Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
09. august 2022

Taiwan

Neobjavený klenot s pohnutými dejinami

Rozlohu má menšiu ako Slovensko, no počet obyvateľov viac než štvornásobný. Málo známy Taiwan je však skutočným klenotom.

Neobjavený klenot s pohnutými dejinami

Taoistický chrám z roku 1891 v meste Tchaj-tung. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Taiwan som navštívil v decembri 2019, krátko pred vypuknutím pandémie. Vybral som sa tam nielen pre jedlo a teplo, ale aj preto, že ide o čínske územie, ktoré nie je a ani nikdy nebolo pod komunistickou nadvládou.

Keď hovorím čínske, reč je o čínskej histórii, čínskej kultúre a čínskom ľude, nie o 1,4-miliardovej komunistickej Čínskej ľudovej republike alebo takzvanej pevninskej Číne, ktorá si Taiwan nárokuje a považuje ho za súčasť svojho územia pod názvom Taiwanská provincia.

Dve diktátorské Číny

Taiwan a Čína majú spoločnú niekoľkostoročnú históriu, keď boli súčasťou jednej krajiny s jedným vedením. Taiwan sa stal čínskym koncom 17. storočia, jeho cesty s pevninou sa však rozišli v roku 1949, keď sa moci v Číne ujali komunisti a vyhlásili ľudovú republiku. Dovtedajší establišment pod nacionalistickou stranou Kuomintang sa vrátane prezidenta Čankajška stiahol na ostrov Taiwan a v podstate vládol neprerušovane ďalej, hoci iba na tomto ostrove.

Ľudová republika na pevnine Čankajškov režim neuznávala a ostrov pokladala za svoje územie. Rovnaký postoj mala Čínska republika riadená Kuomintangom voči Čínskej ľudovej republike – taktiež ju považovala za svoje územie, ktoré neprávom okupovala komunistická strana. Táto situácia de iure pokračuje dodnes.

Samozrejme, Čankajšek nebol nejaký demokrat alebo liberál. Ešte v roku 1947 krvavo potlačil protivládne protesty na Taiwane. Počet ľudí, ktorí zomreli počas tzv. incidentu 28. februára, sa odhaduje na 18- až 28-tisíc. Čankajškov príchod na Taiwan začal 38-ročnú epochu stanného práva, počas ktorého bol Kuomintang jedinou vládnou stranou, tvrdo prenasledujúcou a likvidujúcou akúkoľvek opozíciu. Toto obdobie sa označuje aj ako biely teror.

Stanné právo zrušil až v roku 1987 – dvanásť rokov po Čankajškovej smrti – jeho syn a prezident Čiang Čing-kuo, ktorý rok nato zomrel. A až v 90. rokoch Taiwan prešiel reformným procesom, vďaka ktorému sa v krajine mohli konať demokratické voľby. V prvých slobodných parlamentných i prezidentských voľbách však opäť zvíťazil Kuomintang.

Kresťanská hrobka vedľa budhistickej. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Čankajškovo dedičstvo

Pri pohľade na obrovskú Čankajškovu sochu v hale venovanej jeho pamiatke mi hlavou bežali protichodné myšlienky. Počas dňa sa každú hodinu pred jeho sochou vymieňa čestná stráž. Dupot ťažkých čižiem, hlasné kričanie povelov, salutovanie, takmer až akrobatické kúsky s puškami. Po výmene ostanú vojaci po bokoch sochy nehybne stáť, na čo im ešte zriadenec upraví uniformu, aby pôsobili dokonale. Desaťminútové predstavenie, ktoré je silným zážitkom. Dôstojné a v niečom až desivé. Takmer akoby z iného sveta či z inej doby. Alebo z inej kultúry.

Hoci je Čankajšek veľmi kontroverzný a jeho sochy z celého ostrova postupne miznú, mnohí Taiwanci ho napriek všetkému vnímajú ako hrdinu, ktorý zjednotil Čínu a zvíťazil nad Japoncami v roku 1945. Jeho tvár možno vidieť na niektorých taiwanských minciach a na jednej z bankoviek. Je možné, že tam už dlho nebude, keďže sa opakovane ozývajú hlasy za jeho odstránenie z verejného priestoru.

