Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
23. december 2021

Vianoce v Austrálii

Sú skôr o prázdninách, ich symbolom je surfujúci Santa v šortkách

Rodina pokope, grilovačka v záhrade v plavkách, ochladzovanie sa v bazéne. Vianoce v Austrálii sú úplne iné. Rozhovor so Slovenkou žijúcou v Perthe.

Sú skôr o prázdninách, ich symbolom je surfujúci Santa v šortkách
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rodina pokope, grilovačka v záhrade v plavkách, ochladzovanie sa v bazéne. Vianoce v Austrálii sú úplne iné. Rozhovor so Slovenkou žijúcou v Perthe.

Vianoce v Austrálii nie sú o niečom duchovnom, vianočné dni hlavne spestrujú letné prázdniny a dávajú príležitosť tráviť čas s rodinou.

„Ľudia tu vnímajú Vianoce skôr ako prázdniny. Predstavte si, že by ste mali Vianoce v lete. Rodina je pokope, príbuzní sa tu veľmi navštevujú. Všetci robia grilovačky, idú k oceánu alebo sa kúpu doma. Takmer každý má doma bazén, pretože naozaj zvykne byť v lete veľmi teplo,“ opisuje Júlia Clark, ako to počas vianočných dní vyzerá u našich protinožcov.

Júlia je mamou dvoch detí, má jedenásťročného syna Mattiasa a osemročnú dcéru Victoriu. Pochádza z Kysuckého Nového Mesta, a aj keď jej manžel bol z Austrálie, po svadbe sa usadili neďaleko Prahy. Keď mal syn päť rokov a dcérka takmer tri, rozhodli sa pre radikálnu zmenu a presťahovali sa do Austrálie. Manželia sa však po čase rozišli a Júlia napriek tomu, že sa ocitla v cudzej krajine sama s dvoma deťmi, rozhodla sa ostať. Žije v Perthe v Západnej Austrálii.

S Júliou sme sa rozprávali nielen o tom, ako vyzerajú Vianoce počas letných horúčav a či sa jej darí uprostred prázdninovej atmosféry zachovávať slovenské zvyky, ale aj o tom, aký je v Austrálii život z pohľadu matky samoživiteľky, ako vyzerajú austrálske rodiny, vyučovanie na ich školách, ale aj ako ovplyvnila bežný život Austrálčanov pandémia.

Aké máte v západnej Austrálii krátko pred Vianocami počasie?

Teraz je u nás veľmi horúco. V novinách písali, že vyše 50 rokov nebolo na Vianoce také teplo, aké očakávajú teraz. Na Štedrý večer budeme mať 42 stupňov Celzia. Veľmi sa na to neteším. Ale Austrálčania to zvládajú, oni majú všade klimatizáciu. V obchodných centrách, v autách, domoch, všetko majú klimatizované. Sú na to zvyknutí, buď sa zatvoria doma, alebo sú v obchodnom centre a nevnímajú to tak. Alebo si povedia, uf, to je teplo, ale nejako to neriešia. Toto počasie je veľmi horúce aj pre Austrálčanov. Žijem ďalej od pobrežia a tu je ešte teplejšie ako pri oceáne.

Nežijete priamo v Perthe?

Perth má vyše dvoch miliónov obyvateľov a mesto je rozdelené na suberbs, teda do okresov. Bývame v časti Armadale, ktorá je od pobrežia vzdialená tridsať kilometrov. Štvrte priamo pri pobreží sú veľmi drahé, domy sa draho predávajú i prenajímajú, každý chce ísť k oceánu.

Ako Austrálčania prežívajú advent?

Nemám skúsenosť, že by poznali alebo slávili adventné nedele. Za tých päť rokov, čo som tu, som sa nestretla s nikým, kto by poznal adventný veniec. Poznajú adventné kalendáre s čokoládkami, deťom ho kupujú, ale nemyslím si, že poznajú jeho význam.

Takže adventný čas vôbec nevnímajú v jeho náboženskom zmysle?

Perth je jedno z najmultikultúrnejších miest na svete. Tu sa stretlo nespočetné množstvo kultúr, či už čínska, kórejská, malajzijská, indonézska, európska, americká. Udržiavanie tradícií z domova je generačná záležitosť. Keď príde prvá generácia do Austrálie, tak zvyky zachováva a odovzdáva ich deťom. Ale ďalšími generáciami sa toho uchováva menej a menej.

V našom prípade som ja tá prvá generácia a naše slovenské zvyky sa snažím zachovávať. Slávime advent, počas nedieľ zapaľujeme sviečky. Taktiež mám s deťmi štedrovečernú večeru a potom si rozdáme darčeky. Austrálčania to nepoznajú, oni majú Santu, ktorý príde 25. decembra ráno.

Aké sú teda v Austrálii Vianoce? Aké sú ich typické vianočné zvyky?

Keď to porovnám s vianočným časom u nás, Vianoce na Slovensku sú čarovnejšie, majú väčší duchovný význam. Ľudia tu vnímajú Vianoce skôr ako prázdniny. Predstavte si, že by ste mali Vianoce v lete. Rodina je pokope, príbuzní sa veľmi navštevujú. Všetci robia grilovačky, idú k oceánu alebo sa kúpu doma. Takmer každý má doma bazén, pretože naozaj zvykne byť v lete veľmi teplo.

Aj austrálsky Santa je úplne iný, ako ho poznáme v Európe. Tu je v šortkách a surfuje. Austrálčania veľmi milujú kempovanie, takže, samozrejme, aj Santa kempuje. Dajú sa tu kúpiť aj suveníry s motívom kempujúceho Santu, ako chodí po rodinách. Aj tu sú rodiny, ktoré Vianoce prežívajú duchovne, ale všeobecne tu nie sú Vianoce o niečom duchovnom. Ide hlavne o spestrenie letných prázdnin a čas strávený s rodinou.

Vianoce u vás doma zrejme nebudú typicky austrálske.

Štedrý večer trávime spolu s deťmi s našimi zvykmi a tradíciami. Tento rok sme sa rozhodli pozvať svojich blízkych kamarátov a pohostiť ich slovenskou štedrovečernou večerou. Mám doma aj originálne medovníčky, moja mama nám ich dvakrát do roka posiela. Oblátky, bohužiaľ, nemám. Pred večerou si robíme z medu krížik na čelo a poďakujeme sa s deťmi za celý rok.

Polievku nevarím, je vtedy naozaj veľmi teplo a kapustnicu tu ani nezoženiem. Urobím čerstvý zeleninový šalát, potom zemiakový šalát a vyprážané rezne a ryby. V balíku od mamy sme mali krupicu a granko, takže robievame aj krupicovú kašu. Vystrojili sme si aj vianočný stromček, umelý, v bielej farbe, aby nám trochu pripomínal domov. Vianočné ozdoby máme aj naše slovenské.

Čo zvyknete robievať nasledujúci deň, v Prvý sviatok vianočný?

Deti vedia, že ráno príde Santa. Nemôžem tu žiť ako v nejakej bubline a izolovať ich od kultúry Santu, ktorá je tu veľmi silná. Ale snažím sa deťom vysvetliť, že Santa je u nás Mikuláš, takže my doma máme aj Mikuláša 6. decembra. Ráno teda príde Santa a vždy prinesie po jednom malom darčeku. Potom si dáme raňajky, buď si robíme palacinky, alebo krupicovú kašu.

Potom odchádzame k priateľom, ku ktorým sme pozvaní na vianočné raňajky. Je to tá istá rodina, ktorá bude tráviť s nami čas na Štedrý večer. Takto si navzájom predstavíme naše zvyky a tradície. Je to pre nás veľké spestrenie mať takéto multikultúrne Vianoce. Pre Austrálčanov ide o dôležitú udalosť, keď sa stretáva rodina. V tento deň sa navzájom navštevujú, grilujú, niečo si vypijú, dávajú si navzájom darčeky. Je to taká grilovačka, na ktorej sa všetci stretnú. Všetci sú v plavkách, v bazénoch a kúpu sa.

Slávia druhý sviatok vianočný?

Vtedy je boxing day, v tento deň sú v obchodoch veľké zľavy. Všetci idú naspäť do obchodov a nakupujú.

Tu sú skutočne Vianoce iné, ako ich poznáme z domu. Niektorým chýba na Vianoce zimná atmosféra, a tak si niektoré rodiny, ktoré sú z Európy, robia Vianoce v zime. Zvyknú to robiť najmä Angličania. Austrálska zima je hlavne v júni. Nie je tu sneh, zvykne byť 10 až 15 stupňov, prší a je chladnejšie. Vtedy si Angličania robia Vianoce. Dokonca majú aj vianočné trhy.

Inzercia

S manželom ste sa rozišli, ste už tri roky s deťmi na druhom konci sveta sama bez najbližšej rodiny. Napriek tomu o návrate v tejto chvíli neuvažujete. V čom vám život v Austrálii tak vyhovuje?

Život je tu voľnejší, nie je taký strnulý ako u nás doma. Cítim sa tu oveľa slobodnejšie. Naučila som sa tu, že nemusí byť všetko presne po poriadku. Keď sa rozhodnem stráviť celý deň s deťmi a kvôli tomu niečo v domácnosti nespravím, tak sa nič nedeje, svet sa nezrúti. Je tu väčšia sloboda aj v myslení. Ľudia sú otvorenejší, menej posudzujú ako, bohužiaľ, u nás. Nemajú také predsudky. U nás sa všetci radi do všetkého starajú a tu je to ľuďom jedno. Ľudia sú uvoľnenejší a vedia si život viac užívať, neberú ho tak vážne. Možno je to aj tým slnkom, že je ho tu veľa, nie je tu toľko pochmúrnych dní. Tu v Austrálii som sa naučila žiť „teraz“, neplánovať si veľmi. Robiť, čo najlepšie môžeš, každý deň.

Samozrejme, veľmi mi chýba rodina a Slovensko s našou kultúrou a zvykmi. Keď sa človek ocitne v cudzej krajine, uvedomí si, ako veľmi miluje svoju rodinu a krajinu. Dokonca mi chýba rozprávať po slovensky, snažím sa doma rozprávať čo najviac, aby deti mali toto kultúrne dedičstvo zachované.

Zostať sama s deťmi je ťažké aj doma, nieto v cudzej krajine. Čím sa živíte?

Nie je ľahké byť slobodná mama. Je to veľká výzva, mať dve práce, vychovávať sama deti, nemať tu rodinu, chýba mi tu zázemie. Ale dá sa ho tu vybudovať, aj si ho budujem, veľmi som sa tu naučila spoliehať sama na seba. Je to ťažké, ale je to dobré.

Po rozchode s manželom som si musela nájsť prácu, ale zároveň som chcela byť čo najviac s deťmi, nechcela som ich dať do jaslí alebo do škôlky. Samozrejme som potrebovala mať aj príjem. Vtedy si skutočne musíš spomenúť na všetko, čo vieš, pozbierať všetky sily a nájsť cestu, ako zabezpečiť rodinu a zároveň s ňou byť. Tak mi prišla myšlienka, že vlastne mám aj hudobné vzdelanie. Spravila som si preklad svojho vzdelania, vybavila doklady potrebné na vyučovanie, čo je tu veľmi rýchla záležitosť, a kúpila klavír cez inzerát. Ten je najlepšia investícia môjho života.

Spomenula som matkám v škole, že keby mali záujem, učím na klavíri. Napísala som inzerát aj na sociálnych sieťach a do mesiaca som mala päť študentov, neskôr desať. Momentálne mám pätnásť žiakov, učím deti od päť rokov, ale aj dospelých. Môj najstarší žiak mal 80 rokov a stále sa učí hrať na klavíri.

Spomenuli ste, že máte dve práce, čo ešte robíte?

Ešte doma pred odchodom do Austrálie som sa zaujímala o bylinky, výrobu mydiel a kryštálov. Stať sa živnostníkom je v Austrálii veľmi jednoduché. Tak som si tu založila firmu Moya Deva. Milujem tvorivú prácu s bylinkami a olejmi. Veľa sa učím o miestnej flóre a snažím sa ju zapracovať aj pri výrobe mydla. Moya Deva je všetko o prírode a ručnej práci. Vyrábam aj medové sviečky. Najprv som ich začala vyrábať, lebo mi chýbali na vianočnom stole a nemohla som ich nikde kúpiť. Pripomínali mi domov. Našla som si včelára, kúpila som vosk a vyrobila som si sviečky. Dala som zopár fotiek na facebook a hneď je o ne veľký záujem.

Spomenuli ste, že v Austrálii nie je zložité stať sa živnostníkom. Ako to tam funguje?

Je to veľmi jednoduché a štát v tom ľudí podporuje. Zdaňuje sa príjem až nad 25-tisíc austrálskych dolárov (cca 15 800 eur). Pre vybavenie živnosti netreba chodiť na žiadny úrad. Cez internet si založíte ABN Number (Australian business number), zaregistrujete sa a to je všetko. Nič viac a človek môže pracovať. Pritom keď som si založila živnosť, nemala som ešte austrálske občianstvo. Žiadne prekážky, žiadne problémy, žiadna byrokracia.

Každá krajina má svoje za a proti. Na Slovensku sme veľmi srdeční, na druhej strane sme veľmi strnulí, pri všetkom je neuveriteľná byrokracia. Tu keď chceš, choď a urob. Chceš byť úspešný, nie je problém. Choď za svojím snom a nikto ti nebude robiť prekážky. Austrália je krajina slobody. Je tu jednoduché ísť za svojím snom, môžeš tu podnikať v hocičom, v čom si dobrý.

Aké sú austrálske rodiny, žijú viacgeneračne alebo si skôr zakladajú samostatné domácnosti?

Mladí žijú skôr samostatne. Čo som si hneď na začiatku všimla, tak je tu veľa žien samých s deťmi, pretože veľa mužov pracuje v baniach. Západná Austrália je veľmi známa banským priemyslom, ťaží sa tu železná ruda a zlato. Keďže táto oblasť je veľmi veľká, veľa mužov odlieta za prácou na niekoľko týždňov. Zarobia pekné peniaze, ale trpí tým rodina, pretože žena je skoro stále sama. Majú veľké domy, veľké autá, ale platia za to tým, že rodina nie je spolu. Veľa žien tu ani do práce nechodí, zostávajú doma a starajú sa o deti. Sú finančne zabezpečené, ale, bohužiaľ, muž nie je doma. Veľa rodín tu takto žije.

Ako je to s podporou matiek? 

Čo sa týka mňa ako samoživiteľky, okrem rodičovského príspevku som dostávala pomoc na financovanie bývania. Tá sa po dovŕšení ôsmich rokov mladšej dcérky znížila. Popri týchto príspevkoch je dovolené zarábať do určitej sumy.

Tu však neuveriteľne funguje aj komunita. Keď sa niekomu niečo stane, tak si ľudia navzájom veľmi pomáhajú. Pred troma rokmi sme mali tragédiu v škole, keď zomrel otec jedného žiaka. Rodičia vyzbierali 50-tisíc dolárov (vyše 31 500 eur) a navyše jeho žene, ktorá zostala sama s troma deťmi, vytvorili takzvaný vlak jedla. Rodiny zo školy sa striedali a štyri mesiace jej každý večer niekto navaril a doniesol jedlo na večeru.

Ako prebieha vyučovanie na školách, je to niečo podobné ako to poznáme z našich škôl?

Školský rok sa začína 1. februára. Mám na Slovensku synovca, ktorý je o rok starší ako môj Matti. Synovec sa po škole stále učí, pripravuje na písomky a podobne. Môj syn sa doma oveľa menej učí. Nemajú žiadne domáce úlohy. Má pritom samé jednotky a dvojky a vie toho veľa. Majú klasické predmety, vedy, fyziku, okrem angličtiny majú cudzí jazyk indonézštinu a veľmi ho to baví.

Austrálčania sa tak nederú, všetko je ležérnejšie. Možno stredná škola už bude vážnejšia, s ňou nemám skúsenosti. Ale na primary school, či už syn, alebo dcéra prídu zo školy, hodia tašky, dajú mi desiatové boxy, idú von a hrajú sa. Každý večer chodievame na prechádzky, keď je voľno, chodievame k oceánu, do hôr, s deťmi sme stále vonku.

Aký je život v pandemickej dobe? Aké máte opatrenia?

Žijem v štáte, kde nemáme v podstate žiadne obmedzenia, nenosíme rúška, nerobia sa žiadne reštrikcie. Väčší problém je, že politici robia veľký nátlak na očkovanie proti covidu. Aj keď tu nemáme žiadne prípady, tak na to veľmi tlačia. V Perthe je preto veľa protestov, skoro každý týždeň sa protestuje proti povinnému očkovaniu. Ľudia žiadajú možnosť mať na výber.

U vás sa zavádza povinné očkovanie?

Áno, pri vybraných profesiách. Jednoducho vám povedia, že keď nie ste očkovaný, nemôžete ísť do práce. Očkovanie je povinné pre ľudí pracujúcich v baniach, pre učiteľov či opatrovateľov v domovoch dôchodcov. Veľa ľudí kvôli tomu odchádza z práce, lebo sa nechcú zaočkovať. Vytvárajú sa tu komunity očkovaných a neočkovaných. Ale je tu aj veľká skupina ľudí, ktorí sú za dobrovoľný výber, takže im neprekáža, či niekto je očkovaný alebo nie.

Na Slovensku vládne veľká nevraživosť medzi týmito skupinami. Cítiť takéto napätie aj u vás?

Ťažko povedať. V prostredí, v ktorom sa pohybujem, je to v pohode. Mám priateľov, ktorí sú očkovaní, aj ktorí nie sú, a navzájom sa rešpektujeme. Akurát sa nám nepáči, že niektoré povolania sa nedajú bez očkovania vykonávať a vyhrážajú sa veľkými pokutami.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva