Milan Krajniak o rodičovskom bonuse Je chrapúnske, ako trestáme matky. Verím, že to naši partneri nechcú nechať tak

Vo štvrtok sa konalo dôležité koaličné stretnutie, na ktorom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak hájil pred Igorom Matovičom, Richardom Sulíkom, Veronikou Remišovou a ekonomickými expertmi svoj návrh rodičovského bonusu. Ak sa má tento bonus zaviesť podľa plánu od januára 2023, poslanci by ho museli schváliť na marcovej schôdzi. Minister tak má niekoľko týždňov na to, aby presvedčil ostatné koaličné strany, že ho dokáže v najbližších rokoch financovať zo stabilných zdrojov.

Schválenie bonusu by znamenalo, že pracujúce deti by svojim rodičom prispievali na dôchodok piatimi percentami zo svojho mesačného zárobku (2,5 percenta pre otca, 2,5 pre matku). Pracujúci by neplatili vyššie odvody, rodičovský bonus by sa čerpal zo sadzby, ktorú už pracujúci každomesačne odvádzajú v rámci odvodov. Rodičovský bonus by sa tak týkal vyše 800-tisíc dôchodcov. Napríklad dôchodkyňa s dvomi deťmi, ktoré pracujú na Slovensku a obe v hrubom zarábajú okolo 1000 eur, by dostávala za každé dieťa rodičovský bonus 25 eur, teda mesačne 50 eur. Sčasti by sa tak dorovnal rozdiel oproti bezdetnej dôchodkyni, ktorá pracovala za priemernú mzdu a dnes má podľa štatistík rezortu v priemere o 80 eur vyšší mesačný dôchodok než „priemerná“ dôchodkyňa s dvomi deťmi.

S Milanom Krajniakom sme hovorili krátko po štvrtkovom rokovaní špičiek koalície a ich ekonomických expertov. Minister pre Postoj hovorí, v čom panuje zhoda, v čom sa nezhodnú a ako chce presvedčiť lídrov koalície, aby jeho návrh podporili. 

Máte za sebou dôležité rokovanie koalície o svojom návrhu rodičovského bonusu. Aká je vaša interpretácia – súhlasia s návrhom alebo je v tejto chvíli skôr pravdou opak?

Rád by som odpovedal, že nadšene súhlasia, ale realita je niekde uprostred. S týmto rokovaním som spokojný, pretože došlo k potvrdeniu dvoch zásadných vecí.

Akých?

Po prvé, nikto nespochybnil ústavou zakotvený rodičovský bonus, ktorý má platiť od 1. januára 2023.

Po druhé, vyjasnili sme si, že navrhnutá reforma prvého piliera zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, čo potvrdil aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Tým chcete povedať, že rodičovský bonus neohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Áno, je zhoda, že návrh dôchodkovej reformy, ktorý som predložil – vrátane rodičovského bonusu –, zlepší udržateľnosť verejných financií v horizonte 50 rokov o 2,4 percenta HDP. Navyše platí, že túto udržateľnosť sme už doterajšími opatreniami v rezorte zlepšili o 0,6 percenta HDP. Žiaden iný rezort takéto veľké zlepšenie udržateľnosti verejných financií neurobil, nenavrhol ani sa k tomu nezaviazal.

Táto zhoda tu možno bola aj pred posledným rokovaním. Váš problém je v tom, že koaliční partneri majú výhrady voči vašej predstave, ako financovať rodičovský bonus. Tam sa podľa vás rozdielne stanoviská aspoň trochu zblížili?

Naše stanoviská sa zblížili v otázke, koľko peňazí vieme z disponibilných zdrojov použiť na rodičovský bonus od 1. 1. 2023. Faktom je, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti začnú tie dôchodkové opatrenia fungovať zhruba po 10 rokoch. Počas prvých 10 rokov tak potrebujeme rodičovský bonus financovať ešte z iných zdrojov.

Podľa našich informácií ste sa vo štvrtok vo veci rodičovského bonusu nepohli ani o centimeter. Koaliční partneri považujú totiž zdroje, z ktorých ho chcete najskôr financovať – či už cez takzvaný nadvýber poistného, alebo z úspor Sociálnej poisťovne –, za špekulatívne alebo účelovo vyargumentované. Proti vám nenamieta len SaS, ale aj líder OĽaNO a minister financií Matovič a jeho štátny tajomník Klimek. Nie je to váš kľúčový problém?