O zbavenie sa Čankajškovho dedičstva sa usiluje najmä vládnuca Demokratická progresívna strana (DPP). Tá dokonca aj v roku 2007 premenovala Čankajškovu pamätnú halu na Národnú taiwanskú pamätnú halu demokracie. Krok vyvolal veľké vášne, a keď sa Kuomintang po dvoch rokoch vrátil k moci, halu premenoval naspäť.

Dnes Taiwan riadi DPP. Má prezidentku s výkonnou mocou a vládnym kabinetom, ako i väčšinu v parlamente. Taiwan je už plne demokratickou krajinou, ktorú obýva takmer 24 miliónov ľudí. Tí majú svoju vlastnú vládu, parlament, armádu, menu, bilaterálne vzťahy s mnohými štátmi sveta, no oficiálne Taiwan uznáva iba trinásť členských krajín OSN – najmä maličké krajiny v Latinskej Amerike, Karibiku a Pacifiku – a Vatikán.

V roku 1971 bola Rezolúciou 2758 v OSN za jedinú legitímnu reprezentáciu Číny zvolená Čínska ľudová republika. Za rezolúciu hlasovalo 76 krajín, 35 bolo proti a 17 sa zdržalo. Taiwan bol tak z OSN vylúčený.

Oficiálne Taiwan uznáva iba trinásť členských krajín OSN a Vatikán. Zdieľať

Čínska ľudová republika nadväzuje diplomatické vzťahy iba s krajinami, ktoré Taiwan neuznávajú, preto krajiny sveta postupne preklopili svoje vzťahy z Čínskej republiky na Čínsku ľudovú republiku. S Taiwanom udržujú neoficiálne väzby, napríklad ako Slovensko, ktoré nemá na Taiwane veľvyslanectvo, lež iba Slovenský ekonomický a kultúrny úrad Taipei. Mnohé demokratické krajiny však vysielajú Taiwanu podporné signály, napríklad v podobe oficiálnych návštev svojich politických predstaviteľov.

Dnes opozičný Kuomintang v minulosti sníval o prinavrátení pevniny pod svoju nadvládu, v súčasnosti však už je skôr za zachovanie statusu quo pri nadväzovaní užších vzťahov s vládou pevninskej Číny. Zároveň sa – rovnako ako ľudová republika – hlási k princípu jednej Číny, podľa ktorého jestvuje iba jedna Čína, hoci každá strana tú jednu Čínu chápe inak.

Výmena stráží v Čankajškovej pamätnej hale. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Sme „Er Ó Cé“

„We are the ,Are Oh Cee‘,“ s iróniou v hlase hovorí jedna Taiwanka vo vlaku. Oficiálne sa volajú Čínska republika, po anglicky Republic of China (ROC), slovo Čína však nemajú radi, ani tak nie sú radi označovaní. „Čína je Čína, Taiwan je Taiwan,“ oduševnene hovorí mladé dievča, zrejme jej dcéra. Na spoločný štát si už nepamätá skoro nikto zo žijúcich Taiwancov ani necítia nostalgiu za „Veľkou Čínou“. Obzvlášť nie mladá generácia, ktorá už od narodenia žije v demokratickej, slobodnej a prosperujúcej krajine.

Inzercia

Taiwan patrí medzi najrozvinutejšie ekonomiky na svete a vďaka kontinuálnemu prudkému rastu HDP je označovaný za jedného z ázijských tigrov. Z hľadiska HDP na obyvateľa je v prvej pätnástke krajín, pričom je najväčším výrobcom počítačových mikročipov na svete. Značka Made in Taiwan sa vďaka vyspelým výrobným technológiám stala uznávanou a rešpektovanou známkou kvality.

Nočný Tchaj-pej z mrakodrapu Taipei 101. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vládnuca DPP systematicky podniká kroky, ktoré smerujú k oddeleniu sa od pomenovania slovom Čína a nahrádza ho „značkou“ Taiwan, napríklad na pasoch, ale aj celkovo v komunikácii. DPP neuznáva princíp jednej Číny a tvrdí, že Taiwan je nezávislá a zvrchovaná krajina na území ostrova Taiwan. Do vyhlásenia nezávislosti sa však nehrnie pre obavy z reakcie Číny, ktorá často a rada hrozí vojenskou intervenciou. Takticky je preto lepšie zachovávať status quo a robiť iba malé a postupné krôčiky smerom k formálnej nezávislosti.

Počas návštevy jedného taiwanského manželského páru, práve keď sme ochutnávali výborný čaj z divorastúceho čajovníka, nám nad hlavami prelietavali rachotiace vojenské stíhačky. Pre nich bežná vec, ktorej nevenovali žiadnu pozornosť, akoby to ani nepočuli. Taiwanská armáda vykonáva pravidelne vojenské cvičenia, keďže Čína s obľubou testuje ich vojenskú obranu.

Turista z Českoslávie

Mimo hlavného mesta je na Taiwane málo turistov. A keď na ostrov nejaký turista aj príde, tak zväčša z inej krajiny juhovýchodnej Ázie. Mnohí miestni sa Európana s úprimnou zvedavosťou lámanou angličtinou pýtajú, prečo prišiel na Taiwan. Získal som si ich sympatie, keď som im povedal, že som chcel vidieť čínsku kultúru nepoznačenú komunistickým režimom.

„Českoslávia!“ zvolal jeden turista z Indonézie, keď zistil, odkiaľ som prišiel. Už som sa kedysi od jednej Nórky dozvedel, že som z „Českoslovinska“, čo ma takisto úprimne pobavilo, ale Českoslávia to posunula na inú úroveň. Ešte raz som tento pojem počul o niekoľko dní neskôr z úst iného miestneho.

Československo si jednoducho mýlia s Juhosláviou a našu krajinu obvykle nepoznajú. 

Neobjavený klenot

Taiwan je nádherná a v našich končinách neobjavená krajina. Rozlohou je ostrov menší ako Slovensko, vďaka čomu ho nie je žiadny problém prejsť dookola autom a robiť si zastávky. Na Taiwane možno zažiť tropickú i subtropickú klímu, keďže ho pretína obratník Raka, no dá sa aj schladiť v horách – najvyšší vrch má až 3 952 metrov. Nachádzajú sa tu nádherné národné parky, more je teplé a plné koralových útesov.

Sever ostrova je najhustejšie obývaný, keďže sa tu nachádza hlavné mesto a jeho metropolitné územie. Západné pobrežie je nížinaté a takisto husto obývané, hoci ma vidieckejší ráz. Celkom iný je však východ, na ktorom je len pár mestečiek a z čisto estetického hľadiska ide asi o najzaujímavejšiu časť. Priamo z mora vyrastajú obrovské hory prerývané riekami. Nachádza sa tu aj vstup do vychýreného národného parku Taroko a v tejto časti krajiny možno nájsť aj čajové plantáže.

Východné pobrežie Taiwanu. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kapitolou samou osebe je gastronómia. Na Taiwane, pochopiteľne, nájdeme čínsku kuchyňu, ale má svoje špecifiká. Miestnou pochúťkou je tzv. smradľavé tofu. Napriek nevábnemu názvu ide o výborné jedlo – fermentované tofu podávané s kyslou kapustou.

Je možné, že miestni sa s vami budú chcieť odfotiť alebo že vás k sebe pozvú na obed či na čaj. Zdieľať

V každom väčšom meste fungujú „nočné trhy“ – ulice, ktoré sa večer premenia na trh s množstvom stánkov s jedlom. Úhorie polievky, rezance, morské plody, čierne vajcia, rybacie guľôčky, sladkosti, koláče – všetko za veľmi priaznivé ceny.

Pre našinca je najvhodnejšie vybrať sa na Taiwan v zime, keď sú tam prijateľné teploty a nie je extrémne vlhko. S angličtinou je to v komunikácii s miestnymi ťažšie, ale kto chce, dohovorí sa aj posunkami alebo si pomôže mobilom.

Taiwanci sú veľmi milí, bezprostrední, a predsa zdvorilí a z turistov sa úprimne tešia, keďže ich nemajú veľa. Je možné, že sa s vami budú chcieť odfotiť alebo že vás k sebe pozvú na obed či na čaj. Skrátka, Taiwan má všetky predpoklady na to, aby sa dovolenka strávená na ňom stala zážitkom na celý život.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.