Obranná dohoda s USA Ak sú proti komunisti, náckovia a mafia, asi pôjde o dobrú vec

„Vieš čo, ak sú proti komunisti, náckovia a mafia, asi pôjde predsa len o dobrú vec,“ povedal mi včera večer kamarát Peter. Odpil si z piva a ukazovákom si vzápätí pretrel hornú peru, kde mu zostalo trochu peny. Na obrazovke v krčme práve bežali správy.

Preglgol som. Tie slová mi vyrazili dych.

Peter je konzervatívec. Sleduje Postoj i Štandard a ja ho využívam trochu ako lakmusový papierik nálad nám blízkej časti verejnosti. Pivo s ním je ako riadená diskusia s fokusovou skupinou v zložení jednej osoby.

Ešte pred týždňom sa mu zmluva so Spojenými štátmi príliš nepozdávala. Odkázal ma na výhrady, ktoré voči nej sformuloval Vladimír Palko.

Nemôžem povedať, že som sa mu to vtedy snažil vyhovoriť. Je veľa dôvodov, prečo byť rozčarovaný z politiky Washingtonu a snažiť sa mať momentálne s Američanmi čo najmenej dočinenia.

Len minulý rok Spojené štáty a NATO prehrali potupným spôsobom po dvadsiatich rokoch úsilia vojnu v Afganistane. Krajina sa vrátila pod kontrolu Talibanu, no Američania proste len obrátili list, akoby sa nič nestalo. Chceli na to len rýchlo zabudnúť.

Žiadna sebareflexia na strane Pentagonu a bezpečnostného establišmentu v „dí-sí“ sa nekonala. Zodpovednosť bola vyvodená akurát voči tomu nešťastnému podplukovníkovi, ktorý sa po fiasku v Kábule odvážil verejne požadovať vyvodenie zodpovednosti od svojich najvyšších vojenských nadriadených.

Bidenova administratíva je momentálne zaneprázdnená wokeizáciou amerických ozbrojených síl. Medzi konzervatívcami v USA koluje vtip, že jediné vojny, v ktorých bude ešte U. S. Army schopná víťaziť v 21. storočí, sú kultúrne vojny.

Za týchto okolností sa naozaj človeku nechce obhajovať obrannú dohodu so Spojenými štátmi. Tým viac, pokiaľ má naozaj o jej čiastkových aspektoch pochybnosti.

Radšej Yankeeovia ako komunisti a náckovia

No vecne diskutovať o právnych nuansách jednotlivých ustanovení dohody sa dalo tak akurát do včerajška. Hrubý, odpudivý a neprístojný spôsob, akým sa opozícia včera rozhodla protestovať proti zmluve v parlamente, posunul celú záležitosť na inú úroveň. Spravil z rozhodovania o dohode s Američanmi hlasovanie o civilizačnom smerovaní Slovenska. Ani sa nedá čudovať predsedovi Národnej rady, že zvažuje zavedenie inštitútu „vyhadzovačov“ v parlamentnej rokovacej sále, akoby šlo o nejakú dedinskú diskotéku.

Zábery, z ktorých sršala priam fyzická agresivita opozičných poslancov voči koaličným zákonodarcom v parlamente, vrátane potýčok na hrane násilia; besné vyskakovanie Kotlebu na ministra obrany; pískanie a sirény, pripomínajúce obštrukcie poslancov NSDAP v Reichstagu za weimarskej republiky; no asi najviac Fico pred parlamentom, ako burcuje dav medzi vlajkami kotlebovcov a komunistov…

Západ má svoje chyby a je na nás konzervatívcoch, aby sme zviedli zápas o podobu našej civilizácie. No tento zápas sa dá zviesť len zvnútra.

Opozícia predviedla, že ona neponúka a nezosobňuje civilizačnú alternatívu, ale alternatívu voči civilizovanosti. Tou alternatívou je chrapúnska hrubosť, nekultúrnosť a podpora tých najhorších besov v ľudskej povahe v mene čisto sebeckých politických cieľov.

Odporcovia dohody sa zastrájajú, že ak prejde, koaličným poslancom túto „vlastizradu“ zrátajú v ďalších voľbách. No čo ak ďalšie roky ukážu, že skutočne o žiadnu „okupáciu“ nešlo, len pár desiatok Američanov na servisovanie stíhačiek F-16, nakúpených za vlády Smeru a SNS, vystriedalo na našich letiskách Rusov, doteraz servisujúcich lietadlá MiG-29.

Môj krčmový kamarát akiste nie je reprezentatívny, ale práve vyššie spomenuté odpudivé obrazy zo včerajšieho zasadania parlamentu a z demonštrácie pred budovou parlamentu ho prehupli z polohy „načo je nám tá dohoda“ do tábora „radšej nech to už rýchlo schvália“.

Stále síce nie je úplne „za“. No rozhodne sa desí toho, čo reprezentujú opoziční odporcovia tejto dohody – i toho, čo by zase urobili so Slovenskom, keby sa predrali k moci.