Digitálna krajina Ako Apple zrádza vlastné štandardy a z používateľov robí trubirohov

V seriáli Digitálna krajina mapujeme spôsob fungovania najväčších hráčov v oblasti populárnych technológií. Reč bude o súkromí, sférach vplyvu, monopole, biznis modeloch, ale aj o možných alternatívach.

Firma Apple si stále udržuje esprit alternatívnosti, exkluzívnosti, čistoty, vysokej kvality a technologického priekopníctva. Je to obraz, ktorý Apple o sebe zámerne buduje. Čo sa však skrýva pod nalešteným jablkom?

Jablko medzi hruškami: Apple je iné

Vo videu, ktoré opisuje obchodnú stratégiu Applu, je kalifornská spoločnosť vykreslená takto: Jediná svojho druhu. Zatiaľ čo konkurenčné firmy zahlcujú sociálne siete príspevkami o výhodách svojich produktov, Apple mlčí. Raz za uhorský rok vydá nejaké vyhlásenie, každému sa zatají dych, všetky oči sa obrátia naň a „jablko“ sa opäť stiahne. Keď predstaví nový model, neporovnáva ho s konkurenciou, ale povie, že je o 20 percent výkonnejší ako predchádzajúci iPhone.

Apple ako keby existuje v paralelnom vesmíre, kde sa vyskytujú iba produkty s logom nahryznutého jablka. Je to skrátka iná liga. Sféra spotrebiteľskej elektroniky sa delí na Apple s úzkym radom svojich špičkovo vyladených produktov, a potom ešte na tých ostatných.

Je to marketing, ale pravdou je, že Apple je v niečom naozaj iný ako jeho susedia zo Silicon Valley: Tvrdí, že súkromie svojich používateľov ešte vždy pokladá za súkromie.

Čo sa stane vo vašom iPhone, zostane vo vašom iPhone. Pravda alebo lož?

Apple vytŕča zo zástupu technologických magnátov aj tým, že svoje zariadenia dodáva výlučne s vlastným softvérom. Pokiaľ chcete iOS, musíte mať iPhone, pokiaľ chcete macOS, musíte mať iMac. Vytvára si tak ekosystém, ktorý má plne pod kontrolou.

Niekto to môže pokladať za mínus, no Apple tak zároveň môže zaručiť, že v jeho produktoch nebudú bezpečnostné zadné dvierka alebo že sa z nich prostredníctvom aplikácií nestanú zberné potrubia na užívateľské dáta, ktoré sú palivom pre reklamnú mašinériu. Aspoň to o sebe Apple tvrdí (prvá veta z podtitulku je jeho reklamný slogan).

Ale že to myslí so súkromím serióznejšie ako konkurencia, dosvedčujú viaceré fakty.

O nedotknuteľnosti osobných dát hovoril už Steve Jobs, a to ešte v čase, keď online súkromie bolo rádovo menšou témou než dnes. Tim Cook, Jobsov nástupca, pokračuje v tejto rétorike a smerovaní.

„Je to sledovanie,“ povedal o súčasnej praxi veľkých technologických firiem na konferencii v Bruseli. „A tie stohy osobných dát slúžia iba na obohatenie spoločností, ktoré ich zbierajú.“

Veľavravná je aj kauza spred piatich rokov. FBI malo v rukách iPhone, ktorý patril usvedčenému teroristovi. Terorista zomrel v prestrelke a ľudia z FBI sa z pochopiteľných dôvodov chceli dostať do jeho telefónu. No nemali ako, bol príliš dobre chránený. Požiadalo teda (a neskôr aj pritlačilo) Apple, aby mu jeho ľudia pomohli iPhone „otvoriť“. Odmietli.

Tim Cook v liste napísal, že verí v dobré úmysly FBI, ale s týmto mu pomôcť nemôže. „Požadujú po nás to, čo nemáme a čo považujeme za príliš nebezpečné, aby sme to vytvorili. Požiadali nás o zadné dvierka do iPhonu,“ ohradil sa vedúci Applu. V roku 2020 sa stalo čosi podobné a Apple opäť odmietol vydať súkromie svojich používateľov.

