Koaličná kríza Chvála zatvorených dverí a kabinetnej politiky

Aké osviežujúce by bolo, keby sa koaliční politici stretávali zásadne na utajených miestach a tam si medzi sebou všetko vykričali, vydebatovali, dohodli.

My by sme akurát tušili, že majú medzi sebou intenzívne rokovania, ale nevideli by sme to v priamom prenose, akurát by sme dúfali, že to pre krajinu dobre dopadne.

Pri samotnom vládnutí by sme potom iba videli, že partneri majú veci predebatované, postupujú v zhode a držia dohody, ktoré dohodli dakde v prítmí vinárne, klubu či salónu. 

Náznak niečoho takého sme teraz cez víkend vlastne zažili.

V sobotu večer sa malo udiať dlho očakávané stretnutie Eduarda Hegera a Richarda Sulíka. Dopredu bolo avizované, že bude bez médií a medzi štyrmi očami.

To znelo nádejne. Dokonca aj miesto stretnutia bolo utajované.

Jednoducho nebudeme zasvätení do ďalšieho pokračovania koaličnej krízy. Zdieľať

Napriek tomu stáli televízni reportéri pred hotelom Bôrik a víťazoslávne oznamovali, že napriek utajovaniu zistili, kde sa má stretnutie konať. Preto tam už boli nastúpení aj s kamerami. Dúfali, že natočia politikov, ako prichádzajú na rokovanie. Zas sa bude scenár opakovať.

Budeme vidieť, ako sa tvária pri príchode, a dozvieme sa, s čím na rokovanie prichádzajú. A potom budeme vidieť, v akej nálade odchádzajú z rokovania a dozvieme sa, čo sa dohodlo, čo nedohodlo. A napokon príde ešte smršť facebookových statusov od účastníkov stretnutia.

No vyvíjalo sa to sľubne. Po štyriapolhodinovom nočnom rokovaní reportéri mohli o Sulíkovi a Hegerovi skonštatovať iba jedno: „Pri odchode z Bôrika na otázky neodpovedali.“

Berme to ako úspech. Jednoducho nebudeme zasvätení do ďalšieho pokračovania koaličnej krízy. Možno to nebude ďalší politický Big Brother ani Farma, akurát s tým rozdielom, že účinkujúci môžu ísť na noc domov.

O sobotňajšom stretnutí sme sa ani v nedeľu ráno nič nedozvedeli. Sláva!

Ani komentátori nemali čo narýchlo komentovať, mohli sa ísť kúpať.

Akurát v nedeľu napoludnie prišli prvé komentáre. Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová prezradila, že aj po sobotňajšom stretnutí Hegera a Sulíka platí, že SaS trvá na odstúpení Matoviča.

Škoda, že sa pani Zemanová nezdržala komentára. Veľavravné ticho a tajuplný úsmev by mali väčší efekt.

Ani Richard Sulík dlho nevydržal držať bobríka mlčanlivosti a na poludnie už oznámil: „S premiérom Eduardom Hegerom som mal rozsiahly a konštruktívny rozhovor. Množstvo vecí sme si vydiskutovali, no naďalej platí naše pôvodné stanovisko odsúhlasené Republikovou radou SaS...“

Potrebovali sme toto vedieť? Nezaobišli by sme sa bez týchto slov?

A v nedeľu podvečer už dal vyjadrenie aj Eduard Heger. Nebolo v ňom nič zásadné, zopakoval, že chce „udržať štvorkoalíciu a Richard Sulík by mal urobiť krok dozadu“.

Na Hegerovom vyjadrení boli užitočné len tri slová. Keď dodal, že bude počas leta diskutovať s partnermi „za zatvorenými dverami“.

Inak len veľa zbytočných slov.

Kým nevzíde dohoda, žiadny mediálny dym nebude kaziť ovzdušie.Zdieľať

Nemohli títo dvaja muži poslať všetkých mediálnych poradcov a hovorcov na dovolenku? A namiesto opakovania politickej vaty odpovedať jediným slovom: „rokujeme“?

Bolo by to nesmierne povzbudivé, keby sme až do konca augusta o týchto rokovaniach nevedeli zhola nič a keby politici rokovali, hádali sa, sporili, ale nič verejne nekomentovali.

Bolo by milé, keby sa politici inšpirovali napríklad Vatikánom a vzniklo by čosi ako koaličné konkláve.

Kým nevzíde dohoda, žiadny mediálny dym nebude kaziť ovzdušie

Rokujeme. Treba trpezlivo čakať na výsledok a užívať si leto. Politickí komentátori môžu ísť na dovolenku. Nebude čo komentovať. Môžu sa venovať sociálnym témam alebo stavu medveďov.

Kabinetná politika sa vždy považovala za čosi nekalé, lebo ľud bol z vládnutia vylúčený a nevedel žiadne detaily. Videl iba výsledok vládnutia.

V ére transparentnosti máme právo vedieť o každom záhybe koaličných sporov. Kto čo povedal, kto sa ako díval, kto sa urazil, kto povedal na koaličných rokovaniach sprostosť, kto odišiel predčasne a kto mal najlepšie nervy či nápady.

Dostali sme sa do opačného extrému.

Prvé rokovanie Sulíka a Hegera ešte nebolo celkom dokonalé.Zdieľať

Všetko je verejné, aj to, čo by malo ostať utajené. Najmä keď sú v politike typy milujúce facebookové statusy v každej situácii.

Možno by sa malo kdesi v podhradí zriadiť čosi ako elitný klub britského strihu.

Politici (a aj političky, lebo aj mnohé britské kluby už ženy akceptujú) by posedávali v elegantných kožených kreslách, fajčili cigary, listovali noviny a v príjemnom prítmí popíjali škótsku whisky. A pritom vznešene debatovali o politike a uzatvárali džentlmenské spojenectvá a zmluvy.

S dohodou, že to, čo zaznie v klube, sa nevynáša na verejnosť. Aby krajina nežila v permanentnej koaličnej neuróze.

Posledné roky sme videli stále to isté. Zasadala koaličná rada, pred plotom úradu vlády novinári zastavovali autá s politikmi, každý cítil potrebu hneď dávať stanoviská.

Prvé rokovanie Sulíka a Hegera za zatvorenými dverami teda ešte nebolo celkom dokonalé, ešte padlo pár zbytočných slov.

Svedčalo by mu ešte viac mlčanlivosti pred verejnosťou, ale aj tak bolo osviežujúce.

Nech žije kabinetná politika!