Pohľad pediatričky Podpora ambulancií z bruselských peňazí? Nefunguje!

Ak ste rodič, tak ste iste už na vlastnej koži pocítili, aký problém je na Slovensku zohnať pre vaše deti lekára – pediatra. Ak ho aj máte, tak je pomerne bežné, že sa mu nedá dovolať, a ak áno, tak termín dostanete až o pár dní. Žiaľ, časy, keď ste si sadli do čakárne a dočkali sa vyšetrenia, sú už na Slovensku minulosťou. Pritom kedysi bola naša zdravotná starostlivosť o matku a dieťa vzorom pre viaceré krajiny. 

Situácia s nedostatkom pediatrov je alarmujúca už dlhodobo a upozorňujú na to všetci od pacientov, lekárskych odborov cez Najvyšší kontrolný úrad až po ministerstvá a vládu.

V súčasnosti na Slovensku chýba „len“ 80 pediatrov, avšak ak odpočítame všetkých lekárov nad 68 rokov, chýba ich až 330 (30 % z celkového počtu) a tento stav sa neustále zhoršuje.

Priemerný vek slovenského pediatra je dnes nad 60 rokov. V niektorých krajoch je situácia ešte horšia. Napríklad 60 % pediatrov v Prešovskom kraji je starších ako 61 rokov. Obraz postupného, no stále sa zrýchľujúceho kolapsu slovenskej pediatrie.

Nefunkčné zlepšováky

Ako reakciu na tento stav v minulosti ministerstvo zdravotníctva zaviedlo tzv. rezidentský program, v rámci ktorého si lekári bez zbytočných zdržaní urobili všetku potrebnú prax pred atestáciou a mohli čo najskôr nastúpiť do obvodnej ambulancie. Program spočiatku hradila Európska únia.

Tento nástroj sa ukázal podobne ako v zahraničí veľmi efektívny, ale, žiaľ, len dovtedy, kým sa ho nechytila exministerka Andrea Kalavská s hlavnými odborníčkami ministerstva. Výsledkom bol „zlepšovák“, ktorý dovolil lekárkam zostať doma s dieťaťom či deťmi na materskej (a rodičovskej) dovolenke maximálne dva roky.

V opačnom prípade týmto lekárkam hrozila vysoká pokuta – vrátenie svojich superhrubých miezd. Pani ministerka, žena, týmto krokom chcela nahnať ženy lekárky rýchlejšie na úkor materských dovoleniek do obvodných ambulancií. Dosiahla však pravý opak.

Medializovaný bol aj prípad mladej lekárky, ktorá v čase týchto zmien otehotnela a šla na tretiu materskú dovolenku ako ostatné mamy. Táto „chyba“ ju vyšla takmer 13-tisíc eur, ktoré musela zaplatiť ministerstvu len za to, že odmietla nastúpiť späť do práce na plný úväzok od ani nie 2-ročného dieťaťa.

Tieto zásahy ministerky do fungujúceho rezidentského programu spôsobili, že záujem oň kriticky klesol a Slovensko stratilo jedno z mála funkčných riešení problému nedostatku obvodných lekárov. To, čo v zahraničí naďalej dobre funguje, u nás ministerstvo zdravotníctva pokazilo.

Predchádzajúca vláda prišla v snahe zabrániť kolapsu aj s nápadom „zásadnej“ zmeny v zdravotníctve – s takzvanou stratifikáciou nemocníc. Trvalo roky, kým kompetentných lekári presvedčili, že problém nemocníc je následok slabej alebo nedostatočnej funkcie všeobecných ambulancií. Teda že najprv treba ozdraviť ambulantnú sféru, až potom je možné robiť zmeny v nemocniciach. 

Aj súčasná vláda v úvode váhala s podporou obvodných lekárov – ambulancií. K hlasom lekárov sa pridali aj samosprávy a do Plánu obnovy sa nakoniec sčasti dostala aj podpora vzniku nových ambulancií, aj keď skôr v symbolickej miere.

Pre ilustráciu – na optimalizáciu siete nemocníc je určených 998 miliónov eur a na reformu ambulancií „až“ 11 miliónov eur z vyše miliardového balíka Plánu obnovy určeného pre zdravotníctvo.