Spomínate si ešte na Siri? Hlasoví asistenti obyčajne fungujú tak, že nahrajú váš hlas a pošlú ho na server, ktorý má na rozdiel od telefónu dostatočný výkon, aby v zvukoch rozoznal vety. Siri bola svojho času na najlepšej ceste zničiť konkurenciu, no zrazu sa po ňom zľahla zem. Apple totiž zistil, že Siri zdieľa dáta s aplikáciami mnohých tretích strán, a rozhodol sa svojho hlasového asistenta prerobiť. Vtedy začala Siri haprovať a strácať na konkurenciu.

V najnovších verziách svojich operačných systémov to Apple potiahol ešte ďalej. Siri už nebude posielať všetky nahrávky hlasu na server, technologický vývoj pokročil natoľko, že sa niektoré úkony odohrajú na zariadení. Zaiste to je krok k väčšiemu súkromiu.

V iOS 14.5 Apple umožnil svojim používateľom zabrániť Facebooku a iným platformám, aby sledovali ich správanie mimo aplikácie. Neochotu dať sa sledovať preukázalo oveľa viac používateľov, než sa pôvodne čakalo. Samozrejme, vyvolalo to veľkú nespokojnosť Facebooku kvôli reklamám. Každé rozhodnutie nedať sa sledovať predstavuje pre Facebook a iných výpadok cenných dát.

Apple tiež používa tzv. diferenciálne súkromie (differential privacy). Mnohé spoločnosti ospravedlňujú zber osobných dát skvalitňovaním svojich služieb. Spoločnosť zistí, ako sa používatelia správajú, čo pre nich funguje a čo nie a podľa toho upraví svoje produkty.

Apple robí to isté, jediným rozdielom je, že zozbierané dáta nespája s osobnými identitami. Inak povedané, vie, že 90 percent používateľov za posledný týždeň použilo konkrétneho smajlíka, ale už nevie povedať, kto konkrétne to bol. Dáta zbiera, ale keďže ich depersonalizuje, nenarúša súkromie svojich zákazníkov.

Robí to kombináciou viacerých postupov: množstvo dát (napríklad aj fotky) analyzuje už samotné zariadenie, takže ich netreba zbierať a surové posielať do databázy, k dátam pridáva šum a používa hashing. Je to bezpečnejšie ako dáta anonymizovať a zároveň to Applu pomáha držať krok s Googlom, Microsoftom a spol.

Znie to super, žiaľ, tento prístup sa obmedzuje na štyri oblasti: nové slová do lokálnych slovníkov, návrhy smajlíkov, sledovanie určitých úkonov v aplikáciách (deep linking), návrhy v Poznámkach.

Najnovšie Apple oznámil, že jeho emailový klient bude blokovať tzv. sledovacie pixely, ktoré vám môžu pristáť v schránke a sledujú vašu aktivitu. A užívatelia, ktorí si platia za iCloud+, budú môcť využívať novú funkciu prehliadača Safari, ktorá pri surfovaní po webe skryje ich skutočnú lokalitu.

Podľa akademika Michala Černého, ktorý sa zaoberá digitálnymi technológiami, by síce Apple predajom osobných dát išlo proti vlastnému obchodnému modelu, no sú tu dva problémy.

 „Predovšetkým má Apple uzatvorený operačný systém a takmer všetky aplikácie a protokoly, takže nik nevie, čo sa s dátami deje a nie je žiadna jednoduchá cesta, ako to zistiť,“ upozorňuje Černý. „Po druhé to, čo vyzerá ako verejné dobro, je súčasne cestou k uzavretejším a zomknutejším platformným spoločnostiam, čo nie je v žiadnom ohľade pozitívny trend,“ dopĺňa.

Čo sa stane v Číne, zostane v Číne?

Zatiaľ čo Apple samo osebe veľmi nezbiera dáta svojich používateľov, umožňuje to iným službám. Ako sme spomenuli vyššie, obmedzil sledovanie svojich používateľov, čo si zaslúži uznanie. No Google mal zaplatiť miliardy (tu a tu) za to, aby ho Apple použil ako predvolený vyhľadávač v internetovom prehliadači Safari na iPhonoch. A ako už vieme, Google je priekopník v zbieraní osobných dát.

Tiež treba pamätať, že ani Apple vás neochráni pred tým, aby vás Google, Facebook či Amazon sledovali pri používaní ich aplikácií, ktoré Apple distribuuje cez svoj App Store, za čo dostáva peniaze.

Je veľa aplikácií, ktoré používajú napríklad služby Googlu, i keď ich vlastní iná spoločnosť. Napríklad Uber používa Google mapy, čo Googlu umožňuje zbierať údaje používateľov Uberu. Pokiaľ si teda do zariadenia, hoci je aj vyrobené Applom, nechcete vpustiť Google a tým sa vzdať súkromia, musíte byť veľmi zdržanlivý a obozretný.

Ako píšu kritici, Apple by mohlo robiť pre súkromie viac. Mohlo by viac investovať napríklad do vývoja Apple Maps a motivovať vývojárov, aby si pre svoje aplikácie zvolili ich – voči súkromiu priateľské – služby. Ale nerobí to.

Ale prečo sme sa ešte nepozreli rovno k zdroju, do zmluvných podmienok Applu? Stránka tosdr.org im z hľadiska súkromia pridelila známku E, čiže opäť najhoršie hodnotenie.

Podľa zmluvných podmienok používaním produktov od Applu súhlasíte s tým, že táto služba napríklad môže zbierať viaceré osobné dáta (vrátane lokácie) a sprostredkovať ich tretím stranám, používať osobné dáta na reklamu a používať sledovacie pixely v komunikácii s používateľmi.

V podmienkach sa píše, že „za účelom výskumu a vývoja môžeme používať datasety, ktoré napríklad obsahujú obrázky, hlasové nahrávky alebo ďalšie dáta, ktoré sa dajú prepojiť s identifikovateľnou osobou“.

New York Times zhruba pred mesiacom priniesol zaujímavé správy. Apple v Číne postavil nové datacentrum, kde plánuje skladovať osobné údaje svojich čínskych používateľov. Podľa Tima Cooka sú tam dáta v bezpečí. Ale tomu ťažko uveriť.

Počítače v datacentre totiž fyzicky obsluhujú štátni zamestnanci. Apple tu vynechal svoju klasické šifrovaciu technológiu, lebo čínska vláda by ju nepovolila. A digitálne kľúče, ktoré odomknú obsah počítačov, sa nachádzajú v datacentre. Podľa zistení Timesov je pre Apple teraz takmer nemožné zabrániť čínskej vláde prehrabávať sa v emailoch, fotkách, dokumentoch, kontaktoch a záznamoch o polohe miliónov čínskych obyvateľov.

Apple navyše vyšlo totalite v ústrety a pomohlo cenzurovať čínsku verziu App Store. Podľa analýzy NYT odtiaľ za niekoľko rokov zmizli desiatky tisícov aplikácií. Okrem iných zahraničné spravodajstvo, aplikácie na šifrované chatovanie, organizáciu pro-demokratických protestov a obchádzanie obmedzení pri prehliadaní internetu a aplikácie o Dalai Lamovi.

V článku sa spomína aj odborník na Čínu Doug Guthrie, ktorý pracoval pre Apple niekoľko rokov. No po čase odišiel, lebo si uvedomil, že Čína si kalifornskú firmu pripútava čoraz pevnejšie. Vláda presadzovala zákony, ktoré jej na Apple dávali čoraz väčší vplyv. A Apple nemalo žiadny plán B.

Tim Cook pred dvadsiatimi rokmi, ešte na inej pozícii, priviedol Apple do Číny. Pomohlo to z Apple spraviť najhodnotnejšiu firmu na svete. Ale zatiaľ čo sa značka kedysi chválila, že vyrába svoje produkty v USA, dnes takmer všetko produkuje v Číne, odkiaľ pochádza aj pätina jeho celkového zisku.

