Zastropovanie cien benzínu Odvrátená strana maďarského raja. Malé čerpačky krachujú, MOL nestíha zásobovať

Ceny pohonných látok po celej Európe sa postupne doťahujú k dvojeurovej hranici za liter alebo ju už aj prekročili, v Maďarsku však vodiči stále tankujú za 1,22 eura. Je to, samozrejme, možné iba v dôsledku umelého zásahu vlády, ktorá ešte v decembri minulého roka zastropovala ceny pohonných látok.

Toto opatrenie pôsobí na prvý pohľad veľmi lákavo a najmä po tom, čo maďarská vláda obmedzila nákup lacného benzínu iba pre Maďarov, by mnoho ľudí privítalo podobné opatrenie aj u nás.

O podobnom kroku sa hovorí aj na politickej úrovni, najnovšie minister financií Igor Matovič uviedol, že ak parlament neschváli mimoriadne zdanenie ziskov Slovnaftu z ruskej ropy, bude nasledovať zastropovanie cien.

To je vcelku kuriózne, keďže výťažok zo spomínanej dane mal ísť najprv na vykrytie rodinného balíčka, neskôr na platy učiteľov či zdravotných sestier. Zastropovanie cien by však neprinieslo do štátnej kasy nič, ešte by ju dokonca pripravilo o nadmerné výnosy z DPH z pohonných látok. Veľmi jednoznačne by však pomohlo vodičom, ktorí by zmenu okamžite pocítili v peňaženkách.

Ako však ukazuje aj aktuálna situácia v Maďarsku a množstvo príkladov z nedávnej minulosti z iných krajín, priame regulovanie cien so sebou prináša rad problémov a v konečnom dôsledku môže spôsobiť ešte vyššie ceny ako tie, ktorým sa týmto opatrením snažilo zamedziť.

Krachujúce pumpy

Aj preto Viktor Orbán pri zavádzaní cenových regulácií hovoril o tom, že budú platiť iba veľmi obmedzený čas, s tým, že zrejme dúfal, že napätá situácia na trhoch sa po pár mesiacoch vyrieši. Stal sa však pravý opak, a ak by regulované ceny prestali platiť v pôvodnom termíne, ľudia by zrazu zažili skokový nárast cien.

Benzín by napríklad podľa prepočtov maďarského ekonomického portálu Portfolio.hu bez zastropovania stál v Maďarsku aktuálne 1,72 eura.

Posledný aprílový týždeň tak Maďari vo veľkom skupovali pohonné látky aj potraviny, ktoré spadali do regulovanej kategórie, pôvodne sa totiž regulácia mala skončiť na konci apríla. Orbán si však určite uvedomoval, že skokový nárast cien by jeho voličov veľmi nepotešil, a zastropovanie cien bolo preto predĺžené do prvého júla.

To určite nepotešilo predajcov, tí totiž pociťujú negatívne dôsledky regulácie cien ako prví.

Ako ešte začiatkom mája písal Český rozhlas, 50 maďarských čerpačiek sa rozhodlo zažalovať štát, keďže ich de facto núti fungovať v strate, čo ide proti maďarským aj európskym zákonom. Ide najmä o malé rodinné pumpy, ktoré nemajú dostatočnú rezervu, aby situáciu zvládli.

Situácia je taká, že samotný benzín či naftu kupujú od dodávateľa za vyššiu cenu, ako je tá, za ktorú ich potom môžu predávať konečným zákazníkom. To však nie je všetko. Po zavedení regulácie cien sa z maďarského trhu stiahli zahraniční dodávatelia a takmer všetky palivá teraz dodáva iba maďarský MOL.

Ten však nemá potrebné kapacity na to, aby dokázal dostatočne zásobovať všetkých záujemcov, a prevádzkovatelia čerpačiek si preto musia benzín aj naftu na svoje pumpy dopraviť na vlastné náklady. To teda znamená, že im pribudli ďalšie náklady.

Štát poskytuje čerpacím staniciam podporu vo výške 20 forintov na liter, predstavitelia odvetvia však upozorňujú, že nie je dostatočná a je s ňou spojená taká veľká byrokracia, že nie každý sa k nej dostane. Prezident maďarskej Asociácie nezávislých benzínových púmp Gábor Ebri preto podľa portálu Hungary Today uviedol, že ak nepríde pomoc, k prvému júnu 99 percent z nich bude nútených zatvoriť.

Maďarsko, samozrejme, počíta s veľkou sieťou čerpačiek MOL, takže krach všetkých nezávislých benzínových púmp by nebol pre trh katastrofou, s reguláciou cien však prichádzajú aj iné problémy. Tým je napríklad aj nedostatok paliva.

Lacný, ale nedostupný benzín

Zahraniční dodávatelia svoje dodávky skresali, pretože sa im už v krajine v dôsledku regulovaných cien neoplatí pôsobiť, no a MOL je síce dominantným hráčom, nedokáže však dostatočne rýchlo pokryť všetok dopyt. Šéf MOL-u Zsolt Hernádi už uviedol, že problémy s dodávkami budú pokračovať, kým budú trvať regulované ceny.

Zároveň dodal, že vysoké ceny energií budú pretrvávať minimálne do konca roka, ich zastropovanie je však dlhodobo neudržateľné. Podľa Hernádiho by mal teda štát postupne reguláciu rušiť a vrátiť sa na trhové ceny.

V neposlednom rade zastropovanie cien škodí aj samotnému štátu, na jednej strane mu totiž príde menej z daní a na druhej strane míňa milióny na podporu čerpacích staníc. To, že ide o nákladné opatrenie, Orbán síce otvorene nepotvrdil, no nepriamo to zaňho potvrdzuje najnovšie nariadenie maďarskej vlády, ktoré zavádza extra odvod pre nadnárodné spoločnosti.

Výťažok z neho má ísť na zmiernenie dosahu zvyšovania cien a zároveň na prezbrojenie maďarskej armády.

Aj Marek Senkovič, riaditeľ Slovnaftu, upozornil v rozhovore pre SME, že zastropovanie cien je „rozhodnutie, ktoré zničí trh“. Ako povedal, „zničiť liberálny trh je asi najhoršie možné riešenie, pretože je tu tisíc púmp, mnohé vznikli za posledné roky, sú s nimi spojené životné príbehy. Týmto rozhodnutím ich zničíte za deň“.

Viac ako o tomto opatrení však naša vláda diskutuje o prípadnom znížení daní, ktoré tvoria značnú časť z koncovej ceny benzínu či nafty. SaS volá po znížení DPH, zo súčasných 20 percent by podľa nej mala klesnúť na osem. Ministerstvo financií to však odmieta s tým, že to nedovoľuje európska legislatíva. To je síce pravda, saskári však kontrujú tým, že susednému Poľsku sa podarilo získať výnimku a mohli by sme ju získať i my.

Slovensko stále čaká

Okrem DPH sa však z pohonných látok platia aj spotrebné dane, kde je už manévrovací priestor väčší. Aj v ich prípade Európska únia ukladá povinnú minimálnu hodnotu, a to 35,9 centa za liter. Na Slovensku však aktuálne platí sadzba na benzín 51,4 alebo 59,7 centa za liter podľa druhu. Na naftu sa uplatňuje sadzba 36,8 centa.

Ak by sa spotrebné dane znížili na Úniou určené minimum, liter benzínu by po novom vyšiel na 1,69 eura, liter nafty na 1,766 eura. Ak by sa však dočasne táto daň znížila na nulu, efekt by bol ešte viditeľnejší a liter benzínu by vyšiel na 1,331 eura a liter nafty na 1,407 eura.

Teoreticky je síce ustanovená minimálna úroveň sadzby, k znižovaniu spotrebných daní však v dôsledku vysokých cien palív pristupuje čoraz viac krajín. Doteraz sa väčšina držala v rámci limitov, ako však ceny pokračujú v raste, krajiny sa rozhodujú ísť aj za povolené hranice.

V rámci limitov dane znížilo Česko aj Nemecko. Poliaci aj Maďari išli ešte ďalej a teraz ich plánuje znížiť na nulu aj Taliansko a v prípade, že ceny pohonných látok presiahnu dve eurá za liter, zníži sa aj DPH z 22 na päť percent. Španielsko zasa „dotuje“ každý natankovaný liter sumou 20 centov. Takto v podstate obchádza limit na minimálne spotrebné dane – to, čo na nich vyzbiera, potom vráti v rámci dotácie.

Či už sú to regulované ceny, nižšie dane, alebo dotácie, množstvo európskych krajín už pred mesiacmi prišlo s opatreniami, ktoré by obyvateľom pomohli zvládnuť mohutný nárast cien benzínu a nafty vyvolaný vojnou na Ukrajine.

U nás sa však táto téma dostáva do pozornosti politikov až teraz, čo je čas, keď v niektorých štátoch už aj vypršala platnosť prvých opatrení a zavádzajú sa nové. Zdá sa však, že aj táto téma sa u nás pretransformovala do osobného sporu medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Na konkrétne opatrenia si preto zrejme budeme musieť ešte počkať.