Ponížený Steinmeier Zelenskyj urobil chybu, keď odmietol prijať nemeckého prezidenta v Kyjeve

Tá idea vznikla v Poľsku, podľa všetkého bol jej autorom sám Andrzej Duda.

Poľský prezident sa už tešil, že návštevu svojho nemeckého kolegu Franka-Waltera Steinmeiera vo Varšave využije na nečakané a veľkolepé gesto – na spoločnú cestu prezidentov Nemecka, Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska za Zelenským do Kyjeva.

Poliaci tým plánovali vyslať ďalší veľký signál solidarity aj európskej jednoty, ktorý mal mať ešte špeciálny rozmer – Duda chcel okolo Volodymyra Zelenského zoskupiť tradičných protiruských spojencov aj spolu so Steinmeierom, ktorý až do 24. februára stelesňoval v Nemecku proruský vektor nemeckej politiky zbližovania. To celé sa razom zosypalo, Steinmeier začiatkom apríla priznal, že sa mýlil nielen v Putinovi, že bolo chybou stavať Nord Stream 2 a že celý nemecký prístup k Rusku vlastne stroskotal.

Duda vie, že Ukrajinci vnímajú Steinmeira s dešpektom – ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk už predtým Steinmeiera ostro napadol, že desaťročia si vytváral pavučinu kontaktov s Ruskom, ktoré mu boli sväté, a že Ukrajina pre neho nebola ani nie je ani subjektom. Z pohľadu Ukrajincov je to tak trochu osobné účtovanie, keďže Steinmeier sa ako niekdajší minister zahraničia angažoval v zaseknutom minskom procese, prichádzal s vlastnými návrhmi, na ktoré sa pozeral Kyjev s nemalou nedôverou. 

Poľský prezident chcel zjavne tieto rany aspoň sčasti zahojiť. Dopadlo to však opačne, ako zamýšľal.

Der Spiegel zrekonštruoval udalosti posledných dní takto: keď koncom minulého týždňa nadhodil Duda Steinmeierovi nápad s cestou do Kyjeva, ten chvíľu váhal, ale po krátkom premyslení súhlasil. Následne Poliaci zasvätili do plánu aj Kyjev, dohodli sa detaily, trasa, časový plán a bezpečnostné opatrenia.

Po Steinmeirovej návšteve Varšavy sa mali piati prezidenti včera, teda v utorok večer, presunúť na poľsko-ukrajinskú hranicu, o polnoci ich mal zobrať vlak do Kyjeva, kam mali prísť práve v týchto hodinách (okolo desiatej predpoludním). To všetko malo byť až do príchodu prísne utajené.

Ako ďalej píše Spiegel, v pondelok večer si mali Zelenskyj a Steinmeier zatelefonovať a hovoriť aj o kyjevskej ceste. Zelenskyj však na poslednú chvíľu telefonát zrušil s tým, že sa čoskoro ozve. Steinmeier tým ešte vraj nebol znepokojený, bral to ako súčasť nepredvídateľných povinností vojnového prezidenta, a tak Steinmeier v utorok odletel do Varšavy. Už pred odletom prichádzali prvé správy, že plán s Kyjevom sa komplikuje, a keď sa následne na obed stretol Steinmeier s Dudom, v oboch delegáciách už panovala dosť zlá atmosféra. Bolo zjavné, že Kyjev sa zdráha prijať Steinmeiera. Diplomati Poľska aj Nemecka tak mali po novom prvoradý záujem, aby sa o tomto stroskotanom pláne nedozvedela verejnosť a ostalo to len medzi nimi ako nezrealizovaný nápad.

Lenže nemecký Bild s odvolaním na ukrajinské zdroje zverejnil informácie o utajenom výlete s tým, že Kyjev vetoval príchod Steinmeiera, ktorý tam nie je vítaný pre svoju proruskú politiku. Spiegel ďalej opisuje, že v nemeckej delegácii zavládla v tom okamihu úplná frustrácia a bezradnosť – ak už Zelenskyj nechcel Steinmeira prijať, mali to Ukrajinci povedať aspoň deň predtým, nie na poslednú chvíľu vo Varšave. Celkom nazlostený bol aj poľský prezident Duda, ktorý chcel pomôcť Ukrajine, a napokon Ukrajinci ponížili aj jeho – vetovaním Steinmeiera a ešte aj indiskrétnosťou, keď to celé vyšlo von.

Táto kauza, ktorou teraz žije Nemecko aj Poliaci, si zaslúži ešte pár poznámok.

1. Samozrejme, ukrajinskému hnevu na nemeckú politickú elitu sa dá ľudsky rozumieť.

Putin chcel blitzkriegom dobyť Kyjev, zlikvidovať ukrajinskú elitu aj štát vo všeobecnosti. Zvrátený plán A síce nevyšiel, ale Ukrajina čelí ruskému plieneniu a vojnovým zločinom, to všetko s neistým koncom, keď napokon nielen ukrajinský prezident stále bojuje aj o svoj holý život.

Z pohľadu Ukrajincov nesie na krvavej ruskej vojne vinu aj Európa, menovite štáty, ktoré nechceli prijať Ukrajinu do NATO a ešte aj po anexii Krymu udržiavali s Ruskom čulé vzťahy.

