Populizmom proti populizmu Orbán si kritiku zaslúži, ale Boris Kollár to preháňa

V nedeľňajšej diskusii TV Markíza Na telo sa predseda parlamentu Boris Kollár pomerne nediplomaticky obul do Viktora Orbána.

V debate s Robertom Ficom emotívne hovoril o možnej hrozbe zo strany Maďarska a riziku, že ak by sa v dôsledku ruskej agresie rozpadol medzinárodný systém, Orbán by to mohol využiť aj vo vzťahu k Slovensku. Šéfovi Sme rodina dokonca ušla veta o hrozbe, že Putin s Orbánom si rozparcelujú Slovensko.

Vzhľadom na kompetentnosť Borisa Kollára v oblasti zahraničnej politiky by možno bolo najrozumnejšie jeho výroky prepočuť. Ale keďže je šéfom parlamentu a jeho slová letia do sveta, úplne ignorovať sa jeho vyjadrenia nedajú.

Maďarský premiér si za svoju rétoriku aj politiku voči Ukrajine určite zaslúži kritiku. Je natoľko pragmatická až cynická, že jej nerozumejú ani jeho najbližší spojenci z poľskej strany Právo a spravodlivosť.

To je fakt. Boris Kollár však naznačuje, že kľúčovým motívom týchto postojov Viktora Orbána je revizionizmus. Čo je dosť sporné tvrdenie, ktoré posúva debatu z vecnej roviny smerom k populizmu. Okrem iného aj preto, lebo ignoruje dva podstatné momenty, ktoré majú dôležitý vplyv na aktuálny maďarský kurz vo vzťahu k Ukrajine.

Prvým je maďarská vnútorná politika. Viktor Orbán do prvého aprílového víkendu vo volebnej kampani. Téma vojny na Ukrajine razantne ovplyvnila predvolebnú atmosféru a „spin doktori“ Fideszu na to potrebovali reagovať.

Keďže veľká časť Maďarov má pocit, že sa ich tento konflikt príliš netýka, stavili na naratív, ktorý vykresľoval Orbána ako záruku udržania krajiny mimo tejto vojny. Fungovalo to a opozíciu to vo finiši kampane zrazilo ešte viac na kolená. Miestami to bol až nechutný machiavelizmus, ale s revizionizmom to nemalo nič spoločné.

Smutné, samozrejme, je, že tento typ rétoriky nízkej empatie voči Ukrajine si Fidesz drží aj po voľbách. Aj keď opäť skôr kvôli domácemu publiku než nejakým temným plánom s Putinom. Treba tiež povedať, že Maďarsko na úrovni EÚ podporilo všetky doteraz prijaté sankcie proti Rusku, ako aj možný vstup Ukrajiny do Únie.

Pokiaľ ide o skeptický postoj k tvrdším sankciám, ako je odstrihnutie sa od energonosičov z Ruska, tak s tým názorom nie je Maďarsko v EÚ zďaleka osamotené.

Druhým momentom sú dlhodobo zlé bilaterálne vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou. Tie sa zhoršili po roku 2014, keď Ukrajina v reakcii na Krym a Donbas prijala legislatívu, ktorá sa negatívne dotkla aj maďarskej menšiny na Zakarpatsku. Išlo najmä o školský zákon, podľa ktorého sa väčšina predmetov od piateho ročníka základnej školy musela vyučovať v ukrajinčine.

Kyjev tiež viackrát obvinil maďarskú vládu zo zasahovania do volieb, pretože niektorí maďarskí politici pred voľbami na Ukrajine otvorene podporili miestnu maďarskú stranu.

Toto všetko spadá do kolónky starostlivosti o maďarské komunity v susedných štátoch, čo je tradičná agenda všetkých maďarských vlád. V dotknutých štátoch to, samozrejme, môže niekedy vyvolávať rozpaky, ale označovať to hneď za revizionizmus by bolo pritiahnuté za vlasy.

Reagovať na Ficov populizmus iným typom populizmu tiež je nie práve najlepšia stratégia.Zdieľať

Pokiaľ ide o Orbána a Slovensko, tak treba povedať, že vo vzťahoch medzi nami a Maďarskom bolo v ostatných rokoch oveľa menej emócií a viac pragmatizmu, ako sme zažívali pred rokom 2010. Stačí si spomenúť na to, ako sme v 2009 odopreli vstup na naše územie maďarskému prezidentovi Sólymovi, ktorý sa chcel zúčastniť na slávnostnom odhalení sochy sv. Štefana v Komárne.

Záujem na korektných vzťahoch so Slovenskom niekoľkokrát demonštroval aj Viktor Orbán. Naposledy minulý rok, keď maďarská vláda po kritike zo Slovenska zrušila uznesenie o nákupe poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách.

Maďarsko má svoje historické traumy, ktoré budú v jeho vzťahoch so susedmi vždy nejako prítomné. To však ešte neznamená, že za každým výrokom či názorom maďarského politika musíme hneď vidieť snahu meniť hranice.

Robert Fico predviedol v diskusii s Borisom Kollárom na tému Ukrajina veľkú dávku populizmu. S pribúdajúcimi mesiacmi, keď môžeme čeliť aj zmene spoločenskej atmosféry, to z jeho strany zrejme bude ešte horšie a nebezpečnejšie.

Reagovať na Ficov populizmus iným typom populizmu však tiež nie je práve najlepšia stratégia.