Feministka Stocková Myšlienka, že kvôli transgenderu musíme prevrátiť spoločnosť, je propaganda

Kathleen Stocková nie je žiadna konzervatívna mysliteľka. Je lesba a považuje sa za feministku, no napriek tomu liberálni študenti Sussexskej univerzity v anglickom Brightone v októbri požadovali jej hlavu. Niektorí ľudia sa jej dokonca vyhrážali smrťou a jej akademickí spolupracovníci v otvorenom liste varovali pred jej „nebezpečnou rétorikou“.

Čo také spravila, že si zaslúžila ostrakizáciu realizovanú progresívcami?

Stocková verejne varovala pred tým, že bude problematické, ak bude v budúcnosti mužovi na to, aby s ním bolo zaobchádzané ako so ženou, stačiť to, že sa ako žena cíti. Tento problém je podľa Stockovej veľmi vážny a vyžaduje si dôkladnú odbornú diskusiu.

Na jeseň sa Stocková rozhodla, že tlak už nezvláda, a dala výpoveď. Jej prípad sa stal ukážkovým prípadom človeka, ktorého zavrhli ľudia pôvodne stojaci na rovnakej strane barikády, a svedčí o napätej atmosfére na súčasných západných univerzitách.

Kathleen Stocková sa teraz stretla s hŕstkou novinárov, medzi ktorými bol aj Jörg Schindler z Der Spiegel, aby sa s nimi o svojom prípade porozprávala.

Kultúra strachu

Na začiatku rozhovoru potvrdila, že vyhrážky smrťou boli jedným z dôvodov, prečo z univerzity odišla. Čiastočne za to podľa nej mohol aj neustály tlak študentov, ktorí „proti nej viedli kampaň, a niektorí jej kolegovia im za to tlieskali“.

Brighton je v súčasnosti podľa Stockovej „baštou LGBT scény“ a „vládne [tam] kultúra strachu“, pričom akákoľvek diskusia bola prerušená už v zárodku.

Za eskaláciu situácie podľa nej môže aktivistická organizácia Stonewall, ktorá pretláča názor, že muž považujúci sa za ženu je skutočná žena. Organizácia je podľa Stockovej taká vplyvná, že svoje názory pretlačila na univerzitách, u novinárov a aj u politikov a podarilo sa jej zabrániť akejkoľvek diskusii. „Toto sú však radikálne myšlienky, o ktorých by sa malo na univerzitách diskutovať,“ tvrdí.

Jej problémy s modernými názormi na pohlavie začali vtedy, keď v roku 2018 vyslovila nesúhlas s tým, aby si človek mohol zmeniť pohlavie čisto na základe vlastného vyhlásenia (od začiatku roka 2022 to tak funguje napríklad vo Švajčiarsku, kde to už tamojší známy provokatér kreatívne zneužil). Médiá blízke Stonewallu ju vtedy začali označovať za transfóbnu.

Vláda nakoniec rozhodla proti takémuto návrhu, no Labouristická strana je stále za a podľa Stockovej táto „téma nezmizla“.

„Znamenalo by to, že na zmenu pohlavia by nebola potrebná žiadna operácia, žiadne hormóny, žiadne lekárske vyšetrenie. Každý by sa dnes mohol cítiť ako muž a zajtra ako žena a potom napríklad vstúpiť do dámskej šatne,“ hovorí Stocková a pripomína, že niektoré inštitúcie to už umožňujú.

To viedlo napríklad k neslávne známemu prípadu Karen Whiteovej, ktorá ako muž znásilňovala ženy, potom sa vyhlásila za transgenderovú osobu a následne v ženskej väznici sexuálne napadla dve väzenkyne. Stocková pripomína paradoxnú vetu z dokumentov obžaloby, ktorá o Whiteovej uvádza, že počas napadnutia spoluväzenkýň „jej vzpriamený penis trčal z nohavíc“. „To je katastrofa!“ tvrdí feministka.

Vplyv na deti

Schindler poukázal na to, že takéto prípady sú veľmi zriedkavé, na čo mu Stocková odvetila, že nejde len o napadnutia v ženských väzniciach. „Hovoríme aj o tom, čo to znamená napríklad pre šport. A ak sa táto myšlienka uchytí v spoločnosti, ako to ovplyvní deti? Pomerne veľa z nich sa z rôznych dôvodov necíti vo svojom tele pohodlne,“ povedala, pričom upozornila na to, že si podľa jej informácií v niektorých triedach tretina detí myslí, že sú nebinárne. Podľa nej sa to stalo trendom, a pokiaľ by na zmenu pohlavia stačila sebaidentifikácia, mohlo by to mať zlé dosahy.

Muž sa podľa nej z biologického hľadiska nemôže stať ženou, pretože „naše biologické pohlavie určuje každá bunka v našom tele“. „Injekcie ani operácia neurobia z muža osobu, ktorá môže napríklad otehotnieť,“ dodáva Stocková.

Muža, ktorý podstúpil zmenu pohlavia, by „zo sociálneho hľadiska“ za ženu označila, no právne hľadisko je niečo iné. „Stále sú to muži, ktorým odobrali penisy a užívali hormóny. Je neslušné to tak povedať, ale je to tak,“ povedala.

Na otázku, či ju v kultúrnom boji nehnevá podpora konzervatívcov, odvetila, že nemožnosť zmeny pohlavia je taký zásadný fakt, že sa na ňom zhodujú ľudia z celého politického spektra. „Oveľa viac ma hnevá to, že mnohí z ľavice sa stali príliš zbabelými na to, aby túto skutočnosť vyhlásili,“ uviedla.

Schindler sa jej neskôr opýtal, či by nemali byť transgenderové osoby lepšie chránené pred útokmi. Stocková vytiahla štatistiky, podľa ktorých nebola vo Veľkej Británii za posledné dva roky zavraždená žiadna transgenderová osoba a za posledných desať rokov došlo priemerne k jednej takejto vražde ročne, no týždenne sú v tejto krajiny zabité tri ženy. „Myšlienka, že transľudia sú takí zraniteľní, že musíme obrátiť celú našu spoločenskú štruktúru naruby, aby sme ich ochránili, je propaganda,“ tvrdí.

Stocková potom ako lesba povedala, že toto všetko lesbická komunita prijíma „ako veľkú zradu“. „Stonewall a Diva, lesbický časopis, nám teraz hovoria, že sme súčasťou väčšej skupiny, ktorá zahŕňa ľudí s penismi,“ povedala. Pripomenula, že už odmietnutie romantického vzťahu s transrodovou ženou môže byť dnes považované za nenávisť.

#NoDebate

Debata sa podľa nej „nestala“ nenávistnou, pretože žiadna debata nikdy neexistovala. Spomína napríklad hashtag #NoDebate, ktorý sa používal na vyjadrenie podpory tézy, že transmuži sú muži a transženy sú ženy.

Stockovú znepokojuje, že sa rozširuje množstvo tém, o ktorých nemožno slobodne hovoriť. „Akademici sú umlčaní a rušení. Kritické hlasy stíchnu, pretože sa príliš boja niečo povedať,“ hovorí o tejto atmosfére. Víta preto nový britský zákon zameraný na ochranu slobody akademického prejavu.

Jazykové experimenty, ktoré sa snažia urobiť angličtinu inkluzívnejšou (napríklad nahradenie slova „žena“ slovným spojením „menštruujúca osoba“), považuje za „neuveriteľne buržoázne“. „Pomáha to napríklad chudobnejším ženám, migrantom a ľuďom, pre ktorých angličtina nie je ich prvým jazykom a možno nerozumejú tomu, čo je „menštruujúca žena“? Potrebujeme jasný jazyk, aby sme mohli komunikovať. Ako inak to má fungovať?“ pýta sa.

Stocková sa teraz plánuje pridať do projektu University of Austin, tzv. „vysokej školy pre slobodu prejavu“. Schindler sa jej pýtal, či jej neprekáža, že sa do tohto projektu zapájajú ľudia ako napríklad novinárka Bari Weissová, ktorí vyslovene bojujú proti „ľavicovým extrémistickým excesom“.

Feministka odvetila, že nezdieľa názory všetkých zapojených ľudí, ale je to v poriadku, pretože „len zriedka s niekým zdieľa názory“ a „je filozofka, čiže miluje polemiky“. „Nezdieľam ani názor, že sedieť za stolom s inak zmýšľajúcimi ľuďmi je druh sebapoškvrny,“ dodala.