Historka o tom, ako sa Apple vzoprelo FBI a odmietlo odblokovať iPhone teroristu, už teraz neznie tak hrdinsky. Možno by sa aj dočkala menej slávneho konca, keby USA boli totalitnou krajinou a vstup na svoj trh by podmieňovali spoluprácou s vládou. Zdá sa, že kde sú peniaze, je aj vôľa.

„Podobne ako pán Cook vyhútal, ako nechať Čínu pracovať pre Apple, Čína teraz necháva Apple pracovať pre čínsku vládu,“ sucho konštatujú novinári z NY Times.

Reklamné heslo by malo správne znieť: „Podľa toho, kde sa to vo vašom iPhone stane, to buď vo vašom iPhone aj zostane, alebo to pôjde do obrovských databáz, ale na prvý pohľad to ťažko odlíšiť. Teda pokiaľ nie ste v Číne, vtedy je to jasné.“

iKolonializmus?

Na rozdiel od Facebooku a Googlu, ktorým sme sa venovali v predošlých článkoch, je pre Apple hardvér rovnako dôležitý ako softvér. Ich produkty sú jednotou oboch – iPhone je nerozlučne spätý s iOS a naopak. Preto sa po prvý raz budeme venovať nielen programovaniu, ale aj manufaktúre.

Keď sa pozrieme na zadnú stranu nejakého iProduktu, nápis nám oznámi, že bol „navrhnutý Applom v Kalifornii a zostavený v Číne“. V priebehu rokov sa na Apple zosypala kritika, že továrne, v ktorých si necháva vyrábať komponenty, sú v podstate sweatshopmi. Ešte v roku 2007 sa prevalilo, že Apple (ako aj ďalší – HP, Motorola...) využíva služby továrne, ktorá zamestnávala viac ako 200-tisíc zamestnancov. Ktorí nielenže pracovali aj vyše 60 hodín týždenne, ale museli vo fabrike aj spať a jesť. Za mesiac si zarobili okolo 100 dolárov, z čoho polovica išla na nájom a stravu firme.

Keď sa škandál dostal na verejnosť, Apple zahájilo vyšetrovanie a každoročné audity všetkých dodávateľov a pomaly začalo dvíhať pracovný štandard. Predsavzatie posilnila aj séria samovrážd z roku 2010. Viacerí zamestnanci výrobcu elektroniky Foxconn, ktorý dodával súčiastky aj Applu, sa rozhodli kvôli žalostným pracovným podmienkam ukončiť svoj život.

No keď sa v roku 2014 reportéri BBC dostali do tovární ako pracovníci, opäť odtiaľ vyniesli znepokojujúce správy. Jeden z reportérov musel pracovať 18 dní za sebou, i keď opakovane prosil o voľný deň. Aj v tomto prípade zamestnanci pravidelne pracovali vyše 60 hodín týždenne, k tomu sa nemohli vyhnúť nočným smenám a práci postojačky. Reportéri zistili, že ubytovne pre pracovníkov porušujú štandardy a že v továrňach pracujú aj mladiství.

Apple sa ohradil, že „nepozná žiadnu inú firmu, ktorá by pre zaistenie férových a bezpečných pracovných podmienok robila toľko, ako Apple“ a že „vidia neustále a významné zlepšenie, no vedia, že táto ich práca sa nikdy nekončí“.

Objavili sa aj obvinenia z využívania detskej práce a najnovšie aj využívanie nútenej pracovnej sily v podobe Ujgurov. Čínska vláda minimálne 80-tisíc príslušníkov tejto menšiny rozmiestnila po fabrikách naprieč Čínou. V nich žijú v segregovaných ubytovniach, zúčastňujú sa na hodinách mandarínčiny a ideologického tréningu, majú zákaz praktizovať náboženstvo a neustále ich niekto kontroluje a dohliada na nich.