Je pravdou, že koaliční partneri a SaS aj vo štvrtok použili argument, že akékoľvek zlepšenie hospodárenia štátu, napríklad vo zvýšenom nadvýbere poistného v Sociálnej poisťovni a s tým súvisiacom zvýšenom nadvýbere daní, chcú použiť na zlepšenie štrukturálnych deficitov verejných financií...

... tak však neuznávajú, že by sa mali použiť na váš model rodičovského bonusu.

My argumentujeme, že už aj tie zmeny, ktoré sme urobili v systéme, priniesli úsporu. Napríklad sme veľmi konzervatívne naplánovali rozpočet na odškodnenie žien ročníkov 1957 až 1965. Ročne budeme na to potrebovať zhruba o 40 miliónov eur menej, než sa predpokladalo. Takže napríklad týchto 40 miliónov sa dá použiť na rodičovský bonus.

Ďalej hovoríme: v poriadku, vy ste počítali s nejakým nadvýberom poistného, ale nad to, čo je započítané v tých rozpočtoch na roky 2023 – 2024 a v ďalších rokoch, sme dosiahli ešte lepší výsledok. A preto si myslíme, že minimálne túto časť môžeme použiť na rodičovský bonus.

Ak koaliční partneri neakceptujú väčšiu časť zdrojov, ktoré chcete použiť na rodičovský bonus, politicky ste sa zasekli v mŕtvom bode.

Ja však nepotrebujem použiť všetky zdroje, ktoré som našiel, a ďalšie, o ktorých som vo štvrtok hovoril na rokovaní. Pre mňa nie je žiadnym problémom, keď mi povedia, že z tých 310 (z odhadovaného nadvýberu poistného – pozn. red.) môžeš použiť iba 100. Nevadí, mne to stačí, pretože viem nájsť ďalšie zdroje.

Vo vlastnom či aj v iných rezortoch?

Iba vo vlastnom rezorte. Rozumiem kolegom, keď hovoria, „dobre, my máme tiež predstavu, na čo tieto zdroje použiť, a naša predstava je iná než na rodičovský bonus“. Nami ušetrené peniaze chcú použiť na vlastné priority, ale vláda nemôže fungovať tak, že ich reformné priority sa splnia a súčasne nebudú podporovať reformné priority ostatných členov koalície.

Argumentujem napríklad tým, že tak ako nadvýber poistného je príjmom pre Sociálnu poisťovňu, tak približne v rovnakej výške z toho nadvýberu sa dokopy zvyšujú príjmy ministerstva financií a finančnej správy, VšZP, a teda finančnej správy na dani z príjmu fyzických osôb a na DPH. Ten nadvýber, ktorý je ešte vyšší, ako sa plánovalo, je už realitou, nie je to žiadna prognóza.

Keď hovoríte o nadvýbere, ľudia môžu nadobudnúť pocit, že máme teraz v Sociálnej poisťovni oveľa viac peňazí, ktoré možno na čokoľvek použiť. Protiargument znie, že tu máme dlhodobo deficitnú Sociálnu poisťovňu, nadvýberu síce pomáha dnes až prekvapivo nízka nezamestnanosť, ale stačí, že príde ekonomický otras, stúpne nezamestnanosť, a z nadvýberu bude oproti odhadom podvýber. Teda váš kalkul, ako dlhodobo na dekádu vykryť rodičovský bonus, je tak trochu účtovnou špekuláciou, nie?

Tejto argumentácii rozumiem, ale považujem ju za nepresnú.

Prečo?

Sociálna poisťovňa v roku 2019 dosiahla vyrovnané hospodárenie plus-mínus pár miliónov. V roku 2020 a 2021 tu máme výrazný vplyv pandémie. Ale aj v roku 2021 oproti roku 2020 sa zmenšila suma, ktorú musel štát dorovnávať do Sociálnej poisťovne.