Je pravdou, že celá nemecká politika sa oddávala ilúzii pod heslom „Wandel durch Handel“ (doslovne „zmena cez obchod“), teda že Putinovo Rusko možno postupne zmeniť, europeizovať, a to prostredníctvom čulých obchodných vzťahov. Za tým bola až do 24. februára vcelku racionálna koncepcia, ktorá vychádzala z predpokladu, že samotná intenzita obchodnej výmeny bráni novej vojne v Európe a Putin sa už len vďaka vzájomnej závislosti neodhodlá k ničomu horšiemu, než bola anexia Krymu.

Tento koncept, samozrejme, Nemecku vyhovoval aj zo zištných a ideologických dôvodov: dobudovanie Nord Streamu 2 sa aj po Kryme bralo ako nevyhnutná reakcia na Merkelovej energetickú revolúciu, odpájanie jadrových aj uhoľných elektrární a stávka na alternatívne zdroje. Ruský plyn mal byť mostom do žiarivej budúcnosti s alternatívnymi energiami a bez CO2.

Ale nemecký prístup k Putinovmu Rusku neformoval len obchod, ale aj dejiny a psychológia. Jednak ťaživé historické bremeno nemeckej viny za druhú svetovú vojnu (okolo desať miliónov padlých vojakov Červenej armády), ale aj tradičná fascinácia veľkým Ruskom, ktorého imperiálne základy rozvíjala i nemecká princezná a ruská cárovná Katarína II., veľký vzor Vladimira Putina.

Po 24. februári sa však všetko zmenilo: mnohí nemeckí politici pod tlakom udalostí ohlásili debakel svojej dovtedajšej proruskej línie. Najviac sa to týkalo sociálnych demokratov ako Steinmeier, ale napríklad aj čelný predstaviteľ liberálnej FDP Wolfgang Kubicki, veľký zástanca koncepcie Wandel durch Handel, ktorý odmietal sankcie proti Rusku a po anexii Krymu NATO vyčítal „rinčanie zbraňami“, po ruskom útoku vyhlásil, že „50 rokov mojej politickej agendy sa rozplynulo vo vzduchu“. Táto veta vystihuje súčasné pocity celej politickej triedy v Berlíne.

2. Aj preto je poníženie Steinmeiera zo strany Zelenského politicky nemúdre a krátkozraké.

Nemecká politika tak prešla počas jednej februárovej noci nevídaným mentálnym obratom, najmä v obrannej aj energetickej politike. Pokiaľ sú Nemci v niektorých aspektoch radikálnych protiruských sankcií menej rázni, nie je to preto, že by v sebe ďalej prechovávali akékoľvek proputinovské resentimenty, ale preto, že odpojenie od ruského plynu zo dňa na deň si na rozdiel od iných nemôžu dovoliť. Nemci tiež výdatne pomáhajú s dodávkami zbraní a vojenského materiálu, čo by bolo pred pár týždňami ešte sotva predstaviteľné. Čelia síce kritike, že zatiaľ odmietajú posielať ťažké zbrane ako tanky, ale aj o tom sa už vedú na vládnej úrovni živé diskusie.

Ak som naposledy písal o slovenských relativistoch novej doby, tak politici či komentátori, ktorí by dnes v nemeckej diskusii podobne relativizovali vinu ruského imperializmu na vojne, by boli celkom na okraji a bez vážnosti.

A keby sme preniesli do Nemecka nášho trojnásobného premiéra Roberta Fica, ktorého najhoršia veta o Putinovej vojne znie, že ide o „hrubé porušenie medzinárodného práva“, ale de facto vyhlasuje morálnu neutralitu voči Ukrajine a obviňuje USA, že im táto vojna najviac vyhovuje, bol by tam bez pardonu za extrémistu.

Nemecko je jednoducho v tejto vojne spojencom Ukrajiny, ktorého politickú špičku by dnes Zelenskyj aj vo vlastnom záujme nemal takto ponižovať.

3. Pre Ukrajinu je v ďalších týždňoch a mesiacoch kľúčové, aký silný a stabilný bude proukrajinský front v rámci Západu.

Je prirodzené, že srdciam Ukrajincov je teraz najbližšia anglosaská (USA, Veľká Británia), západoslovanská (Poľsko, Česko, Slovensko) a pobaltská vetva. Lenže rovnako potrebujú na svojej strane proukrajinsky odhodlané Nemecko aj Francúzsko.

Ak si teraz začali vyberať medzi vrcholnými nemeckými politikmi, koho považujú za partnera a koho nie – z Kyjeva už preniklo, že namiesto prezidenta Steinmeiera pozývajú kancelára Scholza –, ako sa chcú potom správať k Francúzom?

Prezident Macron už dlhé roky v steinmeierovskom duchu uvažoval o novej európskej bezpečnostnej architektúre spolu s Ruskom. S Putinom hovoril od februára už asi 20-krát dlhé, predlhé hodiny, pričom jeho vážnou súperkou v prezidentských voľbách je Marine Le Penová, ktorá podľa straníckeho programu navrhuje vyviesť Francúzsko z NATO. Hoci sa Le Penová po vojne od Putina dištancovala, predtým sa netajila svojím obdivom a jej strana čerpala pôžičky z ruskej banky.

Súčasná proukrajinská jednota EÚ môže prejsť ešte mnohými vážnymi testami. Preto robí Zelenskyj chybu, keď túto jednotu ohrozuje personálnym účtovaním za omyly minulosti.