V takýchto pracovných táboroch vznikajú súčiastky pre Apple, BMW, Huawei, Samsung a 80 ďalších značiek (takže keď niekto bude najbližšie uverejňovať moralizujúce statusy o belošskej nadradenosti, skúste zistiť, z akého zariadenia ich píše).

Zdá sa, že ani audity nedokážu zabrániť zneužívaniu pracovnej sily. Podľa vedúceho americkej organizácie China Labour Watch (Čínska pracovná hliadka) Li Qianga majú audity a príkazy Applu smerované do dodávateľských fabrík zámerne tupé zuby. Počas vrcholu sezóny dochádza k porušovaniu štandardov, pretože vtedy treba vyrábať čo najviac. Mimo sezóny, keď výroba klesne, môže dodávateľská firma vyhovieť požiadavkám. Ale len dovtedy, kým opäť nepríde vrchol. Potom sa to celé zopakuje. „Ide o bežný trik nadnárodných firiem a nie je na tom nič nové,“ uzatvára Qiang.

Apple sa teda nijako zvlášť nevymyká praxi veľkých západných technologických či odevných firiem. Síce to samo osebe z neho robí problematickú značku, ale nekončí sa to tu.

V zajatí hlúpeho hardvéru

Vo svete hmoty zostaneme aj teraz. Apple sa vydal inou cestou ako mnohí jeho susedia zo Silicon Valley. Nemá taký pokrivený prístup k súkromiu svojich používateľov, nepostavil svoj biznis model na zbere osobných dát a reklame.

Ale firma s ročným ziskom 275 miliárd dolárov musí niekde zarábať, takže svoj biznis model založila na niečom inom.

Podľa akademika Černého sa Applu podarilo vytvoriť komunitu, ktorá mu rozumie, čo sa u korporátov často nevidí. „Súčasne sa stalo, a tu má veľký diel zodpovednosti Jobs, súčasťou kultúry, životného štýlu. Nejde o najlepší hardvér či softvér, ale o to, že všetko spolu dobre funguje, je to jednoduché a má to štýl. Mať Apple znamená patriť do komunity, čo je marketingovo veľmi praktické,“ myslí si Černý.

Ale Apple toto dosahuje a využíva zvláštnymi spôsobmi. Zatiaľ čo si Google pripútava svet svojím softvérom, Apple na to používa hardvér.

Skúsme kdesi nájsť slúchadlá a pozrieť sa na ich jack (konektor). Pokiaľ majú aj mikrofón, na jacku sú štyri kontakty. S týmto konceptom prišla ako prvá Nokia, vymyslela to pekne logicky a mal sa z toho stať svetový štandard. Kontakty boli v tomto poradí: pravý kanál, ľavý kanál, mikrofón, uzemnenie.

Ale Apple sa rozhodol inak. Bez príčiny vymenil uzemnenie s mikrofónom a keďže mal veľký podiel na trhu a vtedy ešte fičali iPody, výrobcovia slúchadiel sa im radšej prispôsobili, lebo potrebovali udržať štandard. Tomu sa zase museli prispôsobiť výrobcovia zariadení. A svet tak navždy prišiel o slúchadlá, ktoré okrem tlačidla play/pauza mali tlačidlá dopredu a dozadu. Nové usporiadanie kontaktov to neumožňuje.

Alebo iný príklad. Ešte donedávna všetky smartfóny používali microUSB port. V súčasnosti výrobcovia prechádzajú na USB-C, pretože je rýchlejší a obojstranný. Je to univerzálny štandard. Pre všetkých – až na Apple. Ten nikdy nepoužíval to, čo všetci, veď – ako sme spomenuli vyššie – je v inej lige, v inom vesmíre. Namiesto zjednodušenia života pre svojich používateľov radšej vymýšľal vlastné porty. A neplánuje to zmeniť.

„Nech už si o Googli myslíme čokoľvek, pri smartfónoch oveľa viac rešpektuje trh, voľnú súťaž a inovácie ako Apple,“ komentuje Černý.