Ak by sme očistili vplyv pandémie, myslím si, že Sociálna poisťovňa by sa vedela v roku 2023 vrátiť k vyrovnanému hospodáreniu. To už nehovoríme o vyrovnanom, ale o nadbytkovom hospodárení, pretože jednu miliardu eur posielame do druhého piliera. Keby nebolo druhého piliera, ktorý zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií v horizonte 50 rokov, vedeli by sme v Sociálnej poisťovni tvoriť rezervu jednej miliardy eur ročne.

Lenže druhý pilier tu je aj bude...

Ale moment. Druhý pilier spôsobuje sekeru…

To sme predsa vedeli už pri jeho zavádzaní.

Nie, pretože druhý pilier mal byť financovaný z privatizácie. Tak sa to aj dialo prvé tri roky, odvtedy doplácajú na druhý pilier aktuálni dôchodcovia. Ak by nebolo druhého piliera, v roku 2022 by mohol mať každý dôchodca vyšší dôchodok o 17 percent. Moji oponenti taktne zamlčujú fakt, že štát poslal minulý rok do Sociálnej poisťovne minulý rok 850 miliónov eur, ale Sociálna poisťovňa potrebovala iba 750 miliónov.

Lenže z poisťovne odišla jedna miliarda eur, to znamená, že ak by nebolo druhého piliera, Sociálna poisťovňa by už bola v minulom roku prebytková v sume 250 miliónov eur. A ten druhý pilier, to sú budúce dôchodky. Akoby odhrýzame zo Sociálnej poisťovne veci, ktoré by sme mohli platiť takpovediac priebežne, lebo chceme zabezpečiť súčasne ekonomicky aktívnej generácii pravdepodobnosť trochu vyšších dôchodkov z druhého piliera s rizikom, že ak investujú v akciových fondoch, nemajú žiadnu garanciu ani návratnú listinu.

To však nerieši predošlú výhradu s nadvýberom. Naznačujete, že by ste uvažovali o oslabení druhého piliera?

Nie. Môj zásadný argument je v tom, že sme rozumným hospodárením a opatreniami počas dvoch rokov pandémie výrazne prekonali akékoľvek prognózy ministerstva financií aj všetkých analytických inštitútov o tom, koľko tu bude nezamestnaných a aké budú výpadky štátu na príjmoch a zvýšené náklady na výdavky.

V porovnaní s krízou z rokov 2008 a 2009 máme o 90-tisíc menej nezamestnaných, teda máme o 90-tisíc viac ľudí, ktorí pracujú, platia dane a odvody.

To je v poriadku, ale ako tým chcete vyvrátiť argument, že štát nemôže rátať s nadštandardným nadvýberom aj v ďalších desiatich rokoch?

Tento nadvýber nie je vecou šťastia, ale rozumnej politiky. Na každých sto miliónov z eurofondov, ktoré vyčleňujeme, aby dlhodobo nezamestnaný, človek s ŤZP alebo inak znevýhodnený na trhu práce bol zamestnaný, získavame sto miliónov eur naspäť, ktoré štát buď získa na daniach a odvodoch, alebo ušetrí na dávkach v nezamestnanosti alebo v hmotnej núdzi.

Čistý efekt toho, že časť tých ľudí zostane zamestnaných dlhodobo – minimálne tri roky –, je jedna tretina z tejto sumy, čiže približne 33 miliónov eur. To je dlhodobý efekt, ktorý sa prejaví aj v ďalších rokoch.

Ale môže nastať vonkajší faktor, ktorý zvýši nezamestnanosť.

Keď sa to udeje, dopadne to na celé verejné financie. Presne to je podľa mňa nepoctivosťou tejto argumentácie proti rodičovskému bonusu: všetky riziká rodičovského bonusu sa započítavajú stopercentne na 30 rokov dopredu. Ale všetky prínosy sa spochybňujú s tým, že nevieme, ako to dopadne.

Poviem to na príklade: 500 miliónov eur na rodičovský bonus je vraj ako výdavok priveľa. Ja hovorím, veď si na to nájdem zdroje. Ale súčasne tí istí kritici bonusu hovoria, že miliardu eur ročne máme odsýpať každý rok zo Sociálnej poisťovne na druhý pilier. V roku 2023 to bude približne 1,14 miliardy a v ďalších rokoch ešte viacej. Tu nikomu nevadí, že prehlbujeme deficit, odpoveďou je, že tak je to správne.

Samozrejme, to je už otázka politických priorít, na základe ktorých dizajnujeme sociálnu, rodinnú či dôchodkovú politiku, ktorú dlhodobo pri danom demografickom vývoji nemal šancu uniesť len prvý pilier...

... v poriadku, ale na to hovorím, že je absolútne neudržateľné, nespravodlivé a diskriminačné, že trestáme matky za to, že nás s láskou vychovali, a preto majú nižšie dôchodky. Naozaj majú za to platiť pokutu? Ak ste z dvoch súrodencov, znamená to 80 eur mesačne, to je skoro tisíc eur ročne.

Za to, že vás mama ľúbila, ráno vám urobila desiatu, odviezla a zobrala zo školy, odviezla vás na krúžky, písala s vami domáce úlohy a bola v jednom kole celých 20 rokov, za to má platiť pokutu 80 eur mesačne a tisíc eur ročne?

Veď to je chrapúnske, je to do neba volajúca nespravodlivosť. Štát s tým nemá nič urobiť? Máme to podporovať, lebo sa každý rok prehlbuje deficit tým, že čoraz viac peňazí plynie do druhého piliera? Na to sa nechcem pozerať.

Lenže sa zdá, že ste narazili na ťažko prekonateľný politický problém. Koaliční partneri si rodičovský bonus vedia predstaviť napríklad len v prípade, že by ste súhlasili so zrušením 13. dôchodkov a tie peniaze by išli z takejto úspory.

Takýto podnet som zo strany SaS počul aj na štvrtkovom rokovaní. Ja som však už prispel 600 miliónmi eur na úsporách a nákladoch štátu za prvé dva roky tohto volebného obdobia. Chcem sa spýtať kolegov z SaS, koľko prispeli oni?

My však nehovoríme o tom, že Milan Krajniak vďaka tomu, že ušetril 600 miliónov, môže teraz za 500 miliónov eur vo veľkom vybudovať nové domovy sociálnych služieb a domovy seniorov. V prípade rodičovského bonusu je reč o obrovskej reforme, ktorá, ak by sa naozaj zrealizovala, by bola svojou filozofiou, vplyvom na státisíce ľudí, ale aj celkovými nákladmi najväčšou reformou tejto vlády. Preto je vážnou otázkou, ako stabilne financovať tie ročné 500-miliónové náklady, a teda či nejaký nadvýber je len špekulatívny či nadhodnotený zdroj, alebo niečo, s čím sa dá rátať najbližších desať rokov.

Ako vravieval Mikuláš Dzurinda, teraz ste udreli klinček po hlavičke. Ukážte mi v rozpočte Sociálnej poisťovne hociktoré desaťročné obdobie, kde by 9 z tých 10 rokov nebol nadvýber...

... nadvýber inak deficitného financovania.

To už kladiete druhý argument. Ak niekto hovorí, že nadvýber je špekulatívny, ja hovorím, že nie je, pretože sa v priebehu roka zvyšuje alebo upravuje. Ale keď si vezmete desať rokov dozadu, tak deväť z nich bol vyšší, než boli prognózy. Aj oproti makroekonomickým prognózam a tomu, čo predpokladalo ministerstvo financií, sa ukazuje, že z roka na rok ten výber je ešte vyšší, než sa prognózovalo.

To nie je prírodný zákon, je to tak vďaka nízkej nezamestnanosti za poslednú dekádu...

... vďaka znižujúcej sa nezamestnanosti aj vďaka zvyšujúcim sa mzdám. Samozrejme, považujem za legitímnu debatu, koľko z toho nadvýberu je do budúcnosti udržateľné. Aj tu som pripravený na veľmi konzervatívny prístup.

Čo to znamená?

Nepotrebujem ani celú polovicu z tej sumy. Považujem za férové, že keď vieme, že na aktívne opatrenia na trhu práce dávame minimálne sto miliónov ročne z eurofondov, tak táto investícia nám prinesie desiatky miliónov eur ročne, čím zlepšujeme bilanciu štátu.

Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií však používajú s obľubou nasledujúcu vyjednávaciu taktiku: akýkoľvek potencionálny náklad, ktorý môže pri nejakej reforme nastať, započítajú na 100 percent a akýkoľvek príjem nezapočítajú, pretože tvrdia, že je špekulatívny. Mám pritom argumenty, že viaceré z tých nadvýberov sú stabilné.

Keď minister financií predstavil svoju daňovú revolúciu, tak mi ani nenapadlo spochybňovať zdroje, pretože im rozumiem a považujem ich za relevantné. Keby sme si však pozreli zdroje na daňovú revolúciu podľa metodiky ESA 2010, odhadujem, že zhruba polovicu by sme museli vyškrtnúť. Ale ja som to nespochybnil, pretože tie zdroje, ktoré on našiel, sú reálne. A ako sú zaúčtované, to je druhá vec.

Hovoríte, že ministerstvo financií účelovo spochybňuje u vás to, čo pri svojich opatreniach dokáže kamuflovať?

Hovorím o analytických útvaroch ministerstva financií…

... ale nielen analytické útvary, aj vedenie ministerstva financií, konkrétne minister a štátny tajomník majú pri rodičovskom bonuse rovnaké pochybnosti.

Aby to bolo presné. Analytické útvary ministerstva financií sa pri daňovej revolúcii ku kalkulovaným príjmom vôbec nevyjadrili.

Igor Matovič pripravoval reformu vo veľkej tajnosti, voči svojim analytikom je veľmi nedôverčivý, otázka, čo z toho pred predstavením videli a prepočítavali...

Prepočítavali to. Myslím si, že v zásade sú tie prepočty ministra financií korektné. Hovorím o dvojakom metri, ktorý používajú analytici ministerstva financií proti mne. Mali by ich aplikovať na všetko, nie selektívne. Nespochybnil som zdroje, ktoré predstavil minister financií, hoci podľa metodiky ESA 2010 nesedia, lebo tú reformu považujem za správnu. Tak to je. Keď chceme urobiť správnu vec, bude to na úvod niečo stáť.

Vo vašom návrhu tvorí ďalšiu veľkú položku financovania rodičovského bonusu 200 miliónov, ktoré Sociálna poisťovňa ušetrila v dôsledku zmeny demografickej štruktúry počas pandémie. Povedané inak, zomreli tisíce dôchodcov, ktorí už nepoberajú dôchodok. Je to cynická debata, ale....

... nedá sa to tak povedať, že hovoríme iba o tých, ktorí, žiaľ, zomreli. Mohlo sa stať aj to, že niekto, kto mal nastúpiť na dôchodok, nenastúpil.

Ale z väčšej časti asi pochádza tých 200 miliónov z toho, že tu bola skupina ľudí, ktorá by poberala dôchodok, ale nepoberá.

Vieme, že následkom pandémie zaniklo, respektíve zanikne približne 20-tisíc starobných dôchodkov. To znamená, že ak sa bavíme o bilancii Sociálnej poisťovne, tak je to pre ňu znížený výdavok.

Priemerný vek ľudí, ktorých pripravila pandémia o život, bol zhruba 75 rokov. Teda štatisticky vzaté, ak zoberieme strednú dĺžku života, mnohé tie starobné dôchodky by zanikli v priebehu najbližších rokov. Nie je preto problém rátať s 200 miliónmi ako zdrojom na krytie bonusu?

Je to smutná debata. Ale aj analytici nášho rezortu a rezortu financií sa v zásade zhodujú, ako to ovplyvní bilanciu Sociálnej poisťovne. To číslo je smutné, ale nikto ho nespochybňuje.

Takže ak je teraz úspora 200 miliónov, aj najbližšiu dekádu s tým v bilancii poisťovne rátate ako s relevantnou úsporou?

Veľmi zjednodušene platí, že v najbližších 10 rokov z tejto sumy 200 miliónov možno odpočítať každý rok približne 20 miliónov eur. Ale toto nikto nespochybňuje, tak ako nikto nespochybňuje ani ten nadvýber.

Argumentácia koaličných partnerov a iných rezortných ministrov smeruje k tomu, že majú iné priority, na ktoré by sa to malo dať. Podporujem také reformy, ktoré majú pomôcť ľuďom. A očakávam rovnakú podporu našich prorodinných reformných zmien, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády.

