Spoločnosť 10. august 2022

Odborník na energie Ľudia v panike kupujú drevo na roky dopredu, mnohí pritom nevedia, ako ním kúriť

Kristína Votrubová
Kristína Votrubová

V rozhovore s Michalom Ilovičom sme sa rozprávali o alternatívach k vykurovaniu plynom, možnostiach úspor i o nadchádzajúcej zime.

V rozhovore s Michalom Ilovičom sme sa rozprávali o alternatívach k vykurovaniu plynom, možnostiach úspor i o nadchádzajúcej zime.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kristína Votrubová

Ľudia v panike kupujú drevo na roky dopredu, mnohí pritom nevedia, ako ním kúriť
Foto: Slovenská inovačná a energetická agentúra

Plynu by malo byť pre domácnosti dosť, no nie je na škodu mať plán B. Ako však v rozhovore pre Postoj dodáva vedúci oddelenia poradenstva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Michal Ilovič, ľudia sa neraz hrnú do nepremyslených investícií, ktoré sa im môžu vypomstiť. 

V rozhovore sme sa rozprávali o tom, aké alternatívne spôsoby vykurovania existujú, pre aké stavby sú vhodné, ale aj o tom, ako môžu domácnosti ušetriť správnym nastavením techniky.  

Bude v zime dostatok plynu, alebo naozaj treba, aby ľudia hľadali alternatívy?

Podľa ministerstva hospodárstva máme pred zimou dostatočné zásoby plynu, dodávky by nemali byť ohrozené a obzvlášť nie pre domácnosti. Geopolitická situácia však v ľuďoch pochopiteľne vyvoláva obavy. Vidíme to aj v našich poradenských centrách Žiť energiou, kde nám opakovane kladú túto otázku. Avšak odpoveď na to, čo sa stane, nemáme. Určite nie je na škodu mať plán B a pripraviť si zálohu s iným zariadením. To je však riešenie pre obyvateľov rodinných domov, v bytových domoch takúto možnosť nemáte.

Čo by ste ľuďom radili?

V prvom rade by to určite nemali byť nepremyslené investície. Trochu sa to zvrháva, podobne ako v prvých mesiacoch pandémie. Ľudia sa vtedy zásobili prakticky zbytočnými vecami len preto, že vznikala panika, a toto pozorujeme aj teraz na trhu s drevom. Ľudia ho nakupujú na tri-štyri roky dopredu. No bude to mať aj pozitívny efekt, konečne sa bude páliť suché drevo a nie to, čo sa vyťažilo v tomto roku. Vykurovať tak budú efektívnejšie aj ekologickejšie. Avšak momentálne to spôsobuje nedostatok dreva na trhu.

V každom prípade, ideálne je znížiť spotrebu do takej miery, aby nebolo rozhodujúce, čím budem kúriť, lebo potreba tepla na vykurovanie bude extrémne nízka. Ale to sú väčšinou drahšie opatrenia a na komplexnú rekonštrukciu stavby nemá každý.

Ak si ľudia predsa povedia, že sa chcú odpojiť od plynu, a majú na to prostriedky, čo je najlepšia alternatíva? Oficiálne sa najviac odporúčajú tepelné čerpadlá, existujú na ne aj dotácie, je to však naozaj najlepšia možnosť?

Pri rodinných domoch sa na túto otázku dá pozerať z rôznych uhlov. Tepelné čerpadlá nevytvárajú na mieste, kde sú prevádzkované, škodlivé emisie, takže z pohľadu ochrany zdravia a prírody sú jednoznačne najlepším riešením. Ale tepelné čerpadlo nemusí byť vhodné pre každú domácnosť.

Ak sa rozhodnem pre jednoduchú zámenu za tepelné čerpadlo v starom neobnovenom dome len preto, aby som ušiel od drahého plynu, tak mi vzrastú náklady na drahú elektrinu. Treba to chápať ako spojené nádoby. Cena plynu a elektriny rastie. Elektrina nebude lacnejšia a na budúci rok nás zrejme čaká skokový nárast cien aj v tomto prípade. Tepelné čerpadlá sú najlepšie riešenie pre nízkoenergetické novostavby alebo domy obnovené do tohto štandardu.

