne bežná. To, čo však už od leta robil váš dnešný líder, a to neraz z pohodlia svojej floridskej vily, bolo len primitívne hecovanie vášní proti utečencom. Toto vás naozaj oslovilo?

Fascinuje ma, ako sa ma opakovane pýtate štýlom: zdá sa mi, že ste blbec, ako to môžete znášať? Na to sa ťažko odpovedá. Aby bolo jasné: nešiel som do toho s Borisom kvôli jeho postoju k migračnej kríze, s jeho postojom súhlasím a rozumieme si a súhlasím s ním aj v jeho návrhoch riešenia migračnej krízy. Išiel som do toho preto, lebo je úplne slobodným človekom, ktorý nie je od nikoho závislý, a chce, aby politika nebola plná manipulovaných bábok. Toto je hlavný dôvod, prečo som s ním do toho šiel.

Poznáte ho len krátko, prečo mu veríte?

Pretože som sa dostatočne presvedčil nielen osobne na základe rozhovorov, ale aj na základe vecí z jeho podnikateľskej minulosti.

Tá ma však aj svoje šrámy.

Napríklad aké?

Napríklad v 90. rokoch podnikateľské začiatky s Petrom Steinhübelom a Romanom Deákom.

V tom čase ešte neboli mafiáni a rýchlo sa s nimi rozišiel.

Kedy?

V roku 1992, keď kúpil lyžiarske stredisko Donovaly a začal tam podnikať. Potom už s nimi nič nemal.

Transparency International Slovensko (TIS) zistila, že Kollárovo Fun rádio získalo v roku 2015 zo štátnej reklamy vyše jeden milión eur, čo bolo viac než všetky kanály štátneho rozhlasu plus súkromné Rádio Expres dokopy.

Nie je to tak.

Akože nie?

Reklamu dostala mediálka, ktorá zastrešuje aj iné rádiá, dokopy osem rádií po Slovensku.

Samotné Fun rádio z nej malo vyše milióna eur.

Bola to mediálka, ktorá zastupuje osem rádií. Ak si to vydelíte, Fun rádio malo z toho alikvótnu časť.

Ešte raz: podľa údajov TIS dostalo Fun rádio suverénne najviac, viac ako Rádio Expres a verejnoprávne rádiá dokopy.

Transparency International pre mňa nie je žiadna autorita. Ak má súdiť transparentnosť slovenskej politiky, pričom tam pracuje pani Beblavá a mesto Martin vychádza ako najtransparentnejšie mesto, je mi to úplne smiešne. A zhodou okolností, práve v čase predvolebnej kampane napíše táto organizácia „grcák“ na Borisa Kollára.

Kľúčové sú tie údaje o nadštandardne vysokých príjmoch Kollárovho rádia, ktoré zakladajú isté podozrenie o jeho nezávislosti. Nejde však len o štátnu reklamu. V roku 2010 boli veľkou kauzou pomery v štátnych fondoch na podporu rizikového kapitálu, ktoré podľa všetkého ovládli pochybné skupiny. Kollárov spoločník vo Fun rádiu Peter Struhár bol zhodou okolností správcom jedného z týchto fondov, ktorý priklepol Fun rádiu investíciu vo výške 2,6 milióna eur. Ak si teda dáme do pomeru ziskovosť Kollárových firiem a zdroje, ktoré v posledných rokoch získal zo štátnych zdrojov, je na mieste sa pýtať, či je naozaj taký nezávislý antioligarcha, ako sa on sám prezentuje a ako ho prezentujete aj vy.

Kto mal ten zisk, mal ho Struhár alebo Kollár? Kollár bol vtedy menšinovým akcionárom, postupne podiel odkúpil späť. Treba si položiť otázku, kto mal z toho zisk.

Ak tým naznačujete, že Struhár, bolo by to vlastne ešte horšie, keďže Struhár bol správcom toho fondu.

V poriadku, je to o to čudnejšie.

Takže Boris Kollár má minimálne čudných spoločníkov.

Takže už aj Struhár je problém?