Dnes vyzerá týchto 200 miliónov ako veľká suma, o päť rokov to bude povedzme okolo 100 miliónov na 500-miliónový rodičovský bonus...

... lenže aj prvý pilier vrátane rodičovského bonusu bude stáť zhruba o päť rokov o 100 miliónov eur menej. Minister financií si uvedomuje, že po roku 2030 by malo prísť k zlomu, keď bude prvý pilier vrátane rodičovského bonusu stabilný.

Bavíme sa o tom, ako to finančne vykryť dovtedy, teda chce zdroj, ktorý je dlhodobo udržateľný. To považujem za korektnú debatu, koľko z toho nadvýberu a z akých položiek si môžeme počítať ako stabilný dlhodobý nadvýber. O tom som ochotný sa baviť.

Hovoríte, že máte pripravených deväť variantov rodičovského bonusu. V čom sa líšia?

V nábehu.

Čo to znamená? Povedzte príklad.

Poviem príklad. Bežné starobné dôchodky sa vypočítavajú do trojnásobku priemernej mzdy. Tento strop môžeme uplatniť aj na rodičovský bonus. To znamená, že každý môže poskytnúť časť svojich odvodov – náš návrh je dva a pol percenta – svojmu rodičovi, ktorý poberá starobný dôchodok. A môže sa tam dodať, že to platí maximálne vo výške vypočítanej z trojnásobku priemernej mzdy v zúčtovacom ročnom období, z ktorého sa rodičovský bonus vypočítava. Hneď tak ušetríme desiatky miliónov eur. Takýchto návrhov mám pripravených ďalších osem.

Každá debata o reforme je do istej chvíle technická a od istej chvíle politická. Výhrady vašich koaličných partnerov sú zrejmé. Ako robustne ste vy a vaša strana pripravení presadzovať rodičovský bonus?

Na základe mojej dohody s pánom predsedom Kollárom máme tento rok tri priority. Nájomné byty, rodičovský bonus a exekučnú amnestiu.

Teda to, že Boris Kollár ako jediný z lídrov nebol vo štvrtok na rokovaní o rodičovskom bonuse, nemáme vnímať tak, že to pre neho nie je také dôležité?

Podľa mojich informácií potvrdil všetkým koaličným partnerom, že je to jeho priorita.

Jeho neúčasť nie je politickým signálom, že je to oveľa viac vaša osobná než stranícka priorita?

Boris Kollár sa ma pýtal, či chcem, aby prišiel na rokovanie. Povedal som mu, že sa mi zdá zbytočné, aby sedel pri prepočtoch. Bola to technická debata.

Vášmu návrhu, ako financovať rodičovský bonus, hovorí jasné nie SaS, premiér Heger a v podstate aj minister financií, teda špičky OĽaNO. Z toho potom jasne vyplýva, že ak to chcete presadiť, musíte prísť do ďalších rokovaní s celkom iným návrhom, ako to finančne vykryť.

Nemyslím si, že to z toho vyplýva. Ide o vec priorít. Chápem, že kolegovia vo vládnej koalícii majú aj iné priority, ale naše priority sú zapísané v programovom vyhlásení vlády.

No rodičovský bonus je tam zapísaný vo vete, kde sa píše o asignácii odvodov, čo sa dá rôzne interpretovať.

Ale tá dohoda o rodičovskom bonuse v programovom vyhlásení vlády sa pretavila do novely ústavy, ktorú schválili všetci poslanci vládnej koalície. Teraz sa bavíme o tom, akými predpismi ústavnú zmenu zrealizujeme.

Len koaliční partneri vám môžu tvrdiť, že sú síce za rodičovský bonus, ale musíte nájsť zdroje, ktoré sú z ich pohľadu dlhodobo stabilné. Tie, ktoré teraz ponúkate, sú podľa nich špekulatívne a nadhodnotené.

A čo majú hovoriť, keď chcú tie peniaze od ľudí použiť na vlastné priority?