Prečo?

Ak sú domy neobnovené a na ich vykúrenie treba vysokú teplotu, tak ich nízkoteplotné čerpadlo nezachráni, pretože nevie dodávať takú teplú vodu, akú neobnovený dom v chladnejších častiach roka potrebuje. Výmenu by mal preto vždy posúdiť odborník, ktorý povie, či je tepelné čerpadlo vhodným riešením.

Napríklad na Orave, kde je typická viacgeneračná stavba, je potreba tepla na vykúrenie naozaj veľká. Napriek tomu z počtu podporených inštalácií v projekte Zelená domácnostiam je zrejmé, že vďaka šikovnosti obchodníkov je práve toto územie veľmi dobre zásobené tepelnými čerpadlami. Ale podľa žiadostí o radu v našich poradenských centrách zároveň vnímame, že domácnosti sa nedozvedajú informáciu B, a to že tepelné čerpadlo nie je všemocné. Je to veľmi dobrá alternatíva, ale má svoje obmedzenia. 

Aké sú tie obmedzenia?

Tým prvým je vstupná cena. Náklady na inštaláciu tepelných čerpadiel začínajú od sedemtisíc eur, ale dobré zariadenie stojí rádovo 10 000 eur, čo je pomerne vysoká investícia. V domácnostiach, ktoré už teraz využívajú plyn len v malej miere a dopomáhajú si uhlím alebo palivovým drevom, sa tak spája výška počiatočnej investície a prevádzkových nákladov, ktoré ich prekvapia.

Na tepelné čerpadlá však existujú spomínané dotácie, ktoré s nákladmi pomôžu.

Cena sa dá znížiť príspevkom z projektu Zelená domácnostiam, ale napriek tomu je počiatočná investícia veľká. Ďalšie obmedzenia sa týkajú samotných technológií. Na výber sú tri typy tepelných čerpadiel podľa toho, či získavajú energiu zo vzduchu, zeme alebo vody. Tie druhé dve sa v slovenských domácnostiach inštalujú naozaj minimálne, pretože prvotná investícia je ešte zvýšená o náklady na vŕtanie studne alebo zakopanie zemného kolektora, sú to riešenia zaujímavé najmä pre novostavby.

Najrozšírenejšie je vzduchové tepelné čerpadlo, ktoré má tiež svoje špecifiká. Cez svoju vonkajšiu jednotku prepravuje veľké množstvo vzduchu, a tak môže za určitých okolností obťažovať okolie alebo samotného vlastníka hlukom či vibráciami. Tomu sa dá predísť vhodným umiestnením, ak to dispozície pozemku umožnia.

Vzduchové tepelné čerpadlo je okrem toho aj menej výkonné, nie?

Áno, je možné, že v zime nemusí každý deň stačiť na zabezpečenie potrebného množstva tepla, ale to treba posúdiť pred jeho inštaláciou. Za normálnych okolností a pri dobrom návrhu je tepelné čerpadlo schopné poskytovať teplo celoročne. No ak ho nasadím bez rozmyslu na stavbu, ktorá na to nie je prispôsobená, tak nestíha a potrebuje výpomoc z elektriny alebo ďalšieho zariadenia. Obe možnosti sa prejavia na účtoch. 

Takže ak mám napríklad 40-ročný dvojposchodový dom, tepelné čerpadlo mi neodporúčate.

Záleží na tom, aký je to dom. Ak je neobnovený, so starými drevenými oknami a dvojitým zasklením, tak tam by nízkotepelné čerpadlo nepostačovalo. Ale sú iné riešenia, napríklad vysokoteplotné čerpadlá. Tie však nemajú takú vysokú mieru efektivity. Dosahujú výstupnú teplotu aj 80 stupňov, len to treba zaplatiť cez spotrebovanú elektrinu.

Tepelné čerpadlo na svoju činnosť používa elektrickú energiu, predsa je však energeticky efektívnejšie ako plynový kotol. V čom spočíva táto úspora?

Tepelné čerpadlo získava časť energie z vonkajšieho prostredia a pri efektívnej prevádzke spotrebúva energiu iba na vlastný pohon. Čiže úspora je v tom, že dodá viac energie, ako spotrebuje. Ostatné zariadenia vždy dodajú menej energie, ako je obsiahnuté v tom, čo bolo spálené.

