Vojna na Ukrajine Pohľad amerického katolíka, ktorého žena je rusko-ukrajinského pôvodu

Často spolu raňajkujeme, takmer každé ráno, a pravidelne sa rozprávame o verejných záležitostiach. Ruská invázia Ukrajiny nás oboch hlboko podráždila, čo sa – myslím – dalo dosť čakať, keďže sme manželia a našim deťom koluje v žilách ukrajinská aj ruská krv. Pre nás to nie je iba vzdialená geopolitická kríza. Je to aj rodinná záležitosť.

Analýzy situácie veľmi často skúmali veľké historické faktory, ktoré viedli k súčasnej chvíli. V nasledujúcich dňoch a týždňoch vám o nich prinesieme niekoľko správ. Ľudia však v súčasnosti často zveličujú veľké neosobné sociálne faktory, akoby na jednotlivcoch takmer ani nezáležalo. Korene našej rodiny ma však prinútili opäť sa zamyslieť nad osobnejšími, ľudskejšími prvkami, ktoré sa veľmi prehliadajú, a predsa zásadne zasahujú do hry. Už len keď si vezmeme ústredný prípad, ktorý je pred nami: spáchal by toto zverstvo ktorýkoľvek iný ruský predstaviteľ ako Vladimir Vladimirovič Putin?

Naša rodina si dlho živo uvedomovala historické skutočnosti aj ľudské faktory, ktoré často nevidno. Veronica bola vychovaná z veľkej časti ako Ukrajinka, no ako profesionálna ikonopiska má široké kontakty medzi ikonopiscami, teológmi i umelcami v mnohých krajinách vrátane Ruska. Jeden významný ruský ikonopisec vydal toto vyhlásenie, ktoré podpísali stovky kultúrnych a politických predstaviteľov v Rusku:

Cítiť sa povzbudený takýmito vyhláseniami od samotných Rusov nie sú iba plané nádeje. Naše médiá musia oveľa viacej informovať o pomerne veľkých protivojnových demonštráciách (vzhľadom na riziká) v Moskve a Petrohrade – nehovoriac o Londýne, Berlíne, Varšave atď. Podľa dôveryhodných zdrojov sú takmer dve tretiny Rusov presvedčených, že napadnúť Ukrajinu nebolo správne.

Povzbudiť nás musí aj hrdinský odpor a nečakaný úspech ukrajinských ozbrojených síl a civilných bojovníkov – ako aj obdivuhodná ušľachtilosť pod tlakom a vodcovstvo (ktoré tak viditeľne chýba medzi západnými predstaviteľmi) ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Zlí muži opäť raz podcenili skryté cnosti ľudí, ktorí sú v práve, čo Ukrajinci určite sú.

Taras Tymo, jeden z prodekanov a profesor na Filozofickej a teologickej fakulte Ukrajinskej katolíckej univerzity vo Ľvove, dáva na internet videosprávy z konfliktu. Jednu z nich si môžete pozrieť, keď kliknite sem. (Ak pod videom kliknete na „Zobraziť viac“, sú tam informácie o tom, kam môžete poslať finančnú podporu dôveryhodnej ukrajinskej humanitárnej organizácii.) Každý deň sa pokúša prinášať aktuálne a čo najspoľahlivejšie informácie, aké len dokáže nájsť uprostred vojnovej hmly. Ak vám záleží na tom, o čo ide v tomto konflikte, mali by ste ho sledovať.

Profesor Tymo informoval o ruských vojakoch, ktorí boli šokovaní, že ich nevítali s otvorenou náručou ako osloboditeľov ukrajinského ľudu. Putinova propaganda v nich vyvolala presvedčenie, že sa to stane; niektorí zdesení prestávajú bojovať, prakticky sa vzdávajú. Tento šok môže vysvetľovať, prečo sa zdá, že Rusi mali tak veľa obetí na životoch a tak málo úspechov pri získavaní hlavných populačných centier.

Všetko toto objasňuje, čo sa skutočne deje. A na čo musíme pamätať, ako udalosti postupujú ďalej. Náš konflikt nie je s ruským ľudom. Do veľmi veľkej miery je osobne o Vladimirovi Putinovi a bande silovikov – bývalých dôstojníkov KGB, ako je on sám –, ktorí sa mu nepostavili, keď sa rozhodol podujať na túto obludnú agresiu.

Štátom kontrolované médiá, samozrejme, pretláčajú Putinovu líniu, že bráni ruskú domovinu pred ukrajinskou „agresiou“. Ako veľmi dobre vieme aj z pozorovania západných médií, masívne opakovanie dokonca aj zjavných absurdít začne ovplyvňovať aj skeptických ľudí, ktorí si dobre uvedomujú klamstvá svojej vlády.

Ukrajinci sú veľmi nábožní: katolíci na západe a pravoslávni na východe. Medzi týmito dvoma cirkvami často bývalo napätie, no teraz sú zjednotené v odpore. Časť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je samostatná od roku 2019, keď jej ekumenický carihradský patriarcha dovolil stať sa nezávislou od moskovského patriarchátu – ktorý kolaboruje s Putinovým režimom podobne ako predtým so Sovietmi.

Putin postavil ruským ozbrojeným silám hlavnú katedrálu, ktorá bola otvorená iba pred dvomi rokmi a – bez ohľadu na politiku – je jedným z najveľkolepejších moderných kostolov na svete. Je to pamätník masívnym obetiam, ktoré priniesli ruské ozbrojené sily, aby porazili režimy, ako bol ten Hitlerov. Teraz je tiež, žiaľ, pošpinený súvisom s postavou, ktorú dejiny odsúdia ako vojnového zločinca.

Veci sa dejú rýchlo a v čase písania tohto textu Putin uviedol svoje jadrové rakety do „stavu vysokej pohotovosti“. Západ a väčšina zvyšku sveta uvalili na rozsiahle sektory ruskej ekonomiky tvrdé ekonomické sankcie, EÚ uzavrela pred ruskými lietadlami svoj vzdušný priestor a Turecko uzavrelo Bospor pred jeho loďami. Zároveň Ukrajinci a Rusi začali rokovania blízko bieloruských hraníc. Je ťažké vedieť, ako sa veci budú mať ďalšie ráno, keď sa väčšina z nás zobudí.

Dobrú radu však ponúka ukrajinský teológ Taras Tymo z Ukrajinskej katolíckej univerzity. Pripomína, že Ukrajinci síce vedia, čo treba robiť, aby bránili svoj národ, no ako kresťania musia tiež milovať svojich nepriateľov. A ľudia sa dnes modlia žalmy s hlbším prežívaním týchto prosieb k Všemohúcemu o ochranu pred nespravodlivými agresormi.

Nech tieto modlitby prinesú ovocie.

Robert Royal je šéfredaktorom The Catholic Thing (slovenská verzia pod názvom „K veci“) a prezidentom Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšie knihy sú Columbus and the Crisis of the West (Kolumbus a kríza Západu) a A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí).

Originál článku v angličtine je dostupný TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.