Potom však príde k politickej zrážke. Koaliční partneri budú hovoriť, že ústavne zakotvený rodičovský bonus nespochybňujú – hoci je zrejmé, že najmä SaS sa nijako nepáči –, ale nesúhlasia so spôsobom navrhnutého financovania. A odkážu vám, že musíte prísť s niečím, ako je zrušenie 13. dôchodku, pričom je váš problém, že ste za tento návrh Smeru tesne pred voľbami hlasovali.

Tento argument je slabý. V programovom vyhlásení vlády sme nemali zrušenie 13. dôchodkov, preto tento argument neakceptujem. Chápem, že koaliční partneri majú inú predstavu o využití finančných zdrojov. Chápem aj to, že minister financií chce použiť maximum takýchto voľných zdrojov na vlastnú daňovú revolúciu. V princípe s ňou súhlasím, tú rodinnú časť vyslovene podporujem a urobím všetko pre to, aby sa zrealizovala už v prvom polroku tohto roka.

Ak sa má rodičovský bonus spustiť od budúceho roka, vzhľadom na všetky legislatívne procesy a praktické prípravy sa potrebujete definitívne politicky dohodnúť zhruba do konca februára. Rozumieme tomu správne, že ak sa nedohodnete na bonuse, nebudete súhlasiť ani s daňovou a odvodovou reformou, ani inými zmenami, na ktoré koaliční partneri tiež potrebujú peniaze?

Vnímam dobromyseľnosť všetkých koaličných partnerov v tom, že chcú naplniť programové vyhlásenie vlády a ústavu, a verím, že spolu nájdeme dostatočné zdroje na to, aby sa rodičovský bonus spustil od 1. 1. 2023 v takej výške, aby to ľudia vo svojom dôchodku pocítili.

Iste viete, že v politike sa nedá spoliehať na tento typ dobromyseľnosti.

Nikdy nepredpokladám zlý úmysel vopred bez toho, aby som mal na to konkrétny dôvod.

Teda si myslíte, že koaliční partneri zo svojich námietok ustúpia?

Nepočul som žiadne zásadné námietky, pri ktorých by som mal pocit, že voči nim nemám dostatok argumentov.

Keby to partneri de facto zablokovali, bol by to pre vás dôvod na demisiu a pre Sme rodina na odchod z koalície?

Koaliční partneri to nevedia zablokovať a ani to nechcú zablokovať. Debata je o tom, že koľko zdrojov na rodičovský bonus od budúceho roku nájdeme.

Viete si predstaviť situáciu, že by ste ustúpili a rodičovský bonus, ktorý by mali odvádzať pracujúce deti svojim rodičom, by nebol päť percent, ale menej, čo by znamenalo výrazne nižšie náklady?

Už som hovoril o viacerých variantoch nábehu. Chcem nastaviť rodičovský bonus takým spôsobom, aby aj koaliční partneri i ekonomickí analytici vedeli žiť s pocitom, že je to vyvážené. Nemyslím si, že jediným spôsobom, ako to presadiť, je lámať to politickým tlakom.

Viete si teda predstaviť pod tým pomalším nábehom aj to, že na začiatku by bol rodičovský bonus povedzme dve percentá pre oboch rodičov dokopy a postupne by sa zvyšoval?

Nebudem hovoriť o konkrétnych návrhoch. Jediné, čo treba rešpektovať, je fakt, že rodičovský bonus je už v ústave a musí byť nastavený takým spôsobom, aby ho Ústavný súd nemohol vyhlásiť za diskriminačný. Nedá sa to urobiť tak, že by sme niekomu povolili, že môže odvádzať 2,5 percenta, a niekomu, aby sme ušetrili, tak len dve. To nejde.

Na záver ešte prejdime k obrannej zmluve s USA. Po tom, čo generálny prokurátor zverejnil 35 zásadných pripomienok, jeden váš poslanec tomu zatlieskal a Boris Kollár to označil za vážnu tému, sme predpokladali, že zmluvu budete na vláde zásadne pripomienkovať. Napokon ste za ňu hlasovali fakticky v pôvodnej podobe. Znamená to, že Sme rodina ju podporí aj v parlamente?

