Voľná nedeľa aj deti. KBS ide za politickými stranami

„Konferencia biskupov Slovenska má v úmysle pred parlamentnými voľbami ponúknuť na neformálnych neoficiálnych stretnutiach predstaviteľom niektorých politických strán podnety na zlepšenie života obyvateľov našej krajiny,“ potvrdil pre Postoj hovorca KBS Martin Kramara.

Rokovania bude viesť predseda KBS Stanislav Zvolenský. „Návrhy KBS sú zosumarizované v desiatich bodoch. Za najdôležitejšie z nich považujeme rodinnú politiku, ktorá súvisí s demografickou krízou, a obmedzenie nedeľnej práce,“ dodal Kramara.

Podľa informácií Postoja by sa malo jedno z prvých stretnutí odohrať v pondelok.

Pred minulými parlamentnými voľbami oslovila KBS strany, ktoré by sa podľa vtedajších prieskumov verejnej mienky dostali do parlamentu. Boli to  Smer-SD, KDH, SDKÚ, Most – Híd, SaS, SNS a Obyčajní.

Arcibiskup Zvolenský vtedy predsedom strán predstavil dokument Katolícka cirkev a Slovensko 2012 – 2016. Médiá to označili za miešanie sa cirkvi do politiky, materiál však obsahoval aj „civilné“ témy ako zdravotníctvo či hospodárska kríza.

Katolícka cirkev a spoločnosť 2012 – 2016 (dokument KBS - voľby 2012)

Mnohé podnety zo spomínaného dokumentu sú podľa cirkvi stále aktuálne. Materiál obsahoval aj návrhy, aby politici pokračovali v príprave čiastkových zmlúv so Svätou stolicou – teda o výhrade vo svedomí a financovaní cirkvi.

Dá sa predpokladať, že finančná odluka bude jednou z tém pri tohtoročných rokovaniach. Minister kultúry Marek Maďarič totiž začiatkom roka vyhlásil, že debatu o financovaní cirkví treba uzavrieť v budúcom volebnom období legislatívnou zmenou.

„Musíme tomu dať nejaké pravidlá, či už potvrdiť súčasné, alebo ich zmeniť. Diskusia, ktorú sme viedli, vytvorila predpoklady na to, aby sa to v ďalšom období vyriešilo,“ povedal Maďarič v rozhovore pre agentúru TASR.

Podľa Maďariča v tejto oblasti nemožno čakať veľkú revolúciu, či už z toho hľadiska, že štát už nebude cirkvám vôbec prispievať, alebo že sa im, naopak, aktuálna suma rapídne zvýši.

Nakoniec sa z troch možných alternatív – zavedenie daňovej asignácie, zavedenie príspevkov v závislosti od počtu ich členov a ponechanie systému priamej štátnej podpory zo štátneho rozpočtu – dospelo podľa Maďariča k tretiemu, teda aktuálnemu modelu, ktorý by prešiel modifikáciou.