Ak teda prejdem na čerpadlo, aké zvýšenie spotreby elektriny môžem očakávať?

Keď si predstavím dom, ktorý má potrebu tepla na vykurovanie 9 000 kWh ročne, a chcem zabezpečiť toto teplo z plynového kotla, musím ho vyrobiť z plynu. Ak plynový kotol pracuje s účinnosťou 90 percent, tak budem potrebovať o 10 percent plynu navyše.

V prípade tepelného čerpadla spotrebujem iba tretinu elektriny. Nakúpim teda tritisíc kWh elektriny a zvyšných 6 000 získa čerpadlo z vonkajšieho prostredia. To je teória, ale prax sa, samozrejme, líši podľa prostredia a spôsobu prevádzky. Moderné nízkoteplotné tepelné čerpadlá podľa údajov od výrobcov fungujú celoročne s faktorom štyri alebo viac. To znamená, že vyrobia 4-krát viac energie, ako spotrebujú. Ale my orientačne vravíme, že je to iba jedna ku trom, pretože také sú dlhodobé skúsenosti.

Čím sú zimy chladnejšie, tým je však táto efektívnosť nižšia.

Áno, čerpadlo pracuje horšie pri nižších teplotách. Pri extrémne nízkych teplotách musí zapínať dodatočný zdroj, ktorým je zvyčajne elektrická špirála. Samozrejme, že je možné mať aj nejaký iný zdroj. Napríklad môžem mať systém, ktorý v prípade, že tepelné čerpadlo nemá dostatok energie z vonkajšieho prostredia, dá signál kotlu na plyn či drevo, nech začne kúriť. Avšak zimy už nie sú také extrémne studené, sú skôr dlhé. Čím je zima dlhšia, tým viac klesá efektívnosť. No potom to v prechodnom období hravo dobieha. 

Spomínali sme dotácie z projektu Zelená domácnostiam, ktoré môžu domácnosti získať. Ich maximálna výška však dosahuje 3 400 eur. Ako ste hovorili, kúpa a inštalácia čerpadla stoja okolo desaťtisíc eur. Aj napriek dotácii sa tak musia záujemcovia pripraviť na vysokú investíciu.

Hodnota poukážky závisí od inštalovaného výkonu zariadenia. V prípade tepelných čerpadiel je príspevok na jeden kW maximálne 340 eur. Maximálna sadzba je určená pre domácnosti, ktoré už realizovali opatrenia na zníženie vlastnej spotreby, napríklad dom zateplili alebo vymenila okná. Iba v takomto prípade má totiž tepelné čerpadlo zmysel.

Vo všeobecnosti platí, že tepelné čerpadlá pre domácnosti majú výkonový strop 20 kW. Pri vykurovaní palivovým drevom sú k dispozícii aj kotly s výkonom 40 kW a viac. Príspevok z projektu Zelená domácnostiam je na prvých 10 kW, čo postačuje pre dom s rozlohou 200 štvorcových metrov z roku 2010, respektíve pre obnovený dom.

Ďalšou možnosťou, ako nahradiť plyn, je tuhé palivo. Najlacnejšou a najtypickejšou voľbou je drevo. Sú pri vykurovaní drevom problémy, na ktoré by si ľudia mali dávať pozor?

Vykurovanie drevom má veľkú tradíciu. Hoci novostavby sa väčšinou orientujú na vykurovanie tepelnými čerpadlami, prípadne plynovými kotlami, stále sa vyskytnú aj domy, ktoré plánujú inštalovať zdroj na tuhé palivo, väčšinou na drevené pelety. Ani tie však už nemožno považovať za cenovo výhodné riešenie.

Prečo?

Cena peliet je momentálne výrazne vyššia ako v minulom roku a kontinuálne rastie. Kým minulý rok sa tona peliet dala kúpiť za 270 eur, dnes stojí 470 eur. Dôvody sú celkom jasné, drevo ako primárna surovina je horšie dostupné a pelety sa vyrábajú za použitia tepla a elektriny. Ak rastú ceny energie, tak bude rásť aj cena peliet.

Palivového dreva sa však tento problém netýka.

Palivové drevo je tiež drahšie, ale je to stále najlacnejšia alternatíva. Treba však rátať s priestorovými nárokmi a vyššou prácnosťou. To bol dôvod, prečo veľa domácností prechádzalo na peletové kotly. Teraz sú zhrozené z toho, že náklady na palivo už nevychádzajú tak výhodne ako v minulosti. Pre bežný rodinný dom, ktorý spotrebuje päť ton peliet ročne, to je dosť peňazí a už to nie je také zaujímavé. Domácnosti, ktoré si dali peletové kotly, sa teraz buď vracajú k palivovému drevu, alebo rozmýšľajú nad tepelným čerpadlom. Avšak opäť, táto investícia musí byť premyslená a kompatibilná s domom, aby potom človek nebol prekvapený z účtu za elektrinu. 

No existujú aj kotly na drevo s automatickým prikladaním.

Áno, ale nie je to až také bežné a tak či tak zásobník paliva nie je príliš veľký. Aj pri automatických podávačoch na palivové drevo je potrebné minimálne raz za dva-tri dni manuálne naložiť. Existujú kotly, ktoré sa vedia samy zapáliť, zhasnúť a potom sa opäť zapáliť, ale za to všetko si musíte zaplatiť. Najlacnejšia voľba je klasický splyňovací kotol s ručným prikladaním.

Spaľovanie dreva je však spojené so znečisťovaním ovzdušia.

Obzvlášť nekvalitné a nesprávne spaľovanie je zdrojom emisií tuhých častí, s ktorými má Slovensko dlhodobý problém. Ten vyústil až do žaloby na Európskom súdnom dvore za nedodržiavanie limitov znečisťujúcich látok v ovzduší. Áno, tieto zariadenia prispievajú k zlej situácii, a preto v projekte Zelená domácnostiam môže poukážku na kotol získať len domácnosť, ktorá prechádza zo spaľovania tuhého fosílneho paliva, čiže uhlia, na drevo. Predpokladá sa pritom, že situácia na tom mieste sa aj napriek negatívnemu vplyvu spaľovania dreva zlepší. 

Bohužiaľ, aktuálna geopolitická situácia tlačí domácnosti k drevu, to je plán B, ktorý volí väčšina. Samozrejme, že to situáciu zhorší a naše horehronské dediny budú ešte zadymenejšie ako predtým. Slovenská agentúra životného prostredia má projekt Populair, prostredníctvom ktorého sa snaží robiť osvetu, pretože aj drevo sa dá páliť správne a dá sa páliť čistejšie. Ťažký dym by sa dal eliminovať, ak by sa ľudia naučili naozaj dobre kúriť. No väčšinou nevedia ani len zakladať oheň. Veľa by sa dalo spraviť iba tým, keby sa nepálilo mokré drevo. 

Čo je teda v prípade novostavby z dlhodobého hľadiska efektívnejšie: kotol na drevo alebo tepelné čerpadlo?

Ak sa pozrieme na bežnú mladú rodinu, ktorá nechce byť prikovaná k domu a nechce stráviť tri štvrtiny leta chystaním dreva, tak je to tepelné čerpadlo. Novostavby sú už kvalitné a majú takú nízku potrebu tepla na vykurovanie, že nemá zmysel zabrať 12 alebo 15 štvorcových metrov nejakou technológiou. Na kotol a jeho príslušenstvo potrebujete totiž vyčleniť miestnosť. Keď si vezmeme, koľko v priemere stojí štvorcový meter v novostavbe, tak je to veľmi veľká investícia. Drevo je relatívne lacné palivo, aj kotol je relatívne lacný, ale keď prepočítame cenu za štvorcový meter v dome a povieme, že z neho zoberieme 15 štvorcových metrov, tak kotol už nie je taká lacná investícia.

Jasný trend je preto inštalovať nízkoteplotné vykurovanie a tepelné čerpadlá. Navyše, čerpadlá vedia byť zároveň aj zdrojom chladu, čo je v našich čoraz teplejších letách extrémne zaujímavé. Prostredníctvom jedného zariadenia možno zabezpečiť teplo, teplú vodu aj chlad v lete. Univerzálnosť je jednoznačne na strane tepelných čerpadiel. Okrem toho, elektrina má vzácnu vlastnosť, že si ju vieme vyrábať doma, a to prostredníctvom fotovoltiky. Aj to však vyžaduje investície.

