Vo svete dojčí čoraz menej žien, na Slovensku je opačný trend

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vo svete dojčí čoraz menej žien, na Slovensku je opačný trend

Všade vo svete, v chudobných aj v bohatých krajinách, dojčí len malé percento žien. Prečo je to na Slovensku inak?

Celosvetovo ubúda dojčiacich žien aj v dôsledku čoraz agresívnejšej reklamy výrobcov umelých mliek.

Hoci osveta v prospech dojčenia je rošírená a povedomie o výhodách dojčenia pre matku i pre dieťa stúpa, štatistiky z renomovaného vedeckého časopisu Lancet Glogal Health hovoria jasnou rečou. Globálny trend ukazuje, že dojčenie je čoraz menej populárne.

Je však pozoruhodné, že zo štatistík sa vynímajú Slovensko a Česko, ktoré sú akýmisi „ostrovmi dojčenia“. Na porovnanie, v Írsku sú dojčené v prvom roku života len 3 percentá všetkých detí. Na Slovensku dojčilo v roku 2014 až 53,4 percenta žien.

Slovenský a český zázrak

Dodnes vládol predsudok, že nízke čísla dojčených detí súvisia s blahobytom a dostupnosťou umelej výživy. Z posledných odborných článkov lekárskeho časopisu Lancet vyplýva, že blahobyt ani chudoba nemajú na dojčenie zásadný vplyv. Aj v menej vyspelých krajinách dostáva výhradne materské mlieko len každé tretie dieťa a len každé piate dieťa je popri inej strave dojčené aj po dovŕšení prvého roku života.

V bohatých krajinách je dojčenie čoraz ojedinelejšie, v niektorých krajinách ide už o extrémne nízke čísla. V Anglicku, Írsku či Dánsku v prvom roku života dojčia len tri percentá žien. Nemecko je na tom o niečo lepšie – tu dojčí okolo desať percent žien v prvom roku života.

Ako zázrak pôsobia čísla zo Slovenska. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2010 dojčilo na Slovensku svoje dieťa 49,3 percenta žien, v roku 2014 to bolo už 53,4 percenta žien. Je to teda viditeľne stúpajúci trend. Najväčší podiel dojčiacich žien je v Bratislavskom kraji, kde dojčí svoje šesťmesačné dieťa až 62 percent matiek, dojčenie je tiež veľmi rozšírené v Prešovskom kraji, najmenší podiel dojčiacich matiek v rámci Slovenska je v Nitrianskom či Banskobystrickom kraji (tu dojčí svoje šesťmesačné dieťa o čosi menej než polovica matiek).

V Česku sa dojčí celkovo ešte viac než na Slovensku, údaje sa pohybujú aj cez hranicu 60 percent.

Podľa Miroslavy Haškovej, laktačnej poradkyne zo združenia Mamila, je za slovenskými číslami najmä dobre nastavená trojročná rodičovská dovolenka a tiež niekoľkoročná pomoc a podpora laktačných poradkýň. Podľa Haškovej u nás nie je dojčenie vnímané ako otázka voľby, ale väčšina žien už prichádza do pôrodnice s nastavením, že dojčiť bude.

Pozitívny vplyv dojčenia

Odborný časopis Lancet v poslednom čase uverejňuje sériu článkov na tému dojčenia a celosvetové čísla o jeho poklese vníma ako alarmujúce.

Známe sú už štúdie, že matky chráni dojčenie pred vznikom rakoviny prsníka a v chudobnejších krajinách redukuje riziko ochorenia na črevné virózy o polovicu, či infekty dýchacích ciest ako zápal priedušiek o tretinu. Aj zápaly stredného ucha sa vyskytujú u dojčených detí výrazne menej.

Podľa brazílskej univerzity v Pelotas by sa každoročne mohlo dojčením zachrániť až 20 000 matiek a vyše 800 000 detí do päť rokov. Podľa epidemiológov by však muselo materské mlieko prijímať ako jedinú stravu v 75 krajinách až 90 percent detí do šiestich mesiacov.

Podľa odborníkov zo spomínanej brazílskej univerzity by však bolo omylom tvrdiť, že len v chudobných štátoch profitujú deti z dojčenia. V rozvinutých krajinách znižuje dojčenie riziko náhleho úmrtia dieťaťa, takzvaný SIDS. Dokázaný prínos dojčenia je aj v prevencii chronických ochorení, ako sú alergie či ekzémy, astma, obezita či cukrovka. Nehovoriac o pribúdajúcich štúdiách o vplyve dojčenia na inteligenciu detí.

Hlavný dôvod, prečo celosvetovo klesá počet dojčiacich matiek, vysvetľuje vo svojom odbornom komentári Alison McFadden a jej kolegovia z univerzity v Dundee. Vraj za to môže agresívna reklama propagujúca šírenie náhradného mlieka na celom svete.

Vplyv výrobcov údajne prudko rastie, globálne stúpajú zisky z predaja práškového mlieka pre dojčatá a malé deti – z dvoch miliárd dolárov v roku 1987 až na 40 miliárd v roku 2013. Len v Číne priniesol predaj náhradného mlieka v roku 2012 dvanásť miliárd dolárov, ročne stúpa obrat týchto firiem o 14 percent.

Existuje síce medzinárodný kódex proti bezbrehému propagovaniu umelého mlieka, masívne sa však porušuje. Výrobcovia totiž pôsobia už na tehotné ženy a obchádzajú tak medzinárodné pravidlá. V niektorých krajinách (napríklad v Brazílii, Bangladéši či USA) sa dokonca dokázateľne pokúsili podplatiť expertov, aby podporili reklamu pre svoje produkty. A to tak, že vyhľadávajú kontakty na združenia pediatrov a iných odborníkov a sponzorujú ich kongresy.

  •  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo