Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
25. júl 2022

Práca s traumou pomocou pohybu očí

Nespravíme čáry-máry a problémy zmiznú, no niekedy naozaj pomôžu už tri sedenia

O metóde EMDR, ktorá pomáha duši prehodnotiť ťaživú spomienku a uložiť ju do pamäti nanovo, s terapeutom Ivanom Vyskočilom.

Nespravíme čáry-máry a problémy zmiznú, no niekedy naozaj pomôžu už tri sedenia
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

O metóde EMDR, ktorá pomáha duši prehodnotiť ťaživú spomienku a uložiť ju do pamäti nanovo, s terapeutom Ivanom Vyskočilom.

„Predpokladá sa, že pri pohľade zľava doprava sa prepínajú obe hemisféry. Zároveň sa to podobá na REM fázu spánku, pri ktorej rýchle očné pohyby signalizujú, že práve vtedy mozog upratuje zážitky z dňa a zaraďuje ich do pomyselnej knižnice spomienok. A presne o to sa v EMDR snažíme. Chceme pomôcť mozgu, aby bol znova ochotný danú spomienku prehodnotiť,“ vysvetľuje terapeut Ivan Vyskočil.

Venuje sa psychotraumatológii a terapeutickej metóde EMDR, na Slovensku známej ako desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov. Tú dnes pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy, no nielen tej, odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia či Americké ministerstvo pre záležitosti veteránov.  

„Snažíme sa, aby telo pochopilo, že dnes nie som v aute, na ktoré sa rúti iné auto. Cieľom je vrátiť minulosť do minulosti a prinavrátiť nám schopnosť vnímať, že aj keď sa zajtra môže stať niečo zlé, tu a teraz som v bezpečí.“

S Ivanom Vyskočilom sme sa rozprávali o neurovedeckých mechanizmoch, s ktorými EMDR terapia pracuje, o tom, ako vyzerá spracovanie traumy pomocou pohybu očí či obojstrannej stimulácie v praxi; že nemusí ísť len o traumu s veľkým T a existuje aj trauma zo zanedbania. Dozviete sa tiež, ako si overiť, či môžete terapeutovi dôverovať, a že pri EMDR nejde o pseudovedu ani ezoteriku. 

Čo vás viedlo k rozhodnutiu venovať sa práve EMDR terapii?

Po svojom päťročnom rogeriánskom výcviku som sa pýtal: To je všetko? Nestačilo mi to ako klientovi ani ako profesionálovi, tak som hľadal ďalej. 

Spočiatku som bol, pokiaľ ide o EMDR, veľmi skeptický, ale aj zvedavý. Tak som šiel na vlastnú EMDR terapiu aj na výcvik, pretože sa o nej hovorilo, že je veľmi efektívna pri liečení traumy, a s tou sa stretne každý terapeut.

Našiel som viacero smerov, ktorými sa inšpirujem, no EMDR sa stalo mojou srdcovkou. Aj preto, že veci, na ktorých sme sa s klientom predtým natrápili, vieme teraz zvládnuť skôr. 

Táto terapeutická metóda sa v slovenčine volá desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov. Čo znamená slovo desenzitizácia?

To, že nadbytočné reakcie ako úzkosti, panika, zovretie hrdla či flashbacky, ktoré sa spúšťajú pri nejakej spomienke, vyhasnú a vytratia sa. 

Táto metóda je extrémne jednoduchá. Klient pozoruje, čo sa v ňom deje pri spomienke, ktorú spracúva, a k tomu pridáme očné pohyby zľava doprava alebo rytmické ťukanie na oboch stranách tela. A potom necháme, nech proces beží.

Čo tým myslíte?

Keď sa porežete, rana sa sama zahojí, pretože v nás existuje životná sila, ktorá sa o to usiluje. Rovnako aj duša či psychika vie, ako sa uzdravovať, a neustále sa o to snaží. Niekedy to svrbí, niekedy to bolí pridlho, no smerujete k uzdraveniu. 

Prečo je dôležité, aby išlo o pohyb očí zľava doprava?

Predpokladá sa, že pri striedaní strán sa prepínajú obe hemisféry. Zároveň sa to podobá na REM fázu spánku, pri ktorej rýchle očné pohyby signalizujú, že práve vtedy mozog upratuje zážitky z dňa a zaraďuje ich do pomyselnej knižnice spomienok. A presne o to sa v EMDR snažíme. Chceme pomôcť mozgu, aby bol znova ochotný danú spomienku prehodnotiť. 

Kým mnohé overené klinické štúdie ukazujú, že EMDR je efektívna, odborníci sa nezhodnú na tom, na akom mechanizme pracuje  či ide len o pohyb očí alebo je hlavným princípom striedavý dotyk ľavej a pravej časti tela. Ako to, že vieme, že funguje, ale nepoznáme presne ako?

Áno, vedú sa o tom polemiky. No pri žiadnom terapeutickom smere vlastne nevieme do detailov povedať, čo sa deje na neurobiologickej úrovni, vysvetlenia prebiehajú skôr na filozofickej rovine. EMDR prístup sa snaží oprieť o prax a poznatky neurovedy, lebo pri traume vlastne pracujeme s najprimitívnejšími, teda najstaršími časťami nervovej sústavy. 

Chceme pomôcť mozgu, aby bol znova ochotný danú spomienku prehodnotiť.  Zdieľať

EMDR predpokladá, že pri pohybe očí, ale aj striedavom a rytmickom ťukaní na ľavú a pravú stranu tela, keď zároveň vyvoláme aj spomienku na veľmi zaťažujúci zážitok, je naša pracovná pamäť takpovediac plná. Tá zvyčajná prudká emočná reakcia sa do tejto pamäti už akoby nezmestí a telo si z toho vyvodí, že je to v poriadku: myslím na ten traumatický zážitok a zároveň som v prítomnosti v bezpečí. Negatívna a pozitívna neuronálna sieť sa v mozgu spoja. 

Takže potrebujeme oddeliť minulosť od prítomnosti?

Každá traumaterapia spracúva traumu tak, že sme jednou nohou v minulosti a druhou v prítomnosti. Aby telo mohlo pochopiť, že tu a teraz som v bezpečí. Aj keď vidím, myslím či zažívam niečo, čo sa podobá na onen negatívny zážitok, moje telo už nejde do poplachu. Problém s traumou je, že je to akási odštiepená časť, ktorá si žije vlastným životom. Je izolovaná a izolujúca.

Odštiepená časť?

Keď sa stane niečo, čo nás veľmi zaplaví, v tej chvíli potrebujeme byť veľmi napätí a nabudení, mať veľa energie s tým niečo urobiť. Je to klasická reakcia „boj či útek“, niekedy pri nej zamrzneme alebo sa podvolíme silnejšiemu, aby sme utrpeli menšiu ujmu. 

Ale keď hrozba odznie a my ďalej žijeme svoj život, môže sa stať, že kedykoľvek vidíme niečo, čo sa na danú situáciu podobá – bradatého človeka, ak ma napadol niekto s bradou, alebo červené auto, ak sme mali haváriu s červeným vozidlom –, opäť sa spustí ten istý fyzický a emočný proces, ktorý však vôbec nie je adekvátny situácii, ktorá sa práve deje. 

Aj na neurobiologickej úrovni ide o spomienku, ktorá nie je „správne uložená“ v tom zmysle, že sa začala a skončila v konkrétnom čase, ale akoby táto udalosť bola v našej pamäti bez času a priestoru. 

Je to teda akási chyba v systéme?

Telo si povie, že toto je príliš dôležitá skúsenosť na to, aby som na ňu zabudol, ako keby to boli dnešné raňajky. Keď sme žili ako lovci a zberači a z krovia na nás vybehol tiger, bolo pre nás užitočné, aby sme pri podobnom zvuku vedeli dopredu zmobilizovať svoje sily. Pomáhalo nám to prežiť. 

EMDR terapia hovorí, že ak v nás spomienka vyvoláva podobnú odozvu aj dnes, uložila sa neadaptívne. Nie je to dobré ani zlé, len to neslúži životu. Takáto spomienka môže mať rôznu silu a intenzitu a najmä – spúšťa sa úplne podvedome. Môže ísť dokonca o traumu z raného detstva, ktorú si nepamätám, a to, že mávam takúto úzkosť alebo že sa vyhýbam ľuďom, považujem za súčasť vlastnej identity. 

Čo s tou odštiepenou časťou EMDR terapia robí?

Snaží sa, aby telo pochopilo, že dnes nie som v aute, na ktoré sa rúti iné auto. Cieľom je vrátiť minulosť do minulosti, akoby integrovať tú odštiepenú časť, ktorá pobehuje a chce nás chrániť. 

Prinavráti nám schopnosť vnímať, že aj keď sa zajtra môže stať niečo zlé, tu a teraz som v bezpečí. Aby sme mohli normálne fungovať, potrebujeme žiť s presvedčením, že som dobrý človek a svet je bezpečné miesto, aj keď je to v nejakom zmysle slova ilúzia. 

Keď za vami klienti prídu, vedia povedať, akú traumu potrebujú spracovať?

Niektorí riešia bežné ťažkosti, vzťahy, nevedia, či majú dať výpoveď v práci alebo majú tráviace problémy, a predpokladajú, že to súvisí so psychikou. Niekedy rozlúskneme prvý problém v práci a pod ním nájdeme niečo hlbšie, napríklad násilie v rodine. 

EMDR terapia však začína byť čoraz populárnejšia a prichádzajú ľudia, ktorí o nej počuli, že spracúva traumu rýchlo a efektívne. Niektorí vedia, odkiaľ asi vietor fúka a čo potrebujú spracovať, kým iní netušia, s ktorou udalosťou by ich problémy mohli byť spojené, ale chcú tú efektívnu techniku pre seba. Vo všetkých prípadoch spolu pátrame po minulých zážitkoch ako po zdroji súčasných symptómov.

Každá traumaterapia spracúva traumu tak, že sme jednou nohou v minulosti a druhou v prítomnosti. Aby telo mohlo pochopiť, že tu a teraz som v bezpečí. Zdieľať

Čím terapiu začínate?

Prvé stretnutia venujeme nastavovaniu spolupráce, frekvencie a ceny, prechádzame cez priebeh až po dôvernosť a diskrétnosť. Vysvetľujeme si používané metódy a princípy a aj to, že ide o spoločnú prácu, ktorá si vyžaduje otvorenosť. Potom sa venujeme dôvodom, prečo klient terapiu vyhľadal, a bavíme sa o tom, ako konkrétne sa prejaví v jeho živote, keď to bude vyriešené, aby sme vedeli, kedy je naša práca hotová. 

Takže spolu hovoríte o lepšej budúcnosti?

Áno, pomenovať si čo najkonkrétnejšie, ako bude vyzerať. Ráno vstanem, takto bude vyzerať moja rutina, nastúpim do auta a ani mi nenapadnú myšlienky na nehodu, budem otvorená novému vzťahu s mužom a podobne. 

Potom sa rozprávame o tom, ako sa k tomu cieľu dostaneme. Neraz zjednodušene vysvetľujem teóriu, aby klient rozumel psychotraumatológii a aj sám si vedel vysvetliť, čo sa mu deje. Klient potrebuje porozumieť, prečo napríklad budeme tri stretnutia sedieť a spracovávať jednu spomienku, to nie je automaticky jasné.

Čo im vysvetľujete?

To, že ak mám dnes emočný či iný problém, pravdepodobne vychádza zo skúsenosti, kde sa moje telo naučilo napríklad zovrieť žalúdok a signalizovať nervozitu, keď vidím veľa ľudí. A preto môže pomôcť spracovať staré nepríjemné spomienky. 

Kedy príde na obojstranné ťukanie a pohyby očí?

Ešte predtým, než ideme do spracovania traumy, nastáva takzvaná stabilizačná fáza. Potrebujeme človeku, ktorý má ťažkosti, dať nástroje, aby sa o seba postaral a zvládol bežný deň. Bilaterálna stimulácia sa dá použiť už tu, na podporu pozitívneho prežívania.

Stabilita je dôležitá, aj aby samotné spracovávanie bolo bezpečné. Ak má človek ísť do minulosti, potrebuje dobre jesť, spať, mať aspoň nejakých ľudí a miesta, kde sa cíti dobre. Rozvíjame aj vnútorné zdroje, schopnosť cítiť sa bezpečne alebo nenechať sa zaplaviť zlými pocitmi, či súcit k sebe samému. Podľa zdrojov a závažnosti traumy môže stačiť jedno stretnutie alebo to môže trvať pár rokov, kým je človek pripravený spracúvať zážitky priamo. 

Dokážete identifikovať konkrétny zážitok či dôvod, kde sa veci začali?

V angličtine dobre funguje rozdelenie na traumu z „commission“ a traumu z „omission“ (z anglického spôsobiť, respektíve pozabudnúť, pozn. red.). To prvé znamená, že sa mi udialo niečo, čo sa nemalo. Niekto mi ako dieťaťu ubližoval, bil ma, zneužíval. Takíto ľudia sa vedia nahnevať: To mi nemal robiť! Vedia, že im bolo ublížené, a chcú s tým niečo robiť. Niektorí si však akoby zvykli a nepripisujú tomu takú váhu, akú to malo. 

Tá druhá je však trauma z pozabudnutia alebo zo zanedbania. Vtedy klienti niekedy ani nevedia rozoznať, že im ublížilo, že bol otec neprítomný alebo dcéru odmietal. Človek môže mať pocit, že to tak bolo vždy, a je ťažšie odhaliť, aký to malo vplyv napríklad na vzťahy s mužmi či vlastný sebaobraz.

Ide o traumu z toho, že sme nedostali to, čo potrebujeme?

Áno. Že som ako dieťa nemal pri sebe milujúcu bytosť, ktorá sa o mňa každý deň s láskou zaujímala, rozpoznala, čo mi je, a včas mi pomohla. Každá odchýlka od tohto ideálu ma ovplyvňuje. 

Mám klientku, ktorá zažila násilie zo strany otca k mame, no k nej boli obaja rodičia dobrí. Nevie negatívne vidieť otca ani mamu, iba seba. Nerozumie, ako ju to ovplyvnilo, a nedokáže zažiť zdravý hnev – v zmysle toto mi ublížilo, idem sa o seba postarať. Taký človek si povie: Veď som tu, prežil som. A jeho okolie to možno takisto bagatelizuje: No a čo, aj ja som chodil do jaslí, pozri, koľko detí zažilo horšie veci. 

Ak mám dnes emočný či iný problém, pravdepodobne vychádza zo skúsenosti, kde sa moje telo naučilo napríklad zovrieť žalúdok a signalizovať nervozitu, keď vidím veľa ľudí. Zdieľať

Je práca s traumou zo zanedbania pre klientov náročnejšia?

Tento typ traumy nemá aktívne symptómy, ako napríklad flashbacky, no prejavuje sa sofistikovanejšie. O čo všetko som prišiel? S takýmito klientmi sa niekedy pracuje ťažšie, kým ich naozaj zabolí, že síce ich nikto nebuchol po hlave, no nezažili zdravé prostredie. Že mama mala odísť od otca alebo že týždeň v nemocnici v ranom detstve bol pre nich priveľa, aj keď si to nepamätajú. 

Inzercia

Ako vyzerá samotné spracovanie traumatického zážitku EMDR prístupom?

Na začiatku oživíme pocity, ktoré človek cíti tu a teraz pri spomienke, ktorú sme na spracúvanie vybrali. 

Mohli by ste dať príklad?

Povedzme, že ste zažili autonehodu. Hľadáme, aký je najhorší obraz s ňou spojený, či už je to krv, alebo čokoľvek iné. A ja sa klienta pýtam: Keď toto pred sebou vidíte, čo negatívne vám o sebe napadne? Možno to, že som hlúpy, že zomriem – tu nejde o racionálnu rovinu, ale to, čo sa uložilo a naozaj bolí. Aké emócie prichádzajú? Možno poviete strach a úzkosť. A ďalej: Kde v tele to cítite? Možno má klient stiahnutý žalúdok.

Všetky tieto pocity potom klient pozoruje, ako keby to bol nejaký film v kine. Myšlienky, emócie, telesné pocity aj obrazy necháme plynúť s dôverou, že nervová sústava vie, ako sa uzdravovať. Pri tom sa zapoja spomínané očné pohyby alebo „tapping“, teda striedavé rytmické ťukanie na ľavú a pravú stranu tela, napríklad na nohy.

Čo sa deje potom?

Toto za jedno, dve či tri stretnutia vedie k tomu, že už človeka nebolí na to myslieť. Spracovaná trauma človeka posilňuje. 

Aby sme to podporili a tiež napravili poškodený sebaobraz, ktorý často býva súčasťou traumy, hľadáme, čo pekné pri tej spomienke napadá človeku o sebe teraz. Možno poviete: Som v bezpečí alebo som v poriadku taká, aká som. 

A potom overujeme, nakoľko to človek aj naozaj cíti a či niečo v tele neprotestuje proti tým slovám pri tej spomienke. Na záver nespracovaný materiál odložíme „do trezora“ alebo použijeme inú techniku na uzavretie.

Niektoré štúdie hovoria, že viac ako 80 percent obetí jednorazovej traumy nemá príznaky posttraumatickej stresovej poruchy už po troch deväťdesiatminútových EMDR stretnutiach. Nie je pre vás trochu podozrivé, že uzdravenie môže nastať tak rýchlo?

Ak sa dobrá zmena udeje rýchlo, nie je to na škodu veci. Je to aj argumentom pre poisťovne, aby terapiu uhrádzali, pretože menej stojí. 

Máte skúsenosť s tým, že naozaj môže ísť len o niekoľko stretnutí?

Mal som klientku, ktorá prežila znásilnenie. Mali sme päť stretnutí, na samotné spracovanie traumy nám stačili tri. 

Ako je to možné?

Mala flashbacky, nemohla sa vrátiť do priestorov školy, kde sa to stalo, a keď videla niekoho podobného, vracali sa jej spomienky. A táto trauma zasahovala aj do jej intímnych vzťahov. Samozrejme, je to masívny problém, no zároveň išlo v jej živote o ojedinelý zážitok. Okrem toho bola relatívne zdravý človek, so zdravými vzťahmi a prostredím. 

Sama sa rozhodla ukončiť terapiu po piatich stretnutiach?

Áno, vyjadrila sa, že flashbacky ustali, opäť môže vstúpiť do priestorov školy a fungovať tam normálne. Túto spomienku má uloženú v pamäti, no tieto myšlienky sa bez jej rozhodnutia nevracajú. Väčšina ľudí v terapii má však komplexnejšie problémy.

Súčasťou EMDR je tiež práca s tým, že prekonaná trauma sa stáva zdrojom. To zlé, čo sa človeku stalo, si nevybral, no spolu s touto skúsenosťou, ktorú iní nezažili, dostal aj dar, o ktorý je bohatší. Tým môže byť napríklad presvedčenie, že som hodnotný taký, aký som, ale aj nová múdrosť či empatia.

Aj ako spoločnosť potrebujeme zažiť, že svoje negatívne skúsenosti dokážeme prekonať a získať múdrosť, ktorú by sme bez nich nemali. Zdieľať

Čo dokáže ako nový zdroj pomenovať žena, ktorá zažila znásilnenie?

Napríklad: Som v bezpečí, je to za mnou, alebo som čistá a nevinná. Títo ľudia potom môžu v oblasti, ktorú zvládli, veľmi dobre pomáhať iným ľuďom. Mnohí traumatizovaní ľudia to už beztak robia, no bezpečnejšie je, keď máme vlastnú traumu spracovanú. 

Sám by som vedel odsledovať, prečo sa venujem aj témam rodičovského poradenstva a starostlivosti o deti. Je dôležité, že to sám mám spracované a neozýva sa mi to, keď vidím príbehy, ktoré by mohli rezonovať s tým mojím. Aj ako spoločnosť potrebujeme zažiť, že svoje negatívne skúsenosti dokážeme prekonať a získať múdrosť, ktorú by sme bez nich nemali.

Nerobí EMDR istým spôsobom z terapeuta vlastne mechanika, ktorý duši klienta nemusí do hĺbky rozumieť, len aplikuje istý postup? 

To môže byť rizikom hlavne na začiatku, keď je terapeut nadšený z toho, čo všetko sa dá, no ešte sa to len učí. Môže sa príliš sústrediť na protokol a spracúvanie tráum a zíde mu z mysle klient ako človek. 

Nebezpečenstvo však vidím skôr v tom, keď si laická verejnosť prečíta, že stačia tri deväťdesiatminútové stretnutia a je po problémoch – no nečítala celú štúdiu, čo presne sa meralo a ako.

Niektorí klienti si myslia, že spravíme nejaké čáry-máry a ťažkosti zmiznú. No EMDR je terapeutický prístup, ktorý si vyžaduje spoluprácu, dôveru, nastavenie tempa aj hraníc. A takisto úprimnosť a ochotu pracovať so všetkým, čo sa hlási o slovo – vpustiť do terapeutickej miestnosti aj všetky bolestivé a vystrašené časti. Doceniť aj budovanie zdrojov a schopnosť mať sa dobre.

Pohyb očí a ťukanie na obe strany tela môže u mnohých vyvolať otázky. Podľa čoho vieme, že pri EMDR nejde o pseudovedu či ezoteriku?

Vieme, že pri EMDR nejde o žiadne zmenené stavy vedomia, ako napríklad pri hypnóze. EMDR si zvolilo tú najťažšiu cestu výskumu a stoja za ním seriózne štúdie. To je pri psychoterapii mimoriadne zložitá a nákladná vec. EMDR sa zároveň vybralo smerom biológie a poznatky z neurovedy sa snaží zúročiť v terapii. To ezosmery nerobia, ale ani mnohé iné terapeutické smery. Predpokladajú, že ich proces korešponduje s neurobiológiou, a to im stačí. 

Hovorili sme o single traume, čo však klienti, ktorí zažili roky zneužívania?

Pri komplexnej traume, samozrejme, nemôže ísť o tri stretnutia. Zároveň však platí, že títo ľudia môžu už za krátky čas získať tie veľké benefity: napríklad sa stratia nočné mory alebo prestanú niektoré flashbacky. 

Ako ešte vyzerá úspech, ktorý klient dokáže opísať?

Môže vyzerať rôzne. Sú traumy z veľkým T, ako napríklad ohrozenie života, znásilnenie, zneužívanie či zemetrasenie. No to, čo ľudí často formuje, sú traumy s malým t. V tom zmysle, že ide o veci, ktoré zažívame takpovediac bežne, no ako sa hovorí, sto drobností zabilo aj vola. 

Výskum ukazuje, že pre posttraumatický stres hrá väčšiu rolu to, ako dokážeme na záťaž v danej chvíli reagovať, aké máme práve zdroje, než závažnosť samotnej situácie.

Mám klientku, s ktorou sme spracovávali aj úmrtie sestry, teda veľkú traumu, ale aj spomienky na to, ako ju starý otec nechal samu a šiel do obchodu alebo rodičia boli pridlho v zahraničí a bála sa, že už sa nevrátia. Šlo o viacero „menších“ vecí, no ani tie neradno podceňovať. 

Výsledkom terapie je, že má samu seba viac na prvom mieste – nie však bezohľadne. Dokáže povedať nie, ukončiť vzťahy, ktoré jej dávajú primálo, dovolí si oddychovať, aj keď nie sú umyté okná, dokáže sa otvoriť novým vzťahom s mužmi zdravým spôsobom a neprojektuje do nich staré skúsenosti.

U klinicky liečených ľudí obvykle platí, že čím ťažšia diagnóza, tým viac traumatických zážitkov. Zdieľať

Kombinujete EMDR s inými terapeutickými technikami?

Dnes je EMDR samostatný terapeutický smer, akých sú stovky. Ale ak by človek absolvoval len EMDR výcvik, ktorý spočíva v troch predĺžených víkendových stretnutiach, praxi a supervízii, asi by nevedel klientovi komplexne pomôcť s traumou a ďalšími vecami, ktoré s tým súvisia. 

Preto aj do EMDR tréningu môžu vstúpiť len ľudia, ktorí už majú iný dlhodobý psychoterapeutický výcvik, ktorý trvá približne 5 rokov.

EMDR odporúča Svetová zdravotnícka organizácia aj Americká psychiatrická asociácia najmä na liečenie posttraumatickej stresovej poruchy, no využíva sa aj pri poruchách príjmu potravy či závislostiach. Ako môže zmena spomienky pomôcť pri týchto stavoch?

To, ako dnes rozumieme rôznym psychickým poruchám, má svoje limity. Napríklad depresia sa môže prejavovať podobne, aj keď jej príčiny sú veľmi rozmanité. Môže ísť o následok genetiky, intoxikácie, ale aj traumatických zážitkov, pri ktorých sa človek naučil opustiť sa, pretože mu zobrali všetku nádej a odvahu. 

Keď klient príde, nevieme, aký podiel má traumatická anamnéza a aké iné faktory k tomu prispeli. U klinicky liečených ľudí obvykle platí, že čím ťažšia diagnóza, tým viac traumatických zážitkov. Napríklad štúdie ACE (Adverse Childhood Experiences, pozn. red.) skúmajú, ako počet zaťažujúcich zážitkov zvyšuje riziko psychických, ale aj fyzických porúch. 

Sú počet tráum a naše zdravie prepojené?

Ukazuje sa, že už štyri také zážitky o polovicu zvyšujú pravdepodobnosť napríklad cukrovky a na mnohé iné ťažkosti stačí aj menej.

Viac záťaže sa môže podieľať na aktuálnych symptómoch alebo ich môže aj úplne spôsobovať, no keď sa spracuje, zmiernia sa alebo vymiznú. Aj keď trauma nie je priamo príčina symptómov, EMDR môže byť užitočné, pretože pomáha spracúvať stres a záťaž aj lepšie prijať bolesť ako súčasť života.

Ako si overíme, že terapeut, ktorý s nami pracuje, je dostatočne spôsobilý na túto prácu a tento nástroj nezneužije?

Na stránke Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu a EMDR nájdete zoznam absolventov výcviku aj terapeutov, teda absolventov, ktorí preukázali aj istý počet hodín praxe, supervízií a zručností aj formálne. No v neposlednom rade ani ten najlepší terapeut nám nemusí sadnúť a niekomu nevyhovuje ani samotný typ terapie. 

Podľa čoho to spoznáme?

Ľuďom odporúčam dôverovať svojmu vnútornému pocitu. Povedať terapeutovi, ako sa cítite, a sledovať, či to zreflektuje. Skrátka veriť svojim kontrolkám, že tu cítim profesionalitu, dôveru a bezpečie a tu mi niečo nesedí. To však môže byť ťažké, pretože mnohí prichádzajú do terapie práve v čase, keď tie signály nevedia vyhodnotiť. 

No rovnako radím dať si tú námahu a v prípade potreby vyhľadať aj druhého či tretieho terapeuta, aj keď v dnešnej dobe nájsť terapeuta s voľnými termínmi môže byť veľmi náročné. 

Foto: Postoj/Adam Rábara

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.