Mne sú veľmi smiešne argumenty opozície. Keď vládli, nakúpili stíhačky F16, pritom museli dobre vedieť, že tak ako sú tu dnes ruskí vojenskí špecialisti, ktorí nám pomáhajú servisovať MIG29, budú musieť byť na našich letiskách aj americkí vojenskí špecialisti, ktorí sa budú starať o F16. Asi nepredpokladáme, že keď sa F16 pokazí, loďou ju pošleme do USA, aby ju opravili, a potom na ňu tri mesiace počkáme, kým sa vráti.

Rovnako mi je smiešne, že dnes dohodu kritizujú tí istí ľudia, ktorí sem zobrali teroristov z Guantánama. Vtedy nespievali vlastenecké chorály, ale boli tichučko.

My sme mierili na to, aký je váš postoj k súčasným výhradám voči dohode s USA.

Chcem odpovedať na výhrady, ktoré zverejnil aj Vladimír Palko, ktorého si vážim. Urobil som si pre seba nasledujúci test: zobral som si zmluvu, ktorú podpísal s USA maďarský premiér Viktor Orbán, porovnal som si ju s návrhom zmluvy, ktorú pripravili naše ministerstvá zahraničných vecí a obrany, a vyšlo mi, že naša zmluva je z hľadiska obhajoby našich národných záujmov formulačne silnejšia ako tá maďarská.

V čom konkrétne?

V tom, že pre väčšinu takýchto zmlúv, a myslím, že aj pre tú maďarskú, platí nasledujúce. Ak sa nejakí americkí vojaci na letisku pobijú, je to trestný čin výtržníctva. Pokiaľ je tam sadzba do troch rokov, tak v jednotlivých štátoch NATO, kde tí americkí vojaci sú, to rieši americká jurisdikcia. Je to uvedené aj v našej zmluve, ale s tým, že máme výberovú právomoc, že si môžeme povedať, moment, toto vyšetríme my.

V maďarskej verzii to nie je?

Podľa mojich informácií nie. Z toho, keď som si porovnal zmluvy USA s Poliakmi, Maďarmi, Rumunmi, Chorvátmi, Estóncami, Lotyšmi, mi vyšlo, že naša zmluva je najsilnejšia z hľadiska vyšpecifikovaných podmienok. Rovnako platí, že aj Viktor Orbán, ktorý určite nie je žiadny amerikanofil a rusofób, podobnú zmluvu podpísal. Minister obrany sa dohodol s Borisom Kollárom, že ešte pred podpisom zmluvy príde na náš poslanecký klub, aby sa poslanci mohli pýtať a vyjasniť si to. Môže sa stať, že niektorý z našich poslancov túto dohodu nepodporí, ale asi to nebude väčšinový postoj.

Čo ste si pomysleli, keď ste videli tých 35 pripomienok generálneho prokurátora a politický spôsob, ako o tom komunikoval na sociálnych sieťach?

K niektorým jeho pripomienkam sa neviem vyjadriť, pretože nie som právnik. Neviem ich preto do hĺbky posúdiť.

Neposunul sa Maroš Žilinka z oblasti práva neprimerane do politiky?

Mal som pocit, že vyjadril svoj právny a možno aj právno-filozofický postoj, pretože tam ide o právnu problematiku suverenity štátu. V tomto zmysle to považujem za legitímne. Aj náš rezort zmluvu pripomienkoval a o niektoré formulácie sme sa aj dlho naťahovali. Aj na základe dosiahnutého výsledku sa neobávam toho, že by Slovenská republika prišla o suverenitu.

Veľkou témou je teraz aj cesta Maroša Žilinku do Moskvy na akciu ruskej prokuratúry, ktorá nemá práve najlepšiu povesť. Bol to váš nominant na generálneho prokurátora, čo si o tom myslíte?

Pokiaľ do Moskvy môžu lietať predstavitelia najväčších západných krajín a krajín Európskej únie a nikto sa nad tým nepozastavuje, nevidím žiadny dôvod, prečo by tam nemohli ísť aj náš generálny prokurátor, predseda vlády, predseda parlamentu alebo ktokoľvek. Z pohľadu záujmov Slovenska je omnoho dôležitejšie, či Nemci nakoniec spustia Nord Stream 2 alebo nie. Predpokladám, že ak ho spustia, každý bude rešpektovať, že je to ich vec, hoci nás to značným spôsobom ovplyvní.

Foto: Andrej Lojan