Pre koho je Pohoda

S viacerými kolegami či priateľmi som sa v tieto dni chtiac-nechtiac musela o tom rozprávať. Bola to téma.

Viacerí hovorili o tom, že dakedy na Pohodu radi chodievali, ale že už ich to tam neláka.

Jeden povedal, že mu to už pripomína festival politickej piesne, iný povedal, že ho nikto z hudobného programu nezaujal, a nejedného zarazilo až urazilo, že katolíkov zastupoval na Pohode suspendovaný kňaz.

A ani všetci evanjelici neboli nadšení tým, že ich zastupuje práve pani farárka Polcková, či vedenie Pohody nepozná aj iného evanjelického duchovného.

Mám podozrenie, že vedenie Pohody nedocenilo, čo sú to za signály smerom k príslušníkom dvoch najsilnejších cirkví na Slovensku. Najmä keď katolíkov akože zastupuje suspendovaný kňaz. Je prekvapujúce, že na túto vec ešte vedenie Pohody nie je dostatočne scitlivené alebo skôr ani nechce byť scitlivené.

Pritom veriaci ľudia isto nepotrebujú, aby sa práve na Pohode mohli spovedať. Férovejšie by bolo radšej skončiť hru na ekuménu či ponúkať progresívnych duchovných, ktorí sedia ľuďom z vedenia Pohody.

Aj týmto sa však Pohoda podieľa na polarizovaní Slovenska a neobrusuje hrany, skôr ich ostrí.

Asi je to tak, že pre mnohých praktizujúcich kresťanov je už Pohoda neprívetivým miestom. Hoci niektorí tam z nostalgie chodia a nie je to hriech, samozrejme.

Atmosféru tohtoročnej Pohody výstižne pomenoval nadšený Michal Hvorecký, ktorý v Denníku N napísal, že sa mu to javí tak, že hlavnou témou Pohody 2023 bol rod.

„Právo na absolútne slobodnú vlastnú identitu sa stalo vzburou novej mladej generácie, ktorá sa prejavuje originálnou módou, hudbou, rečovým prejavom, gestami aj politikou, nesmierne intenzívnym prežívaním každého bdelého okamihu. Koľko som za tri dni videl dlhých objatí, úprimných vyznaní, sĺz a dojatia! Eskalácia citu, ale i hnevu je späť.“

Trošku ma vydesilo, keď písal Michal Hvorecký o eskalácii hnevu. Voči komu bude namierený? Toto je cieľom Pohody, eskalácia citu a hnevu? Neznie to pohodovo.

A, samozrejme, Hvorecký ocenil najmä nový stage Tepláreň a českú drag Miss Petty, pod ktorou sa práve pri zvolaní Jsem tlustá prepadlo pódium. Ale vraj bolo publikum aj tak v eufórii a dodal: „Ťažko si predstaviť, ako niekto aj po takýchto zážitkoch môže zostať homofóbom.“

Stage Tepláreň sa akoby stala vyvrcholením hudobného festivalu, aspoň tak to reportovali viacerí novinári. Boli tu diskusie ako Európa pre všetkých či Cirkev pre všetkých, Ľudské práva pre všetkých.

Stage Tepláreň možno zatienil ešte aj diskusiu s prezidentkou.

Lenže istú sebareflexiu budú musieť organizátori Pohody zrejme urobiť. Lebo redaktor SME sa dobre pozeral a píše o nižšej návštevnosti a tiež konštatuje, že „vo festivalovej konkurencii to Pohoda nebude mať ľahké“.

Bude vraj musieť nájsť taký programový kľúč, ktorým by upútala pozornosť potenciálnych návštevníkov.

Dodajme k tomu, že problémom možno nie je iba program, ale ešte aj niečo iné: Pohoda akoby už viac prezentovala svoj boj proti homofóbii, proti ruskej agresii, za práva queer ľudí, toleranciu, ekumenizmus, akoby už hudba mala byť iba doplnkom, „podmazom“ a skutočným cieľom je šírenie hodnôt, ktoré Michal Kaščák považuje za dôležité.

Lenže hudobný festival ako silno aktivistické podujatie prestane lákať. Ľudia pôjdu tam, kde bude iba radosť zo života, slnko, hudba, priatelia a žiadna prevýchova proti homofóbii či k prijatiu nových ideológií.  

Môže sa stať, že časom budú na Pohodu chodiť iba tí najuvedomelejší voliči Progresívneho Slovenska, dostatočne scitlivení, tolerantní, uvedomelí a bezpečne uzavretí vo svojej bubline.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa