Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Politika
08. august 2022

Liberál Stančík z OĽaNO

Krúpa ma sklamal. Pýtam sa, kde tu je tá orbánovská ultrakonzervatívna koalícia

„SaS síce tvrdí, že nechcú predčasné voľby ani pád vlády, no na druhej strane robia všetko pre to,“ hovorí poslanec Andrej Stančík.

Krúpa ma sklamal. Pýtam sa, kde tu je tá orbánovská ultrakonzervatívna koalícia

Andrej Stančík. Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Najbližšie týždne a mesiace uvidíme, či niekto reálne chcel, aby táto vláda dovládla, alebo iba hľadal zámienku na predčasné voľby,“ vraví poslanec OĽaNO Andrej Stančík. V klube patrí k liberálnej frakcii, ktorá je rázne proti menšinovej vláde s kuffovcami. Ani s jeho hlasom v takom prípade koalícia nemôže počítať.

Hovorí, ako by riešil koaličnú krízu, v čom spravila SaS chybu, prečo ho ľudsky sklamal odchod kolegu Juraja Krúpu i prečo vníma predčasné voľby v súčasnej situácii ako ruskú ruletu so Slovenskom. Okrem iného tiež približuje, či by zostal v OĽaNO, ak by sa preprofilovalo na konzervatívnu stranu, ako sa ako liberál pozerá na konflikt medzi konzervatívcami a liberálmi, ale i to, prečo sa stal agnostikom a čo na to hovorí jeho veriaca rodina.

Andrej Stančík sa do parlamentu dostal zo 41. miesta na kandidátke, je jedným z najmladších poslancov. Bol predsedom mládežníckej politickej organizácie Občiansko-demokratická mládež. Je doktorandom na medzinárodných vzťahoch na Masarykovej univerzite v Brne.

Ako sa pozeráte na súčasnú vládnu krízu?

Chápem, že v tejto koalícii sú problémy, no považujem za zbytočné, že v čase letných prázdnin, keď Slovensko čaká kríza zdražovania a máme za hranicami vojnu, otravujeme ľudí koaličnými spormi a riešime seba namiesto problémov ľudí.

Vnímate krízu ako čisto osobný alebo aj hodnotový spor?

Vidím to skôr ako osobný spor. V programoch strán OĽaNO a SaS máme veľmi silné prieniky. Bolo to jasne vidieť v otázke reforiem, očisty Slovenska aj v otázke zahraničnej politiky.

Podľa posledného vyjadrenia liberálov však už nejde o spor Sulík – Matovič, ale o spor slušného demokratického Slovenska verzus Igor Matovič. To už neznie len ako osobný spor.

Tak to rámcujú v SaS. Majú na to právo, taká je politika. Keď sa pozrieme na jadro sporov, začalo sa to ešte počas pandémie a potom sa to už len vždy vyhrocovalo. Akcie a reakcie a namiesto vydiskutovania vnútri sa to riešilo pred kamerami. Všetky úspechy vlády potom zatienili politické hádky a spory, ktoré iba frustrujú a znechucujú ľudí.

V pandémii vidíte aj koreň problému celého sporu medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom?

Áno. Myslím, že sa to začalo mesiac po voľbách videom Richarda Sulíka z diaľnice, keď sa prvýkrát stal opozíciou v koalícii. Potom sa to opakovalo pri ďalších témach, nielen pandémii. Netreba sa k tomu však vracať, myslím, že každý tieto hádky registroval.

Po začiatku koaličnej krízy ste v jednom statuse napísali, že sa zo svojej pozície budete snažiť spraviť maximum pre to, aby ste pomohli situáciu upokojiť. Čo pre to robíte?

Aj s ďalšími kolegami z OĽaNO, ale aj zo SaS, ktorí to vnímajú rovnako, sa snažím obrusovať hrany, vystupovať umiernene, pretože ak chceme akúkoľvek dohodu, či na štvorkoalícii, alebo na nejakej podpore SaS, ataky zmenšujú jej šancu. Nemôžeme sa predsa dohádať do krvi a potom sa tváriť, že všetko je v poriadku. Hlavne osobné útoky z oboch strán ma mrzia.

Stále verím, že SaS si uvedomí zodpovednosť za túto krajinu, ktorú sme dostali ako koalícia, že ideme do ťažkých časov, v ktorých je najhoršia politická nestabilita.

Aké sú podľa vás možné východiská krízy, ak už váš minister obrany Jaroslav Naď cez víkend tvrdil, že Richard Sulík nabádal na predčasné voľby?

Ja vidím ešte aj dobré, zlé a horšie východiská.

Najprv tie dobré.

Dobré je podľa mňa pokračovanie štvorkoalície.

Sám Sulík dnes povedal, že SaS čoskoro odíde aj z vlády. Pokračovaniu koalície dávate ešte vôbec šancu?

Ako veľký optimista tak na 40 percent. Ak niekto hovorí, že mu záleží na pokračovaní štvorkoalície a zároveň dáva nesplniteľné ultimáta a v médiách útočí na koaličného partnera, tak sa dohoda rodí len ťažko. Buď chceme dovládnuť, alebo chceme predčasné voľby. To je to najhoršie riešenie.

A to zlé riešenie?

To zlé je menšinová vláda s podporou SaS. Zlé preto, lebo vzhľadom na to, aké sú vzťahy, a na to, že SaS už nebude ničím limitovaná, vidím relatívne veľkú šancu, že sa to skončí predčasnými voľbami, ku ktorým to tak či onak smeruje.

Debatuje sa aj o novej Dzurindovej strane, čo by mohlo viaceré strany poškodiť. Takže najbližšie týždne a mesiace uvidíme, či niekto reálne chcel, aby táto vláda dovládla, alebo iba hľadal zámienku na predčasné voľby.

SaS však podporu menšinovej vlády vo forme opozičnej zmluvy už v piatok odmietla.

Veď to. Na jednej strane tvrdia, že nechcú predčasné voľby ani pád vlády, no na druhej strane robia všetko pre to, aby k predčasným voľbám a pádu vlády došlo. Ako sa hovorí, reči sa hovoria, chlieb sa je. Ak to vyústi do predčasných volieb, tak to bude tragédia pre Slovensko, veľké sklamanie pre občanov, ktorí desať rokov čakali, že tu budú mať vládu bez Fica, ktorá konečne prišla, a vidíme výsledky.

Dočkáme sa len posilnenia extrému, pritom viacerí kolegovia zo SaS, s ktorými sa o tom rozprávam, si to dobre uvedomujú. Akákoľvek vláda, ktorá vznikne z predčasných volieb, bude buď vláda Smeru, alebo Smeru II. Teda vrátime sa späť do doby korupčnej, proti ktorej sme všetci tak dlho bojovali.

Andrej Stančík. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Juraj Šeliga o SaS na sociálnej sieti napísal, že ak nie sú ochotní ponúknuť nič, ich požiadavka pripomína kampaň. Vy ste mu to okomentovali, že v letných horúčavách majú niektorí závraty z tepla, iní z preferencií, SaS sa správa alibisticky a nejde jej o zachovanie štvorkoalície. Mala by na vyriešenie krízy ustúpiť od svojich požiadaviek?

Myslím, že nezvolili šťastnú taktiku, keď dávajú len ultimáta. SaS neurobila dobre, keď zahnala OĽaNO doslova do kúta a následne vystupňovala útoky v médiách. Chápem, že obe strany sa cítia v nepráve a útoky sú často vzájomné. Takto sa však šanca na dohodu hľadá len ťažko. Ich vyjadrenia nesmerujú k tomu, že by sa ešte chceli dohodnúť, skôr to vyzerá na odchod.

Takisto ste písali, že pre zmier je nutná sebareflexia na oboch stranách. Ako si to predstavujete? Aké ústupky by mal spraviť Igor Matovič a aké Richard Sulík?

Som síce liberál, ale cením si konzervatívne vlastnosti, ako je lojalita. Takéto veci by som rád povedal na klube vedeniu. Trendom tejto koalície je vyťahovanie „koaličného prádla“ na verejnosti, no ja to nerobím. Niektoré veci, ktoré patria do rodiny, by mali ostať v rodine.

Tých možností až tak veľa nie je. Boli by ste za to, aby Igor Matovič ustúpil a vzdal sa postu ministra financií?

Samozrejme, názor mám a oceňujem vašu snahu. Toto však budem komunikovať dovnútra.

Viete si predstaviť dohodu, že by odišiel zo svojich postov aj Igor Matovič, aj Richard Sulík?

Za dva a pol roka v tejto koalícii si viem predstaviť všeličo.

Bolo by to riešenie?

Toto je vec, na ktorej sa musí dohodnúť vedenie oboch strán. Uvítam čokoľvek, čo dospeje k dovládnutiu a k tomu, aby sme presadzovali program, ktorý sme voličom sľúbili, a zabránili návratu mafie.

Myslieť si, že odchod Igora Matoviča z vlády vyrieši spor s Richardom Sulíkom, je do istej miery absurdné. Stále bude šéfom najsilnejšej strany, bude mať stále svojich ministrov, právo veta, bude môcť stále predkladať návrhy, takže myšlienka, že teraz zrazu odíde jeden alebo obaja a bude všetko v poriadku, je trochu naivná.

Veď SaS môže aj dnes vetovať návrhy, ktoré považujú za problematické. Takto vetovali daň z ruskej ropy či liehu. Problém nie je na vláde, problematické sú koaličné rady. Ak chceme naozaj zlepšiť fungovanie koalície, tak hľadajme problémy v koaličnej rade.

Nie je skôr toto naivná predstava?

Podľa mňa nie. Ja by som hľadal cestu skôr v procesoch a pravidlách.

Čo teda očakávate v septembri?

Doba je ťažká, situácia veľmi dynamická, reálne môžu byť už v novembri vyhlásené predčasné voľby, takže skutočne neviem. Ale stále ostávam trochu optimista a verím, že zodpovednosť za krajinu zvíťazí. Lebo ísť do predčasných volieb v čase zdražovania, plynovej krízy a vojny na Ukrajine je ruská ruleta so Slovenskom.

Vravíte, že ste optimista. Tým ste mysleli, že predčasné voľby nebudú alebo že nebudú v novembri?

Myslel som tým, že v ideálnom prípade nebudú vôbec, ale minimálne budú najskôr budúci rok.

Predpokladám, že návrh smerujúci k predčasným voľbám nepodporíte.

Nie, nepodporím.

Rovnako tak ani návrh na odvolanie ministra financií Igora Matoviča?

Aj vtedy sa budem správať ako koaličný poslanec. Nepodporil som v parlamente ani jedno ministerské odvolávanie. Vždy som bol proti, pretože verím, že ak má koalícia nejaký zmysel, tak v parlamente nebudem hlasovať proti členom vlády. Na výmenu svojich ministrov má právo premiér Heger, ktorý má moju dôveru, a pokiaľ mu on dôveruje, tak ja ho odvolávať nebudem.

V akom stave je momentálne klub OĽaNO po prechode Juraja Krúpu do SaS? Je jednotný?

Všetkých nás to prekvapilo, no mám pocit, že to klub stmelilo. Ale priznám sa, počas leta komunikujem skôr s vedením ako s klubom, takže nálady dokonale nepoznám.

Ako ste krok Juraja Krúpu vnímali?

Prekvapilo ma to a ľudsky zamrzelo. Juraja som vnímal ako blízku osobu, vo viacerých témach sme mali zhodu. Spolu s kolegom Kristiánom Čekovským sme ťahali za jeden povraz. Prekvapilo ma to aj z toho hľadiska, že sme sa chceli stretnúť viacerí liberálni poslanci, porozprávať sa, ako vidíme koaličnú krízu, a dohodnúť si nejakú stratégiu. Na to reagoval slovami, že načo, veď je začiatok leta. A potom prišlo toto.

Andrej Stančík. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Takže ste o tom ani netušili?

Nie, nevedel som o tom. Nikomu nedal vedieť. Ľudia mi hovoria, že politika nie je o priateľstvách, no ja som ho pokladal za priateľa, podobne ako Kristiána Čekovského či Tomáša Šudíka, za ktorého by som dal aj ruku do ohňa, ale v tomto ma Juraj ľudsky sklamal.

Jeho odchod sa dal odkomunikovať lepšie a mrzí ma, že nedal vedieť ani Jarovi Naďovi, ktorý ho do politiky dostal, spravil z neho vlastne šéfa výboru. V každom prípade politika je aj o obchodoch, Juraj Krúpa pravdepodobne bude mať dobré miesto na kandidátke, takže mu držím palce a hádam bude spokojnejší v novom klube.

Zazlievate mu to aj politicky?

Nalejme si čistého vína. Dôvody na frustráciu v takomto veľkom klube a v tejto koalícii sú. Jeho rozhodnutie by som pochopil, keby sa naozaj dohodla menšinová vláda s kuffovcami, ale to sa vôbec nedeje a viacerí sme to odmietli. No odísť v strede leta len tak bez ničoho mi pripadá politicky zvláštne, aj keď vstup do SaS na druhý deň po ohlásení odchodu mnohé vysvetlil.

Dlhší čas sa však skloňovalo ako riešenie koaličnej krízy vytvorenie menšinovej vlády s podporou nezaradených poslancov aj kuffovcov, ktorých by si vo svojom klube vedel predstaviť aj Boris Kollár. Hoci to dnes už vyzerá skôr ako nereálny scenár, ako by ste sa k nemu postavili?

Menšinová vláda s kuffovcami bol nezmysel od začiatku, ako sa o tom začalo hovoriť. Neviem si predstaviť, ako by títo ľudia vôbec podporovali vládu, ktorá je proreformná, proeurópska a proatlantická, voči čomu boli oni vždy v opozícii. Nehovoriac o tom, že s podobnou závislosťou vlády máme viacerí veľký problém. Skutočne si však neviem predstaviť podporovať vládu, ktorá by závisela od kuffovcov.

Jasne vylučujete, že by ste podporovali menšinovú vládu, ak by ju mali podporiť aj kuffovci?

Nevylučujem podporu menšinovej vlády, no vylučujem podporu takej vlády, ktorá by mala fungovať len vďaka kuffovcom. Mám rovnakú pozíciu ako kolega Kristián Čekovský.

Inzercia

Prekážalo by vám aj to, keby niektoré zákony v parlamente prechádzali len vďaka nim, hoci by menšinovú vládu nepodporovali?

Neviem si predstaviť, že by som teraz tých poslancov presviedčal, aby nehlasovali za niektoré konkrétne návrhy. X návrhov tejto vlády prešlo aj s podporou opozície. Toto im nemôžeme zakázať. Ideálny scenár menšinovej vlády je, že by SaS takú vládu aspoň tolerovala, pretože visieť na troch nevyspytateľných hlasoch nemá zmysel.

Boris Kollár označil kuffovov za tvrdých kresťanov. Ako by ste ich označili vy?

Za titánových kresťanov, ešte tvrdších ako tvrdých. Neviem presne, ako ich politologicky označiť. Nemyslím si však, že je šťastné, keď už každého nazývame fašistom, aj keď k extrému majú rozhodne blízko.

Vy by ste ich teda neoznačili za fašistov, ako to robia iní?

Nie, lebo sa bojím devalvácie tohto pojmu a používam ho s rešpektom. Niekto nazýva fašistami už aj liberálov a kresťanských konzervatívcov a tým ten pojem stráca trochu význam. Už pred šiestimi rokmi, keď obvinili Sulíka z fašizmu, som napísal, že sme na nešťastnej ceste, ktorá vyprázdňuje tento pojem. Kuffovci aj Taraba však kandidovali za fašistickú stranu, dobre vedeli, za koho kandidovali, ale ako ich presne definovať, to neviem, keďže sa správajú inak.

Stačí na to, aby bol niekto fašistom, kandidovať za ĽSNS?

Tá strana spojenie s fašizmom prezentuje. Netvárme sa, že nevedeli, za koho kandidujú. Akoby som ja šiel teraz kandidovať za Sme rodina a tváril by som sa, že neviem, kto je Boris Kollár.

Možno však aj o Mariánovi Leškovi povedať, že je komunista, keďže bol členom komunistickej strany? Prípadne o Andrejovi Kiskovi, ktorý o členstvo v komunistickej strane žiadal?

Ťažko to porovnávať s touto situáciou, pretože za socializmu mnohí, ktorí chceli pôsobiť profesijne, museli byť členom strany. Je to iné, ako sa dobrovoľne pridať na kandidátku strany, ktorá sa prezentuje ako fašistická.

Andrej Stančík. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aj kuffovci však alibisticky predtým podpísali memorandum, v ktorom sa ĽSNS zaviazalo, že nebude spochybňovať holokaust ani krivdy z minulosti. Pri prvom porušení vystúpili z klubu a použili tak ich kandidátku len ako výťah do parlamentu. Hoci všetci vedeli, že je to celé fraška, tiež stranu v podstate využili len na to, aby sa presadili, a následne išli nezávisle.

Napriek tomu to nie je to isté. V minulosti museli byť ľudia v diplomacii členmi strany. Osobne som poznal Eduarda Kukana, ktorý bol pre mňa v istom smere mentorom. Hoci bol členom strany, neskôr spravil veľmi veľa pre Slovensko a zastával tie správne hodnoty. Je splošťujúce sa takto pozerať na ľudí.

Po hlasovaní o prorodinnom balíčku ste napísali, že to bol najťažší týždeň vo vašom živote. Nakoniec práve toto hlasovanie bolo jedným z hlavných spúšťačov vládnej krízy. Spätne svoje rozhodnutie hlasovať za prelomenie veta ľutujete?

Spätne sa tieto veci ťažko vyhodnocujú. Kontext sa mení. V danom čase som bol v istej situácii a v istých okolnostiach, ktoré už dnes neplatia. Takže sa na minulosť takto nepozerám. Spravil som rozhodnutie a musím zaň niesť zodpovednosť.

Ktoré okolnosti dnes už neplatia?

O tom už nechcem hovoriť. Bol to ťažký týždeň, ktorý ma veľa naučil osobne aj politicky. Nie je to týždeň, na ktorý by som bol hrdý.

Chápem to správne, že znova by ste za prelomenie prezidentkinho veta nehlasovali?

Ako som povedal, po vojne je každý generál a ja nerád spätne veci hodnotím, skôr sa z nich poučím.

Situácia v liberálno-konzervatívnom spektre sa aj po hlasovaní o prorodinnom balíčku opäť vyostrila. Kým niektorí nazývali liberálov protirodinnými, progresívci zas hovoria o konzervatívcoch ako o novodobých slovenských fašistoch alebo používajú označenie „kresťanisti“. Ako sa na to ako liberál pozeráte?

Zdivočeli sme. Mám pocit, že liberáli a konzervatívci sa už o mnohých veciach nedokážu rozprávať, čo je na škodu tejto krajine i celej spoločnosti. Slovensko pôjde dopredu iba vtedy, keď budú liberáli a konzervatívci spolupracovať. Nemusíme spolu súhlasiť, no keď nevieme spolu ani diskutovať, staviame sa na barikády, z ktorých po sebe strieľame, a tešíme sa, keď niekomu urve časť tela.

Odmietam deliť ľudí na prorodinných a protirodinných. Len sa pozrime na liberálnu Škandináviu, ktorá má silnú podporu rodín, a ani ja ako liberál nemám žiaden problém s podporou rodín. Takáto komunikácia rozhodne nepomáha pri súčasnej polarizácii.

Odsudzujem akékoľvek nálepky liberálnych fašistov či kresťanistov. Tak ako liberalizmus, aj kresťanský konzervativizmus je legitímny politický prúd. Sama Katolícka cirkev bola často protipólom totalitných režimov, mnohí kresťanskí konzervatívci bojovali proti komunizmu i fašizmu a boli za to aj perzekvovaní. A mnohí zomierali aj v koncentračných táboroch, preto používať nálepku fašistov je veľmi nefér.

Tu však už nejde len o nálepky, ale i o to, že časť oboch táborov nechce spolu ani len diskutovať.

Ja presadzujem voltairovské: Nesúhlasím s vami, ale budem bojovať za to, aby ste mali právo to povedať. Hoci vnímam hodnotové otázky veľmi citlivo, vždy sa snažím druhú stranu aspoň pochopiť a zistiť, z čoho vychádza. Dnes sa však dostávajú do popredia najvyhrotenejšie názory z oboch strán. Toto nepokladám za šťastnú cestu. Prieniky sa nájsť dajú, ale len vtedy, keď spolu diskutujeme. No my už spolu akoby diskutovať nevieme. Vidím to v parlamente, na sociálnych sieťach, a ak sa bude tento trend prehlbovať, nečaká nás dobrá budúcnosť.

Prezentujete sa skôr ako klasický liberál než progresívec.

Skôr by som sa považoval za umierneného liberála. V mnohých témach súhlasím aj s progresivizmom.

Hoci ste agnostik, máte voči konzervatívcom rešpekt aj preto, že pochádzate z veriacej katolíckej rodiny?

Určite to je s tým do istej miery spojené. Sestra mojej babky je dokonca rehoľná sestra. Ja som skôr čierna ovca našej rodiny. No aj to, že moja rodina má iné presvedčenie, ma viedlo k tomu, aby som si viac vážil konzervatívcov a kresťanov, s ktorými vo väčšine vecí nesúhlasím, no napriek tomu chcem ich názor tolerovať a ako ľudí ich rešpektovať.

Ako doma vnímajú vaše liberálne postoje a agendu?

Nie je to až taká tragédia, zatiaľ zámky na dome nevymenili. (Úsmev.) Už som však dostal veľa telefonátov, a to ešte v čase kampane, že ak budem toto a tamto hovoriť, tak ma voliť nebudú. Bolo to však skôr úsmevné.

S otcom, ktorý je kresťanským konzervatívcom, o tom doma často diskutujeme, čo si veľmi vážim. V diskusii s opačným spektrom si viete svoje argumenty buď potvrdiť, alebo zrevidovať. Vždy ma naše rozhovory s členmi rodiny poháňajú dopredu, pretože pokiaľ išlo o rešpektujúci tón, myslím, že nás to oboch obohatilo.

Andrej Stančík. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vy ste však spočiatku boli konzervatívcom. V eurovoľbách ste dokonca volili KDH. Kedy sa to vo vás zlomilo, zliberálneli ste a stali sa agnostikom?

Bol to dlhší proces. Už v čase puberty ma veľmi zaujímala filozofia a história a cez knihy som sa v podstate stal agnostikom. V istom momente som prestal vidieť dôkazy pre existenciu Boha v kresťanskom ponímaní. Napriek tomu je stále pre mňa vesmír, život a vôbec to, že tu sme, obrovským údivom. Nevylučujem však jeho existenciu, nehovorím nie, mám pred tým istú intelektuálnu pokoru, no zatiaľ nevidím dôkazy, ktoré by ma presvedčili o tom, že kresťanstvo či akákoľvek iná viera je tá správna cesta.

Nesnažila sa vás rodina presvedčiť o opaku?

Samozrejme, že sa ma snažia dostať na „správnu cestu“. Čo by to bolo za rodinu, ak by pre mňa nechceli to najlepšie. (Úsmev.) Pre mňa je však táto otázka vyriešená.

OĽaNO podľa Juraja Krúpu zultrakonzervatívnelo a v klube sa začína stupňovať boj proti „liberálnemu peklu“. Ako liberál v klube to podpisujete?

Keď ma zavolali na kandidátku OĽaNO, vnímal som, že zastupujem hlavne protikorupčné hnutie, ale aj Juraj Krúpa iste vedel, že sú na kandidátke ľudia z Kresťanskej únie. Boj proti korupcii a očista prehnitého štátu boli dôvodom, prečo som za hnutie išiel kandidovať, no vedel som, že v hnutí sú okrem liberálov aj konzervatívci. Tu zase platí: reči sa hovoria, chlieb sa je.

Len sa pozrime, čo prešlo parlamentom. Bol to náš návrh na zníženie trestov za marihuanu, no žiaden zákon Anny Záborskej na obmedzenie interrupcií, pritom poľský model či iný čierny scenár nebol z nášho hnutia navrhnutý.

Netreba zabúdať, že táto vláda sa ospravedlnila za Židovský kódex, za akciu v Moldave, za sterilizáciu rómskych žien, na nič z toho by Ficove vlády nemali gule. Schválili sme obrannú dohodu s USA v čase, keď nás populisti chceli zlynčovať a ďalší nám posielali desiatky vyhrážok. Tak ja sa pýtam: kde tu je tá orbánovská ultrakonzervatívna koalícia?

Odmietate teda jeho tvrdenia na adresu OĽaNO?

Zatiaľ ma v klube nikto neupaľuje. (Úsmev.) Viackrát, keď sme ako liberálni poslanci prišli s tým, že chceme spraviť niečo liberálne, tak sme dostali podporu aj od vedenia hnutia.

Korupčná téma sa postupne vyčerpáva a OĽaNO sa potrebuje nanovo zadefinovať. Ak sa rozhodne pre konzervatívnu definíciu, o čom sa už istý čas diskutuje, rozlúčite sa?

Po prvé, nemyslím si, že protikorupčná téma je vyčerpaná, je to stále boj na dlhé trate a stále vidno, že to má zmysel. OĽaNO som však vždy vnímal aj ako hnutie, v ktorom vedeli spolupracovať liberáli aj konzervatívci. Aj v tom som videl pridanú hodnotu tohto hnutia. Ak by sa však rozhodli, že idú cestou konzervatívneho hnutia, tak sa pekne poďakujem a viac moja budúcnosť v hnutí nebude mať zmysel.

Neraz vás vnútri klubu označujú za „saskára“ či „péeskára“...

... alebo aj horšie.

Nevolali vás aj do SaS?

To nebudem komentovať. Je pravda, že mám v SaS blízkych ľudí, ktorých som poznal ešte pred vstupom do politiky, ako napríklad Martina Klusa, rovnako si vážim aj pána Osuského, ako aj ďalších ľudí zo SaS. No kým mňa pokladajú za „saskára“, ja som hnutie podržal a iní odišli.

Nikto vás napriek tomu zo SaS neoslovil, aby ste prešli k nim do klubu? Či iných liberálov z OĽaNO?

Toto komunikovať nebudem.

Aj to je odpoveď, z ktorej sa dá niečo vyčítať. Vylučujete, že sa do konca tohto volebného obdobia, nech bude trvať akokoľvek dlho, ocitnete v klube SaS?

(Ticho.) Popravde neviem, či budem vôbec kandidovať v ďalších voľbách, takže v takom prípade je to bezpredmetná otázka. To, že o niektorých veciach nekomunikujem, ešte neznamená, že sa stali.

To znie, akoby ste počítali, že OĽaNO by vás už na kandidátku nedalo.

Ťažko povedať, závisí to od toho, ako sa hnutie rozhodne vyprofilovať. Bývam dovnútra dosť kritický, čo sa nie vždy ľahko počúva. Ja som bol na kandidátku OĽaNO pozvaný v čase, keď malo hnutie 5,6 percenta. Nikam som sa netlačil a ani sa nikdy za každú cenu tlačiť nebudem. Ak po mne nebude dopyt, tak to budem rešpektovať. Život predsa existuje aj mimo politiky.

Stále platí vaše tvrdenie, že počas dvoch rokov v politike ste nestretli človeka, ktorý by ľudsky prevyšoval premiéra Hegera?

Stále si za tým stojím. Eduarda Hegera považujem za veľkú nádej slovenskej politiky. Naďalej má môj obrovský rešpekt, moc ho vôbec nepokazila a je stále pokorný. Aj z osobných rozhovorov môžem povedať, že je to človek, ktorý vníma veci konzervatívnejšie, no zároveň má veľké pochopenie pre liberálov, ktorých nesúdi. Dokáže sa obklopiť aj odborníkmi z iného spektra v mene toho, aby pomohol krajine. Má moju podporu, nech sa akokoľvek rozhodne.

V čom je pre vás vzorom?

Je veľmi pracovitý, páči sa mi najmä to, ako dovnútra obrusuje hrany, komunikuje naprieč spektrom a vie sa vložiť do tém či reforiem a osobne ich aj vylepšiť.

Je pre vás vzorom aj Igor Matovič?

Stále je pre mňa vzorom v tom, ako sa dokázal postaviť režimu, ktorý tu bol, v čase, keď mnohí boli radšej ticho. Dokázal zdvihnúť vlajku protikorupčného hnutia, aj keď bol šikanovaný štátom, nakoniec Fica porazil a to mu už nikto nevezme. V tomto sa zapísal do histórie.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.