Dá sa teda tepelné čerpadlo kombinovať s fotovoltickými panelmi či tepelnými kolektormi?

Kolektory sú dobrý zdroj tepla a dokážu pokryť rámcovo 60 percent potreby tepla na ohrev pitnej vody. Najefektívnejšie pracujú v lete a počas prechodných mesiacov, rovnako ako vzduchové tepelné čerpadlá. Má to istý prínos, pretože v tom čase nepotrebujem prevádzkovať tepelné čerpadlo. Preferovanejšia je kombinácia tepelného čerpadla s fotovoltickými panelmi, ktoré vyrábajú elektrinu. Tú je možné použiť aj na ohrev vody, a ak mám prebytky, môžem ich uložiť do vlastných batérií. Je to trochu drahšie riešenie, aj preto niektorí dodávatelia elektriny ponúkajú služby virtuálnej batérie.

V každom prípade, na začiatku ste povedali, že prvým krokom je vždy zefektívniť fungovanie domu a až potom sa začať pozerať na alternatívne zdroje. Čo môžu ľudia urobiť v tomto smere?

Na úspory sa treba vždy pozerať v kontexte toho, v porovnaní s čím šetríme. V prvom rade ľudia musia vedieť, aká je ich spotreba, aby si vedeli určiť, či majú vysokú alebo nízku spotrebu. Ak je ich spotreba podpriemerná, čo je typické pre dôchodcov žijúcich v bytových domoch, tak tam už akékoľvek úsporné opatrenia nedávajú zmysel, lebo už nemajú z čoho šetriť.

Keď sa pozrieme na štatistiku Eurostatu a na konečnú energetickú spotrebu domácností, tak v tej tabuľke vôbec nie sme nejako vysoko. Slováci sa už naučili za posledné roky šetriť naozaj dosť dobre. Ten, kto sa snaží systematicky neplytvať energiou, nemá možnosť významne znížiť spotrebu.

Predsa sú však aj na stránke vašej agentúry rady, ako ušetriť.

Pred časom sme pripravili 50 rád, ako znížiť spotrebu energie a závislosť od fosílnych palív. Sú to praktické odporúčania, ktoré nás nabádajú, aby sme v domácnostiach nerobili chyby a neplytvali energiou. Tieto opatrenia väčšinou nevyžadujú vysoké investície a dajú sa realizovať jednoducho a rýchlo. Aj preto v tomto prípade úspora pre konkrétnu domácnosť nepredstavuje vysoké čiastky. No aj drobné zmeny správania dávajú zmysel z pohľadu národného hospodárstva. Ak by všetci dodržiavali jednoduché zásady a prestali plytvať, sú to významné úspory.

Zázračné rady teda nemáme, pretože platí, že finančne zaujímavé úspory energie si takmer vždy vyžadujú investície. Aj preto je prioritou obnova budov a zníženie spotreby tepla. Ak si nemôžem dovoliť kompletnú obnovu, treba spraviť aspoň čiastkové opatrenia. Samozrejmosťou by malo byť dobré prevádzkovanie technických systémov v dome.

Pomôže, ak zabezpečíme, aby mal plynový či peletový kotol pravidelný servis, aby pracoval čo najefektívnejšie, a budeme ho pravidelne aj čistiť. Náklady na vykurovanie môžu znížiť aj dobre zaizolované rozvody tepla, ktoré často zbytočne vykurujú napríklad pivničné priestory. Mnohé domácnosti dnes zbytočne využívajú aj cirkuláciu teplej vody.

O čo ide?

Cirkulácia zabezpečuje okamžitú dostupnosť teplej vody. Vďaka obehovému čerpadlu teplá voda neustále cirkuluje a systém ju nonstop priebežne dohrieva. Je to síce komfortné, ale energeticky náročné a nákladné. Ušetriť sa dá, ak sa cirkulácia riadi, čo mnohé domácnosti nevedia. Stačí pritom vymeniť čerpadlo za novší typ. Novšie čerpadlá navyše pracujú efektívnejšie. Kým pred 30 rokmi spotrebovávali 100 alebo 150 wattov, tie moderné len 20.