Vo svojej rétorike hovoríte, ako to tu chcete vyčistiť od slovenských neduhov, urobili ste si z toho hlavný program. A pritom Boris Kollár sa nijako zvlášť nevymyká zo slovenského priemeru.

Počkajte. Mám pocit, že Evu Babitzovú zo strany Šanca nikto nekritizuje, že získala podobne veľa zo štátnej reklamy ako Fun rádio.

Rádio Expres, ktorému šéfovala, získalo v minulom roku mnohonásobne menej než Fun rádio.

Nie, preverte si to.

Ale to je fakt.

Myslím, že máte nepresnú informáciu. Ale teraz poviem niečo zásadné: Fun rádio má milión či milión a pol ročne prevádzkového zisku.

Kollár predsa nezbohatol na tomto rádiu, ale na tom, že vybudoval niekoľko lyžiarskych stredísk, ktoré postupne predával. Zdieľať

Keď prišiel Kollár na Donovaly v roku 1992, ľudia tam chodili na toalety do drevených latrín, choďte sa tam pozrieť dnes. Zainvestoval tam v starej mene cez pol miliardy korún, niečo tam vybudoval, rovnako ako vybudoval Štrbské pleso. 20 rokov sa piplal s nejakým svahom, niečo s tým spravil a predal to. Bolo to podnikanie na tvrdom trhu, kde buď neuspejete, alebo uspejete. A on uspel.

Rovnako aj podnikanie v rádiách je podnikanie na tvrdom trhu, buď to ľudia počúvajú, alebo nie. Nemá to nič spoločné s tým, že si niekto kúpi zdravotnú poisťovňu, vybaví si zákony, má milión poistencov, ktorých pasie, a vyťahuje zisky do zahraničia. To sú úplne iné štýly podnikania.

 

Ak by ste sa dostali do parlamentu, vstúpili by doň aj ďalší ľudia, o ktorých vieme veľmi málo, alebo to, čo vieme, vyvoláva prinajmenej pochybnosti. Stačí pohľad na čelné miesta. Dve miesta za vami, na štvrtom mieste je Peter Marček, kedysi bol v HZDS, potom sa snažil ako člen Gašparovičovho HZD zlúčiť so Smerom. Ondrej Dostál v roku 2009 napísal, že bol svedkom, ako Marček fyzicky zaútočil na jedného aktivistu, ktorý protestoval proti prezidentovi Gašparovičovi a návšteve čínskeho prezidenta. Vy sám ste HZDS a potom Smer považovali za najväčších nepriateľov. Skúste vysvetliť, prečo je tento človek vašou štvorkou.

Je to jednoduché, aj vy ste boli proti HZDS aj proti Smeru, vo svojom denníku však píšete, že by už nemalo byť tabu ísť so Smerom do vlády. Ako to viete vysvetliť?

Či ísť so Smerom do vlády, alebo nie, je na inú diskusiu, pýtam sa vás na vášho kandidáta.

Doba sa mení. Ak bol niekto v minulosti v HZDS, neznamená to, že je dnes nehodný človek. Máme tam aj ľudí, ktorí boli priamo členmi Smeru, ale ani to nepokladám za diskvalifikáciu.

... neprekáža ani, že fyzicky zaútočil na demonštranta?

O tom nič neviem.

Hneď za Marčekom kandiduje ako päťka Petra Krištúfková, ktorá bola partnerkou dvoch už nebohých mafiánov, Diniča a Havašiho. Vďaka bulváru ešte o nej vieme to, že má dieťa s Borisom Kollárom. Aká je jej kvalifikácia, aby menila Slovensko k lepšiemu?

Poznáte ju osobne?

Nie.

Sedemnásťročná baba sa zaľúbila na diskotéke do človeka, ktorý mimochodom nie je ten mafián, o ktorom sa hovorí, ale jeho brat. Ako dvadsaťročná skončila s ročným dieťaťom na ulici bez jediného eura. Ak by bola zapojená do akýchkoľvek nečestných aktivít, asi by tak nedopadla a nemusela sa zbierať s ročným dieťaťom z ulice. Poznám ju niekoľko mesiacov ako človeka, ktorému ide o vec.