Realita v praxi

Ako lekárka som sa rozhodla tento rok osamostatniť a založiť si vlastnú ambulanciu. Vzhľadom na súčasnú situáciu s nedostatkom obvodných všeobecných lekárov by človek čakal, že keď sa objaví mladý lekár so záujmom pracovať, bude cítiť ochotu a uľahčenie procesu. Žiaľ, nie na Slovensku.

Pre vysvetlenie, náklady na zriadenie novej ambulancie sú vysoké – rádovo ide o desiatky tisíc eur. Ambulancia a aj jej čakáreň má predpísané, čo všetko musí mať, od minimálnej plochy až po umývadlo s teplou aj studenou vodou, výšku plafónu či konkrétne prístroje a lieky, ktoré musia byť v ambulancii.

Zriadenie novej ambulancie, teda prenájom priestorov, ich prestavba, schválenie od hygieny a neskôr kraja, získanie licencie, pridelenie ulíc až po uzatvorenie zmluvy s poisťovňami trvá minimálne šesť mesiacov až rok. Dovtedy je lekár bez mzdy, hoci mesačne investuje tisíce.

Obvodné lekárky sú väčšinou ženy, mladú lekárku čakajú tieto výdavky zväčša tesne po založení rodiny už s hypotékou na vlastné bývanie. Aj preto sú dotácie na založenie novej ambulancie logickým krokom. Samozrejme, spravodlivé je, že celá dotácia slúži len na preplatenie faktúr na vybavenie ambulancie.

Podľa schváleného Plánu obnovy sa už malo v oblasti dotácií na podporu nových ambulancií konať. V Pláne obnovy je Slovensko totiž viazané pre čerpanie financií konkrétnymi termínmi, ktoré si určili samotné ministerstvá.

Hoci viacerí oficiálne aj verejne upozorňovali autorov reformy na nereálnosť stanovených termínov, tí sebavedome trvali na svojom a dnes vidíme, že sa nestíhajú nielen pri nemocniciach, ale, žiaľ, ani pri ambulanciách. Reálne tak hrozí, že veľká časť peňazí určených na zdravotníctvo prepadne.

Prístup ministerstva nadovšetko

Po dlhom a neúspešnom hľadaní aj základných informácií týkajúcich sa dotácie na ambulanciu som zo zúfalstva mailom oslovila generálneho riaditeľa rezortu zdravotníctva pre Plán obnovy Jána Krajčiho.

Na jednoduché otázky typu, kedy bude možné požiadať o dotáciu, prišla pomerne arogantná odpoveď, že žiadne informácie mi neposkytne. Bližšie odpovede vraj treba žiadať opäť mailom a rezort odpovie do 30 dní.

V súčasnosti podľa schváleného Plánu obnovy už mala byť na ministerstve zdravotníctva urobená a zverejnená zonácia oblastí, kde je najväčší nedostatok obvodných lekárov, a mala byť hotová aj nová koncepcia všeobecného lekárstva pre dospelých i deti.

Hoci plán stále neexistuje, od októbra 2022 sa už mali podľa plánu vyplácať prvé dotácie. Peniaze sa podľa pána Krajčiho vyplácať budú, ale komu, kedy a ako, jasné nie je.

Na ministerstve zdravotníctva je opakovane zarážajúci jeho prístup k lekárom i k ostatným zdravotníkom. Rezort sa opakovane cíti otázkami zdravotníkov, pre ktorých má pracovať, otrávené, pritom im má svojou pracou pomáhať, nie naopak.

Popri kolosálnom probléme s výstavbou nemocníc ministerstvo chýbajúci ambulantní lekári a neošetrení pacienti zjavne netrápia. Autori tejto údajnej reformy previazanej s plánom obnovy svoj potlesk už zožali, ich výsledky však nikto nerieši, a preto ich „hanba nefacká“. No mala by.

Dôchodcovia to však v ambulanciách počas tejto vlády ešte nejako potiahnu a čo bude potom, je už problém inej vlády. A mne, začínajúcej obvodnej lekárke, zatiaľ nezostáva nič iné, ako založenie vlastnej ambulancie dočasne odložiť alebo hľadať možnosti inde.