Takýchto príkladov chýb je viac. Možností, ako ušetriť, je veľa a s novými technológiami prichádzajú ďalšie. Každý nemusí mať predpoklady na to, aby sa stal odborníkom na vykurovanie, ale zariadenia v dome je potrebné sledovať, aby sme vedeli odhaliť poruchy, ktoré spôsobujú nadspotrebu.

Aké ďalšie možnosti má človek, ak chce ušetriť?

Ak máte napríklad 10-ročné alebo aj 5-ročné plastové okná, rozhodne sa ich oplatí skontrolovať, znovu nastaviť a v prípade potreby aj vymeniť tesnenie, aby dokonale izolovali. Ak máte po obvode okien čierne pásy, je to pravdepodobne prach, ktorý prepúšťajú, a na kontrolu je najvyšší čas. Servis okien je dnes už bežne dostupná služba.

Výmena starých okien je pri súčasných cenách stavebných materiálov drahá, ale má zásadný význam a investícia sa určite do pár rokov vráti. V našich jednoduchých radách odporúčame napríklad aj správne vetrať, správne používať na radiátoroch termostatické hlavice a pri odchode stiahnuť teplotu.

Myslíte, že aktuálna situácia v súvislosti s plynom spôsobí na trhu zlom a definitívny odklon domácností od tohto paliva?

Tento trend bol pozorovaný už aj predtým. Projekt Zelená domácnostiam sa realizuje od roku 2015, odvtedy si domácnosti s podporou nainštalovali 12 000 tepelných čerpadiel a záujem sa kontinuálne zvyšuje. Dôvodov je viac. Do veľkej miery to súvisí s tým, že v nových štvrtiach už nie je vybudovaná tradičná plynárenská infraštruktúra, pretože pre developera je to investícia navyše. Dopyt po čerpadlách narastá aj preto, že nové alebo obnovené domy sú už energeticky úsporné, stačí im nízkoteplotné vykurovanie a potrebujú aj chladiť.

V minulosti to rozhodovanie nebolo také jednoznačné, pretože plyn bol trikrát lacnejší ako elektrina a tepelné čerpadlo vyrobilo z jednotky elektriny trikrát viac tepla. V prevádzkových nákladoch tak vychádzalo čerpadlo v porovnaní s kondenzačným kotlom plus-mínus rovnako, ale prvotná investícia do čerpadla bola výrazne vyššia. Aj vtedy sa však domácnosti rozhodovali vo vyššej miere pre tepelné čerpadlá.

Aktuálna situácia spôsobí ešte väčší záujem. V každom prípade treba rátať s vyššou vstupnou investíciou a momentálne aj s dlhšími dodacími lehotami. Ak sa dnes niekto rozhodne pre tepelné čerpadlo, tak je pravdepodobné, že ho uvidí najskôr o pol roka. Taká je aktuálne situácia na trhu.

Nehovorí sa aj vzhľadom na túto situáciu o tom, že by sa dotácie navýšili a podporil sa tak prechod na iné zdroje tepla?  

Momentálne už pripravujeme nový projekt, v ktorom budú výšky podpory upravené, lebo ceny stavebných materiálov aj tepelných čerpadiel vzrástli. Ale motivácia domácností je už teraz dostatočná. Máme naozaj množstvo žiadostí od domácností, len im nemá kto tepelné čerpadlo nainštalovať tak rýchlo, ako by chceli.

Ďalšiu možnosť podpory pripravuje ministerstvo životného prostredia. Prostredníctvom projektu Obnov dom bude výraznejšie podporovať aj zraniteľné domácnosti spĺňajúce parametre energetickej chudoby. Tento pojem ešte nie je úplne zadefinovaný, no pôjde napríklad o občanov s ťažkým zdravotným postihnutím či viacpočetné rodiny. Títo ľudia budú môcť získať podporu na obnovu rodinného domu a predbežne aj na inštaláciu tepelného zdroja, ktorá by mala pokryť vysoký podiel nákladov.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0