S tým súvisí aj prístup Applu k aplikáciám a vývojárom. Zatiaľ čo Google Play si za šírenie aplikácií nepýta poplatok a všetky procesy vývoja a distribúcie na ňom fungujú pomerne hladko, Apple požaduje 30 percent zo ziskov z predaja softvéru na App Store a 30 percent z predaja cez aplikácie stiahnuté na App Store (napríklad lístky na akcie kúpené cez Facebook). Aby ich naozaj zakaždým dostal, Apple ho plne kontroluje.

To zhoršuje život vývojárom, spomaľuje updaty, zvyšuje množstvo reklám v aplikáciách, vedie k cenzúre v aplikáciách, ničí menšie spoločnosti a dvíha ceny. Pokiaľ máte pochybnosti, že 30 percentný poplatok slúži na niečo iné ako zvyšovanie už tak vysokého príjmu Applu, odporúčame tento článok v angličtine.

Za zmienku stojí, že keď chcel Facebook informovať svojich používateľov na iPhonoch o tom, že „jablko“ si odhryzne 30 percent zo zisku, Apple mu v tom zabránil. Vraj ide o „irelevantnú“ informáciu. Snaží sa Apple uchrániť svojich používateľov pred nefotogenickou pravdou?

Nielenže sa Apple chce líšiť od druhých. Ak niekto držal krok s generáciami MacBookov, vie, že Apple rád menil nabíjacie porty bez zjavného dôvodu, a tak znemožňuje používať staršie nabíjačky (či nebodaj nabíjačky iného výrobcu) s najnovším modelom.

Pre mnohých bolo posledným klincov do rakvy, keď v roku 2016 vyšiel MacBook a všetky porty na ňom sa scvrkli na dva USB-C porty. Žiadny slot na SD kartu, žiadne USB-A (to je ten klasický). Kritici v tom videli snahu Applu prinútiť zákazníkov kupovať predražené adaptéry, ktoré by poskytli dostatočný počet a rozmanitosť portov.

Keď vyšiel iPhone 7, všetkých šokovalo, že nemal žiadny jack port, iba port na nabíjanie. Apple síce k smartfónu pribalil adaptér, ktorý z nabíjacieho portu spravil jack, ale mobil sa nedal nabíjať počas počúvania hudby a veľa ľudí nadbytočný adaptér otravoval. Zaujímavé je, že spolu s iPhonom 7 vyšli slúchadlá AirPods, ktoré fungovali bezdrôtovo. Náhoda alebo spôsob, ako nakopnúť ich predaj?

Pobúrenie vyvolalo aj zistenie, že Apple pomocou updateov softvéru spomaľoval staršie modely iPhonov, aby tak motivoval zákazníkov kúpiť si nové. Podobne robil Samsung. Obe spoločnosti za to dostali pokutu.

Okrem komponentov a adaptérov sú vysoko nadcenené aj iZariadenia. Na Youtube je veľa videí (napríklad tu a tu), v ktorých ľudia vysvetľujú, ako si postavili „Hackintosh“, čiže počítač, ktorý nevyrobil Apple, ale beží na ňom jeho softvér. Takéto stroje majú pár veľkých výhod – vyskladať ich zo súčiastok zvládne každý a pri obdobnej výbave a výkone stoja aj o polovicu menej ako iMac. Je kompatibilný so štandardným hardvérom a nevyžaduje armádu adaptérov. Používateľ tak bude mať výhodu kvalitného softvéru od Apple skombinovaného s rozumným hardvérom.

Nevýhoda je, že to nie je celkom legálne. Podľa podmienok Applu môže jeho softvér bežať len na hardvéri, ktorý sám postavil.

A ako posledné – zákaznícky servis Applu nie je žiadna sláva. Nielenže za opravy v autorizovaných servisoch pýtajú šialene vysoké sumy. Apple stavia svoje zariadenia takým spôsobom, aby znemožnilo opravy v iných ako svojich servisoch a vedie súčasný trend, ktorý efektívnu opravu hardvéru posúva až na hranicu nemožnosti. Dichotómia je jasná – buď draho opraviť staré, alebo ešte drahšie kúpiť nové.

Prvý problém je, že táto stratégia vytvára zbytočné množstvo elektroodpadu. Apple má na svojom webe celú stránku venovanú životnému prostrediu, ale platí za to, aby udržalo funkčné zariadenia mimo rúk svojich zákazníkov. Áno, má recyklačný program, ale tri „R“ ekológie majú svoju hierarchiu. Pred recycle stojí ešte reduce (redukovať) a reuse (opätovne použiť), ktoré sú oveľa dôležitejšie ako recyklovanie.

Druhý problém opísal zakladateľ alternatívnej sociálnej siete Telegram Pavel Durov takto: „Apple je veľmi efektívne v presadzovaní svojho biznis modelu, ktorý sa zakladá na predávaní predraženého, zastaraného hardvéru zákazníkom zamknutým v jeho ekosystéme. Môžu používať iba aplikácie, ktoré ich Apple nechá inštalovať cez jeho App Store a na natívne zálohovanie dát majú iba iCloud, opäť od Applu.“

Apple naozaj vytvára uzavretý ekosystém. Používateľa vedie k tomu, že keď si už raz kúpi výrobok od Applu, kúpi si k nemu aj príslušenstvo od Applu (ktoré stojí veľké peniaze), pretože nič iné s ním nie je kompatibilné. A keď si používateľ bude vyberať nový mobil alebo notebook, opäť sa bude pridŕžať Applu, lebo už k nemu má drahé príslušenstvo, ktoré nie je kompatibilné s ničím iným.

Pretože je používateľ zatvorený v ekosystéme, ktorý Apple kontroluje zo všetkých strán, môže si s ním kalifornsko-čínska značka robiť, čo chce. Napríklad ich nútiť kupovať si nadbytočné adaptéry a cenzurovať im obsah aplikácií (viď napríklad zrušenie troch bieloruských kanálov na Telegrame, ktoré informovali o identitách ľudí, ktorí potláčali protesty).

„Desať rokov po smrti Steva Jobsa spoločnosť stále žije z technológií a reputácie, ktoré vytvoril, ale bez akejkoľvek zmysluplnej inovácie,“ uzatvára Durov.

Dodatok na záver: Pre fanúšikov Applu a pre cynikov

Apple má už tradične nadšenú základňu fanúšikov. Pokiaľ je niekto ochotný zaplatiť kvôli značke a jej ekosystému podstatne viac, je to v poriadku. Cieľom článku nebolo Apple znemožniť, len kriticky pristúpiť k imidžu, ktorý si sústavne buduje.

Možno si niekto na záver článku povie: „No vidíte, buď zaplatíte súkromím (Google, Facebook), alebo tvrdým kešom. Kašľať na všetko, jednej možnosti sa nakoniec musíte poddať!“

Niečo na tom je, ale netreba zabúdať, že oba biznis modely majú vysoko v prioritách svoj vlastný – a čo najväčší – zisk a až kdesi dole na spodných priečkach záujem o dobro svojich zákazníkov. Inými slovami, Apple by sa mohol viac zaujímať o dobro používateľov a sveta, keby nechcel za každú cenu nahrabať čo najviac do svojich účtov v daňových rajoch.

A vôbec, možno toto rozdelenie prestane platiť. Čo keď súčasný obchodný model Applu začne krívať, neurobí firma kompromisy so súkromím a cielenými reklamami? Vyššie opísané udalosti v Číne ukazujú, že Tim Cook je vskutku biznismen, ktorý je pre peniaze ochotný robiť dohody a ústupky.

Zostáva si vydýchnuť, že našťastie existujú firmy, ktoré sa popri zisku starajú aj o zachovanie súkromia, skutočnú ekologickú zodpovednosť, rešpektovanie svetových štandardov, a tým aj voľného trhu, a usilujú sa o normálny prístup k zákazníkom. O nich si však povieme až v niektorom z ďalších článkov.