Ako vyzerá vojna Zničené mestá, školy i nemocnice. To je Ukrajina po mesiaci bojov (FOTO)

Ukrajina má za sebou mesiac vojny, a i keď niektorí vojnoví experti tvrdia, že Rusi nedobyli zatiaľ takmer žiadny z kľúčových cieľov, škody sú obrovské. Veľké mestá ako Mariupol či Charkov boli prakticky celý mesiac neustále bombardované či ostreľované a cieľom sa často stali obytné zóny, školy, divadlá či dokonca nemocnice. 

Iba v Charkove bolo údajne zničených asi tisíc budov, pričom 700 z nich sú bytové domy. Aj primátor ťažko ostreľovaného a bombardovaného Mariupola sa už vyjadril, že obnova mesta bude trvať roky.

Podľa odhadov OSN svoje domovy opustilo v dôsledku vojny už viac ako desať miliónov Ukrajincov, pričom 3,5 milióna z nich odišlo do zahraničia. Z krajiny sa zároveň podarilo dostať viac ako polovicu detskej časti populácie. Ukrajina má však celkovo okolo 44 miliónov obyvateľov a tým, čo sa ocitli vo vojnovej zóne, sa život zmenil na nočnú moru. 

Ako dnes vyzerá Ukrajina a ako vyzerá život v ostreľovaných mestách?

Približná mapa bojov na Ukrajine. Mapa: Kristína Votrubová. Zdroj údajov: Liveuamap, BBC, Financial Times, New York Times

Kyjev

Na hlavné mesto Ukrajiny sa ruské vojská sústredili od začiatku agresie, do dnešného dňa sa im ho však nepodarilo dobyť. Začiatkom mesiaca sa začali objavovať informácie o dlhom konvoji tankov, vojenských nákladných áut so zbraňami a zásobami mieriacom na Kyjev. Konvoj bol deň po dni dlhší, až dosiahol 64 kilometrov a zdalo sa, že hlavné mesto bude preň ľahkou obeťou.

Dnes už však o ňom vôbec nepočuť, a ako vysvetlil v rozhovore pre Postoj český vojenský analytik Lukáš Visingr, nakoniec sa konvoj rozptýlil a prestal byť pre mesto hrozbou. Časť z neho zostala stáť na polceste z dôvodu porúch, časť uviazla, pretože sa pre zápchu spôsobenú pokazenými vozidlami nemohla dostať ďalej.

Čítajte tiež

Vojenský analytik Visingr Rusom ostávajú tri týždne do úplného zrútenia

Christian Heitmann

Rozhovor s českým vojenským analytikom Lukášom Visingrom o ruských zlyhaniach a o ukrajinskej nádeji.  

Aj v posledných dňoch však ruské vojská neustále útočia na predmestia Kyjeva a snažia sa ho obkľúčiť. Čelia však intenzívnej obrane zo strany ukrajinskej armády. Jedny z najväčších bojov sa tak odohrávajú napríklad v mestečku Irpiň, kde bolo zničených množstvo budov. Práve v tomto mestečku však prešla ukrajinská armáda do protiofenzívy a podľa vyjadrení tamojšieho starostu Vitalija Klička je už takmer celý Irpiň v rukách ukrajinskej armády. 

Policajt kráča na mieste zničených obytných domov počas 23. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 18. marca 2022 v Kyjeve. FOTO TASR/AP

Útoky však niekedy zasiahnu aj mesto Kyjev samotné. Zatiaľ najväčším bolo zničenie len nedávno otvoreného obchodného centra Retroville, ktoré si vyžiadalo najmenej osem obetí. 

Zbombardované nákupné centrum v Kyjeve. K útoku prišlo v pondelok 21. marca 2022. FOTO TASR/AP – Rodrigo Abd

Ostreľovaniu čelia aj okrajové štvrte ukrajinskej metropoly. 

Žena trénuje neďaleko auta a obytného domu zničených po ruskom ostreľovaní v Kyjeve 23. marca 2022. Kyjev uviedol, že ruské vojenské sily ostreľovali ukrajinskú metropolu v noci a skoro ráno vo štvrtiach Sviatošynskyj a Ševčenkivskyj. FOTO TASR/AP

Na snímke muž odstraňuje závesy vnútri zničenej školy počas 23. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 18. marca 2022 v Kyjeve. FOTO TASR/AP

Iryna a Ivan kráčajú s kočíkom so svojím polročným synom Kirilom na ulici neďaleko námestia Majdan v Kyjeve 18. marca 2022. Boje v okolí metropoly Kyjev sa v ostatných dňoch zintenzívnili. FOTO TASR/AP

Mariupol

Ďalším strategickým miestom, ktoré sa ruské vojská snažia dobyť prakticky od začiatku vojny, je prístavné mesto Mariupol na juhovýchode krajiny. Rusom sa podarilo obsadiť okolité mestá ako Melitopol či prístav Berďansk, ale Mariupol aj naďalej odoláva. 

Situáciu v meste však tamojší obyvatelia označujú za humanitárnu katastrofu. Už 30 dní sú v podstate obkľúčení bez dodávok potravín, liekov a bez pitnej vody. Ruské vojská okrem toho vo veľkom útočia na obytné zóny a podľa gubernátora Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka použili dve supersilné bomby, ktoré spôsobili obrovské škody.

V meste, ktoré malo pred vojnou takmer 450-tisíc obyvateľov, je ešte stále okolo sto- až dvestotisíc ľudí, ktorým sa pre neustále bombardovanie nedarí dostať preč. Ruské vojská vyzvali mesto, nech sa vzdá, s tým, že potom budú môcť obyvatelia bezpečne odísť. To však mesto odmietlo.

V nedeľu sa z Mariupola podarilo dostať gréckemu konzulovi Manolisovi Androulakisovi, ktorý bol posledným európskym diplomatom v krajine. „Dúfam, že to, čo som videl, nikto ďalší nikdy neuvidí,“ uviedol na aténskom letisku krátko po svojom návrate. 

„Mariupol sa dostane na zoznam miest, ktoré boli úplne zničené vojnou. Nemusím ich menovať: Guernica, Coventry, Aleppo, Groznyj, Leningrad,“ dodal. 

Zničené mariupolské ulice. FOTO TASR/AP

Mariupolská pôrodnica, ktorá sa takisto stala cieľom ruského bombardovania. To si vyžiadalo životy viacerých žien. FOTO TASR/AP

Zostávajúci ľudia prežívajú, ako môžu, pijú špinavú vodu z mlák či roztopeného snehu a prakticky bývajú v provizórnych bombových úkrytoch. Ukrajina sa neustále snaží vytvoriť humanitárny koridor, aby sa ľudia z mesta dostali von, často je však prerušený ruskými útokmi. 

Z dôvodu častého bombardovania obyvatelia mesta nemôžu pochovávať svojich blízkych. Telá tak ležia na uliciach, a ak je príležitosť, dobrovoľníci ich pochovávajú do masových hrobov na okraji mesta. FOTO TASR/AP

Charkov

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov ležiace neďaleko ruských hraníc taktiež odoláva silným útokom prakticky od začiatku vojny. Mesto má za normálnych okolností takmer 1,5 milióna obyvateľov. Aktuálne je toto číslo nižšie, keďže mnohým sa podarilo odísť, veľké množstvo však aj naďalej zostáva doma. 

Aj tu sa však život premenil na peklo na zemi. Ako opisujú akademici Dmytro Čumačenko a Tatiana Čumačenko pôsobiaci na tamojších univerzitách pre akademický časopis British Medical Journal, neustále bombardovanie a boje si už vyžiadali životy stoviek civilistiov.

Vojna v meste spôsobila obrovské škody na infraštruktúre, bomby zničili vodné potrubia, kanalizáciu aj elektrické vedenia. Okrem toho akademici odhadujú, že v meste bolo zničených približne tisíc budov.

Aj tu sa život väčšiny presunul do podzemia. Množstvo civilistov už mesiac prakticky žije v podzemných staniciach metra či priamo vo vozňoch. Na kope tak žije veľa ľudí v stiesnených podmienkach, ktoré prajú šíreniu infekčných chorôb. Aj tak však týchto ľudí možno považovať ešte za tých šťastnejších.

Mnohí ľudia v Charkove sa skrývajú v podzemných staniciach metra. FOTO TASR/AP

Medzi obyvateľmi, ktorí trpia najviac, sú totiž starí ľudia. Mnohí zostali uväznení vo svojich bytoch v štvrtiach, ktoré sú bombardované. Často ide o ľudí, ktorí sa ťažšie pohybujú, nemajú kam ísť a ani sa nemajú ako po meste presúvať.

Muž ukazuje na svoj byt, ktorý bol ako množstvo iných zničený pri bombardovaní. FOTO TASR/AP

Tí, čo sa nemohli dostať k staniciam metra, sa uchýlili do pivníc, ktoré sa stali ich dočasnými domovmi. 

Ľudia sedia v pivnici používanej v Charkove ako úkryt pred bombardovaním. FOTO TASR/AP

Aj v Charkove postupne dochádzajú potraviny a lieky a mnohí ľudia nemajú prístup k elektrine a pitnej vode. Ako opisujú Čumačenkovci pre British Medical Journal, v meste zostáva otvorených už iba málo supermarketov, keďže sú bez tovaru. Aj mnoho iných obchodov sa muselo zatvoriť. To zároveň spôsobilo, že veľa ľudí zostalo bez peňazí a nemôžu si dovoliť pokryť ani základné potreby.

Ľudia v Charkove čakajú v rade, ktorý sa vytvoril pred lekárňou. FOTO TASR/AP

Do mesta sa však dostáva humanitárna pomoc, ktorá aspoň čiastočne pomáha tieto potreby pokryť. Aj pred jej výdajňami sa však tvoria dlhé rady.

Byty v Charkove zničené bombardovaním. TASR FOTO/AP

Vojna na Ukrajine trvá už dlhšie ako mesiac a nikto nevie s istotou povedať, ako dlho ešte bude pokračovať. Podľa niektorých odborníkov ruským jednotkám zostáva maximálne niekoľko týždňov, kým im úplne dôjdu zásoby a sily. Iní však poukazujú na to, že sa z vojny môže stať konflikt, ktorý sa bude vliecť aj roky. Pre obyvateľov miest ako Charkov či Mariupol je však jasné jedno: každý ďalší deň znižuje ich šance na prežitie.