Kam až vyrastú ceny benzínu a nafty Situáciu má v rukách Slovnaft, Fico zatiaľ nechce ísť do vládnej regulácie

Vojna v Iráne má celosvetové dosahy a ohrozuje aj globálny ekonomický rast.

Nevyhne sa tomu ani Slovensko, konflikt má totiž zásadný vplyv na ceny ropy. A tie ovplyvňujú nielen ceny pohonných látok pre bežných ľudí, ale aj pre firmy, ktoré zvýšené náklady premietnu do vyšších cien.

Kľúčom je Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetovej spotreby ropy.

Preprava cezeň je momentálne uzatvorená, Irán totiž prieliv zamínoval a napáda lode, ktoré sa k nemu priblížia.

V Perzskom zálive sú tak uväznené tisícky tankerov s ropou, ktoré sa nedokážu dostať k svojim odberateľom. Ropy je preto na trhu menej a jej cena automaticky rastie.

Na trhoch zároveň vládne neistota v súvislosti s ďalším vývojom na Blízkom východe a ceny ropy sú v dôsledku toho nestabilné. Od začiatku konfliktu viackrát prekročili hranicu sto dolárov za barel, následne klesli a potom opäť vzrástli.

Nemci na konflikt doplácajú najviac

Medzinárodná energetická agentúra v stredu ohlásila, že viac ako tridsať krajín uvoľní rekordné množstvá ropy zo svojich zásob, aby utlmili dosahy krízy na Blízkom východe.

Ale ani to trhy neupokojilo.

Ako upozorňuje americký denník The New York Times, investorov to ešte viac vystrašilo, pretože akoby sa tým potvrdilo, že uzatvorenie Hormuzského prielivu bude dlhodobejšie.

Okrem toho ide iba o slabú náplasť na súčasné problémy. Krajiny spolu uvoľnia 400 miliónov barelov ropy, čo pokryje množstvo, ktoré Hormuzským prielivom prejde za dvadsať dní.

Dôsledky cítia spotrebitelia vo svojich peňaženkách už teraz. Najviac na konflikt doplácajú vodiči v Nemecku, kde ceny pohonných látok vzrástli najviac z Európskej únie.

Ceny nafty bez započítania daní a poplatkov sú v porovnaní s cenami pred začiatkom vojny vyššie o 44 percent. Priemer Európskej únie je na 29 percentách. Benzín zdražel za rovnaké obdobie o 29 percent, v EÚ o 16 percent.

Za liter benzínu vodiči zaplatia v Nemecku 2,011 eura, za liter nafty dokonca až 2,134 eura.

Situácia na Slovensku je výrazne lepšia, hoci aj u nás čerpacie stanice zdražovali.

V týždni pred začiatkom vojny v Iráne stál benzín v priemere 1,474 eura za liter. Liter nafty vyšiel v priemere na 1,466 eura. Aktuálne cena benzínu dosahuje okolo 1,547 eura za liter a nafty 1,546 eura za liter.

Ceny však môžu ďalej rásť. Ak bude cena ropy na trhoch v okolí sto dolárov za barel, podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa to bude znamenať, že ceny palív by sa mohli vo všeobecnosti pohybovať okolo jedného eura a 80 centov.

„Ceny okolo 120 dolárov by znamenali, že ceny palív by mohli dosiahnuť aj dve eurá,“ dodáva analytik.

Vplyv podľa neho môžu mať aj rozdiely medzi cenou surovej ropy a spracovaných ropných produktov, ako aj vyššie prepravné náklady. „Relatívny nedostatok ťažkej ropy, z ktorej možno vyrobiť vyšší podiel nafty, by mohol znamenať, že nafta by sa mohla pohybovať aj vyššie ako benzín,“ hovorí.

Regulácia cien vedie k nedostatku

Vlády po celej Európe tak riešia, ako znížiť dosahy rastu cien na ekonomiku. V podstate existujú dve páky, ktoré vlády majú k dispozícii. Buď môžu znížiť spotrebné dane, alebo priamo regulovať ceny.

Druhú možnosť si vybrala vláda v Maďarsku, ktorá k priamej regulácii cien pristúpila aj v minulosti. Teraz vláda Viktora Orbána zaviedla cenový strop benzínu na úrovni v prepočte 1,55 eura za liter a pri nafte na 1,6 eura za liter.