Doteraz ste boli s ľuďmi ako Palko, Lipšic. Ako sa cítite v tejto spoločnosti?

Cítim sa ako v spoločnosti polepšených hriešnikov, ľudí, ktorí chcú urobiť dobré veci.

Čo majú byť tie dobré veci?

Chceme mať v politike slobodných ľudí, ktorí nie sú od nikoho závislí. Ľudia, ktorí sú na našej kandidátke, nie sú od nikoho závislí.

Viacerí sú zjavne závislí od Borisa Kollára.

To s tým nič nemá, ak je niekto lojálny voči predsedovi strany, je to v poriadku, problém by bol, keby boli závislí od nejakého sponzora v pozadí. V tomto zmysle je zaujímavé, že takýmto spôsobom, rovnako novinársky precíznym, ste vo vašom internetovom denníku nelustrovali predstaviteľov iných strán. Ale to nech zvážia vaši čitatelia.

Cítim sa ako v spoločnosti polepšených hriešnikov, ľudí, ktorí chcú urobiť dobré veci. Zdieľať

Každá nová strana vždy prechádza lustrovaním...

... napríklad Sieť?

V médiách bola lustrovaná zo všetkých strán.

Myslím v Postoji.

Sme tu len pomerne krátko, ani vašu stranu sme nelustrovali, ale keď s vami robíme tento rozhovor, je normálne sa pýtať na ľudí, ktorí sú na čele vašej kandidátky.

Sieť je vo vašom internetovom denníku iba preferovaná, ale nie lustrovaná.

Ako sa to prejavuje?

Napríklad som si prečítal, kto bude skokanom volieb, ale žiadnu negatívnu informáciu na stranu Sieť ani negatívnu informáciu na stranu Smer.

To zle čítate, len nedávno sme mali veľký text o štvorročnom vládnutí Smeru a politologicky tipovať, prečo má Sieť napriek všetkým svojim problémom šancu na dobrý volebný výsledok, nie je predsa prejavom fandenia.

(Úsmev.) Uvidíme.

Predpokladajme, že vaša strana sa dostane do parlamentu a Smer s SNS nebudú mať väčšinu. Aký bude postoj vašej strany?

Stále hovoríme, že sme pripravení podporiť vznik pravicovej vlády. Nepodporíme Smer ani s ním nepôjdeme do vládnej koalície. Predstavujeme si to tak, že keď vznikne pravicová koalícia, podporíme ju na základe zmluvy výmenou za presadenie našich programových priorít.

Ktorých?

Všetkých deviatich.

Bez výnimky?

Áno, ale to, či daň pre oligopoly má byť 29 alebo 32 percent, je vecou rokovania. Ide nám o princíp. Chceme znížiť daň pre zamestnancov, malých a stredných podnikateľov a zvýšiť pre oligopoly a monopoly.

Všetko máme finančne kryté, teda je len vecou vôle, či ich chceme presadiť. S mnohými nemôže byť žiaden problém – dlhé roky sa nevie vyriešiť problém typu Oskara Dobrovodského, my navrhujeme seriózne a kultivované riešenie.

Ak by ste sa teda dohodli s prípadnou pravicovou koalíciou na týchto bodoch, garantovali by ste, že celé štyri roky budete podporovať vládu a jej zákony?

Áno, ale s tým, že ak by náhodou došlo k návšteve nejakej jachty, tak by nebola žiadna žltá karta, ale rovno červená.

Čo by ste robili, ak by ste sa nedostali do parlamentu?

To, čo doteraz. Budem vydávať Konzervatívny výber, dosiaľ som vydal štyri publikácie, chystám sa na ďalšiu.

Stále sa budete nazývať Posledným križiakom?

Ten portál stále mám, píšem tam články, prečo by som sa tak už nemal nazývať?

Aj po tejto avantúre s Borisom Kollárom, ktorý nezosobňuje celkom obsah katolícko-križiackej morálky?

Máte pocit, že ľudia, ktorí sa podieľali na križiackych výpravách, boli svätcami? Nie, boli to hriešnici, ktorí sa chceli polepšiť.

Foto: Zuzana Očovanová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo