Ani dnešok nepriniesol žiadny signál, že vládna kríza speje ku koncu. Naopak, ďalej sa vyhrocuje.
Richard Sulík vyhlásil, že SaS pozastavuje svoju účasť vo vládnej koalícii dovtedy, kým Igor Matovič neodíde z postu premiéra. SaS chce koaličné rokovania viesť až s tým, koho prezidentka po Matovičovi poverí zostavením vlády.
OĽaNO na to okamžite ostro reagovalo vetou, že Sulík sa snaží „povaliť ďalšiu demokratickú vládu“ a úlohou zvyšných koaličných strán je tomu zabrániť.
Aj keď sa to ešte nedá tvrdiť s určitosťou, momentálne to vyzerá tak, že štvorkoalícia, ktorá nastúpila po voľbách, končí. Ak k tomu príde, okamžite sa začne interpretačná vojna o to, kto je za tento výsledok zodpovedný.
Už teraz sa dá odhadnúť, že väčšinový mediálny názor nájde hlavného vinníka v Igorovi Matovičovi. Premiér skutočne urobil veľa chýb a situáciu zbytočne eskaloval v čase, keď sa ešte dala rozumne vyriešiť.
Lenže pri tom všetkom netreba prehliadať jednu vec. Dôležitým faktorom, prečo sa dnes štvorkoalícia ocitla v slepej uličke, je aj konanie Richarda Sulíka. Igora Matoviča sa rozhodol zatlačiť úplne do kúta. A robí to spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho postaveniu na politickej scéne.
Zabudnime na prieskumy verejnej mienky, tie sú v tejto chvíli virtuálnou realitou. Skutočnosťou, ktorej sa treba držať, je volebný výsledok. OĽaNO získalo vo voľbách viac ako dvadsaťpäť percent a má v parlamente 53 poslancov. SaS volilo len niečo viac ako šesť percent voličov a v parlamente jej patrí trinásť kresiel.
Napriek tomuto pomeru je Igor Matovič ochotný vzdať sa kresla premiéra. Za podmienky, že zostane vo vláde a nebude tam Richard Sulík. Šéfovi SaS sa to síce môže zdať nefér, ale on jednoducho nie je v rovnocennom postavení s víťazom volieb, za ktorým stále stojí tretina parlamentu. Ak je politik v takejto pozícii ochotný odísť z postu premiéra, tak to naozaj nie je malý ústupok.
Navyše, Igor Matovič nie je v situácii, že musí nevyhnutne prijať údel porazeného, ktorému neostáva nič iné, len ustúpiť tlaku Sulíka a Zuzany Čaputovej. Z pohľadu možností, ktoré má k dispozícii, v takomto kúte ešte nie je.
V ďalších dňoch bude ešte mnohé závisieť od Za ľudí. Ak by sa táto strana, alebo väčšia časť jej poslancov, rozhodla napriek odchodu SaS v koalícii zostať, stane sa len to, že vláda príde o ústavnú väčšinu. To by nebola žiadna dráma.
Situácia v tejto strane je však neprehľadná a môže sa stať, že väčšina jej poslaneckého klubu nebude chcieť bez SaS vo vláde zostať a uprednostní odchod do opozície.
Ani v takomto prípade by však Matovič nebol úplne bez možností. Veľa by záviselo od postoja Sme rodina, ale šéf OĽaNO by sa stále mohol pokúsiť vládnuť s menšinovým kabinetom a hľadať podporu u jednotlivcov v parlamente. Dlho by to zrejme nevydržalo a vývoj by dospel k predčasným voľbám.
Pre politika typu Igora Matoviča je však veľmi dôležité aj to, na akej emócii odíde. Keby teraz vo všetkom ustúpil, spôsobom, ktorý by sa nedal hodnotiť inak ako víťazstvo Sulíka a prezidentského paláca, bol by to z jeho pohľadu debakel.
Môže však kalkulovať s tým, že ak získa niekoľko mesiacov, bude v úplne inej situácii. S veľkou pravdepodobnosťou bude po pandémii a Matovičovi sa napriek vládnutiu v menšine môže podariť zabezpečiť vládnu prevádzku, dokonca aj presadiť populárne zmeny. Napríklad veľkorysú prorodinnú reformu. Popritom bude masívne pracovať na posilňovaní naratíva, že za rozpad koalície je zodpovedný Sulík. A hoci sa aj nakoniec nedokáže vyhnúť predčasným voľbám, môže do nich ísť v (pre neho) oveľa priaznivejšej atmosfére, ako sa nám to dnes javí.
Richard Sulík Igora Matoviča dobre pozná. Zároveň vie čítať aj realitu v parlamente. Preto mu musí byť jasné, že trvaním na potupných podmienkach kapitulácie tlačí Matoviča k iným, aj keď krkolomnejším a z pohľadu krajiny nie úplne dobrým riešeniam.
Týmto tlačením na pílu, ktoré nezodpovedá vlastnej politickej váhe, šéf SaS zároveň aj sám veľa riskuje. Keďže nálady verejnosti sú veľmi premenlivou veličinou, čierny Peter môže nakoniec zostať v jeho rukách.
Foto: TASR/Dano Veselský