Podľa analytika Stanislava Pánisa ide o nešťastné rozhodnutie. „Na základe zákonov trhovej ekonomiky to povedie, ako vždy v minulosti, k nedostatku palív. Ide teda o populistické a veľmi krátkozraké rozhodnutie,“ hovorí.

Jasne to ukazujú skúsenosti z predchádzajúcej regulácie cien pohonných hmôt v Maďarsku.

Stalo sa to, pred čím analytik varuje – menšie čerpacie stanice boli stratové a niektoré regióny bojovali s nedostatkom palív. Celá vec sa skončila tak, že tankovanie bolo na prídel.

K priamej regulácii cien pristúpilo aj Chorvátsko, ale s tým, že zastropovanie cien má trvať dva týždne. Cenový strop sa má pravidelne prehodnocovať v závislosti od cien na trhoch.

Je to na Slovnafte

Ďalšou možnosťou je zníženie spotrebných daní. Tie totiž tvoria značný podiel z konečnej ceny, za ktorú tankujeme. V prípade benzínu je to na Slovensku viac ako 56 percent z ceny, pri nafte ide o takmer 47 percent.

Poslanci SaS navrhli dočasné zníženie sadzby spotrebnej dane na minimum, ktoré je stanovené Európskou úniou. Vládu zároveň vyzvali, aby si návrh, ktorý predložili do parlamentu, osvojila a dala ho prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Navrhované zníženie by podľa Mariána Viskupiča, ktorý je spolu s Karolom Galekom autorom návrhu, pripravilo štátnu kasu iba o desať miliónov eur.

Nezdá sa však, že by sa slovenská vláda plánovala vydať touto cestou.

V stredu premiér Fico rokoval o aktuálnej situácii s najväčším hráčom na slovenskom trhu – Slovnaftom. Spoločne sa dohodli, že nasledujúcich päť dní bude Slovnaft strážiť ceny a následne situáciu vyhodnotia.

„Diskutovali sme o tom, či je nevyhnutné použiť drastické opatrenia finančného charakteru alebo vytiahnuť zákon o cenách a regulovať ceny alebo maržu. Napokon sme sa so Slovnaftom dohodli na samoregulácii cien,“ povedal Fico po rokovaní vlády.

Premiér zároveň naznačil, že nechce ísť cestou priamej regulácie cien.

To, že premiér rokuje iba so Slovnaftom, kritizuje KDH. „Sme snáď v zajatí diktovania cien jednou jedinou firmou?“ spytoval sa na štvrtkovej tlačovej konferencii ekonomický expert strany Jozef Hajko. Podľa KDH by štát mal využiť daňové nadpríjmy, ktoré budú z vyšších cien palív prichádzať do štátnej kasy. „Musí sa vytvoriť sociálna schéma potravinovej pomoci pre tie najodkázanejšie skupiny obyvateľov a kompenzačná schéma pre dopravné spoločnosti, napríklad pre SAD. Len tak zabránime skokovému zdražovaniu cestovného vo verejnej doprave a ochránime peňaženky bežných rodín,“ uviedol Hajko.

Ruská ropa nás z problémov nedostane

Situáciu na Slovensku komplikuje stále nevyriešený spor o ropovod Družba, ktorým už niekoľko týždňov netečie na naše územie ruská ropa.

To je v skutočnosti dôvod, pre ktorý bol na našom území vyhlásený stav ropnej núdze a prečo už boli uvoľnené štátne rezervy, a to ešte pred tým, ako na Blízkom východe vypukol vojenský konflikt.

Ak by sa aj dodávky ruskej ropy obnovili, neznamená to, že by na naše ceny nemala dosah vojna v Iráne. Ruská ropa je síce lacnejšia oproti medzinárodným trhovým cenám, no ako referenčný bod používa práve tie. Ak rastú medzinárodné ceny, rastie aj cena ruskej ropy.

Okrem toho dostupné dáta ukazujú, že aj keď k nám ešte prúdila ruská ropa, neznamenalo to, že by sme boli tankovali lacnejšie ako naši susedia, ktorí ruskú ropu neodberajú.

Analytik Pánis z J&T banky to vysvetľuje tým, že na Slovensku je vyššia DPH, ako aj špeciálny príspevok do štátnych hmotných rezerv, ktorý napríklad Česi neplatia. „V Česku je aj vyššia konkurencia, čo sa pretavuje do nižších rafinérskych marží, a to isté platí aj v prípade obchodu,“ vysvetľuje.