Reforma nemocníc Aj napriek odporu Sme rodina, žúp i lekárskych odborov prešla tesne 76 hlasmi

Parlament nakoniec aj napriek odporu hnutia Sme rodina tesne schválil reformu nemocníc, na ktorú sú naviazané peniaze z Plánu obnovy. Za hlasovalo 76 poslancov zo 146 prítomných. Reforma prešla aj vďaka dvom bývalým koaličným poslancom zo strany Za ľudí Miroslavovi Kollárovi (dnes Spolu) a Tomášovi Valáškovi (dnes PS).

Za reformu hlasovali všetci poslanci strán OĽaNO, SaS a Za ľudí. Tých už po hlasovaní v prvom čítaní označil premiér Eduard Heger za hrdinov. Po druhom čítaní na poslancoch ocenil, že sa nezľakli. „Tí, ktorí si mysleli, že sa na reformách rozsypeme, sa prerátali,“ povedal premiér a reformu nazval darom občanov od vlády a parlamentu.

Hlasovanie podľa Hegera tiež ukázalo, že existuje jasná vôľa vlády dovládnuť s výsledkami. Predseda vlády reformu zdravotníctva dlhodobo označuje za najdôležitejšiu reformu pre Slovensko. Veronika Remišová kritizovala bývalé vlády, že podobné zmeny nepretlačili skôr.

Podľa ministra Lengvarského reforma je len začiatok tvrdej práce, ktoré prinesie kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, reformu ambulantnej starostlivosti a záchrannej služby, „aby Slovensko mohlo povedať, že má zdravotníctvo na úrovni 21. storočia“.

Vďaka schváleniu reformy sa podľa Lengvarského budú stavať nové nemocnice, ale rekonštruovať aj oddelenia a ambulancie. Exminister Marek Krajčí tvrdí, že sa je na čo tešiť. Pripomenul, že reforma stanoví aj nárok pacientov na zdravotnú starostlivosť do maximálnej čakacej lehoty. Pokiaľ nárok nebude splnený, poisťovňa bude musieť pacientom zabezpečiť a preplatiť starostlivosť aj v zahraničí.

Sme rodina opäť proti

Predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý na jeseň niekoľko týždňov obchádzal regionálne nemocnice, na konci novembra po stretnutí so županmi a Lekárskym odborovým združením podmienil hlas svojho hnutia pre reformu tým, že rezort zdravotníctva zapracuje požiadavky Memoranda za lepšie zdravotníctvo.

Keďže však požiadavky regiónov neprešli, reformu nakoniec nepodporil. Ministri Sme rodina sa za reformu nepostavili ani na vláde, hnutie hrozilo odchodom z koalície a odmietlo reformu podporiť aj v prvom čítaní. 

To, že reforma nakoniec prešla, podľa Borisa Kollára pre chod koalície nič neznamená a Sme rodina z nej po schválení odísť neplánuje.

Reforma nemocníc mala v druhom čítaní až 237 pozmeňujúcich návrhov.

Proti reforme sa postavila aj celá opozícia, proti hlasovali takmer všetci prítomní poslanci zo strany Smer, Hlas, ĽSNS a Republika. Zdržal sa len poslanec Smeru Vladimír Baláž a nezaradený poslanec Jozef Šimko, primátor Rimavskej Soboty. V pléne chýbali traja poslanci strany Smer.

Čo žiadali župy a Visolajský?

Signatári memoranda, medzi ktorých patria župani Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja, predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský a primátori Brezna, Jelšavy, Revúcej a Zvolena, ešte pred hlasovaním žiadali zastavenie a dopracovanie návrhu reformy zdravotníctva.

Návrh zákona síce ráta aj s novým určením minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorého cieľom má byť zlepšenie situácie s nedostatkom lekárov na úrovni okresov s monitorovaním a vyhodnocovaním každý rok, signatári túto časť reformy pokladajú za nedostatočnú.

V desaťbodovom memorande s podporou predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára požadovali predovšetkým garanciu, že nedôjde k zoškrtávaniu zdravotníckych lôžok skôr, ako sa dá do poriadku ambulantný sektor, aby tak nedošlo k zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Žiadali tiež predloženie presnej analýzy potrieb jednotlivých ambulancií až na úroveň okresov, presného plánu, ako podporiť vznik chýbajúcich ambulancií, ako aj prehodnotenie cenníka výkonov v ambulantnej sfére, kompetencií lekárov či zníženie administratívnej záťaže.

Hoci sa vo veci požiadaviek žúp a lekárskych odborárov uskutočnilo aj stretnutie v Banskej Bystrici, po ktorom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský tvrdil, že sa so signatármi zhodli na všetkých bodoch memoranda, a avizoval, že jeho rezort pripraví legislatívny návrh, ktorý ho naplní, v závere sa tak nestalo.

V prechodných ustanoveniach pribudlo len to, že vláda nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády do konca roka 2030 o viac ako 1000 za rok, a pri zmene sa musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej starostlivosti. Na základe tohto opatrenia by podľa ministerstva nemalo dochádzať k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Iniciatíve to podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského nestačí. Fakt, že pozmeňujúce návrhy nezohľadňujú požiadavky signatárov memoranda, potvrdil aj vicežupan Banskobystrického kraja Ondrej Lunter.

Pred hlasovaním o reforme od ministra zdravotníctva dostali signatári len strohý dokument bez riešenia opravy reformy. Tá podľa slov Visolajského predstavuje pre pacientov riziko zhoršenia zdravotníctva na Slovensku. Pokladá ju za nebezpečnú a poslancov vyzýval, aby za ňu nehlasovali. 

Predsedovi parlamentu vopred poďakoval, že poslanci hnutia Sme rodina za reformu nebudú hlasovať. 

Boris Kollár so signatármi výzvy. Foto – TASR/Pavol Zachar

Na reformu ambulancií len 11 miliónov

Na celú reformu ambulantného sektora je z 1,5 miliardy eur určených pre zdravotníctvo len 11 miliónov eur. Tento balík peňazí by mal prioritne smerovať k možnosti finančnej podpory na zriaďovanie ambulancií v nedostatkových okresoch jednorazovým príspevkom približne 60-tisíc eur.

Uchádzať by sa oň mohli úplne noví lekári i existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax.

„V prvom kroku sa sústredíme na sieť ambulantných lekárov, monitoring najkritickejších regiónov podľa prestarnutosti lekárov, počtu pacientov na jedného lekára či dojazdovej vzdialenosti. Tieto dáta momentálne nemáme,“ tvrdí šéf Sekcie reformnej agendy na ministerstve zdravotníctva Oskar Dvořák.

Prvé podpory z plánu obnovy na vznik nových ambulancií majú začať nabiehať v roku 2023. 

Peter Pažitný, spolutvorca a poradca reformy zdravotníctva počas ministrovania Rudolfa Zajaca schválenú reformu odmieta nazývať reformou a vyčíta jej, že neinvestuje viac do ambulantnej sféry.

„Ak ignorujeme faktor, s ktorým sa ľudia často dostávajú do nemocníc, a pritom by sa vôbec nemuseli, keby boli dobre zmanažovaní ambulantne, ale aj z vlastnej strany, tak to ani nemôže byť reforma,“ hovorí.

Čítajte tiež

Analytik Pažitný o reforme zdravotníctva Toto ani nie je reforma, len nalievanie miliardy do betónu

Lukáš Kekelák

Rozhovor s Petrom Pažitným, prečo investovanie do nemocníc s vynechaním ambulantnej sféry pokladá za nepochopenie problému.

Optimalizácia siete nemocníc je filozoficky postavená na návrhu stratifikácie nemocníc bývalej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru). Na rozdiel od stratifikácie však nemocnice nedelí do troch kategórií, ale až na päť úrovní – komunitnú, regionálnu, komplexnú, koncovú a národnú, ktoré majú tvoriť základ zoptimalizovanej siete. 

Do nemocníc, ktoré budú v zozname, majú smerovať eurofondy z balíka Plánu obnovy. Na reformu je vyčlenených približne 1,5 miliardy eur a reálne zmeny by mala priniesť až v roku 2024.

Prerozdelenie nemocníc do jednotlivých kategórií chce ministerstvo zdravotníctva zverejniť až po komunálnych a župných voľbách.

O zaradení nemocnice do siete nebude rozhodovať ministerstvo, ale nezávislá komisia zložená z odborníkov i poisťovní. Stanovisko komisie bude mať však len odporúčací charakter a posledné slovo bude mať minister zdravotníctva.

Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci majú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.

Rezort sľubuje, že reforma centralizáciou výkonov zvýši bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Sľubuje špecializáciu nemocníc na jednotlivé výkony.

Síce nikto zatiaľ oficiálne nevie, ktorých nemocníc by sa reforma mala dotknúť, strana Hlas ešte v júni vyrukovala s uniknutým zoznamom nemocníc, ktoré by podľa jej informácií mali zaniknúť.

Rezort zdravotníctva existenciu zoznamov i zánik nemocníc odmieta, no priznáva, že v prípade niektorých pôjde o pretransformovanie nemocnice na najnižšiu komunitnú úroveň, ktorá by mala byť pre pacienta dostupná do 20 minút. 

V septembri sa v médiách objavil ďalší podobný zoznam a medzi obyvateľmi miest spomínaných v zoznamoch sa začala šíriť panika.

V danom čase práve šéf koaličnej Sme rodina cestoval po mestách, ktorých nemocnice sa objavili na spomínaných zoznamoch, a ubezpečoval obyvateľov, že bude bojovať za ich práva a nedovolí, aby prišlo k zrušeniu nemocníc.

Oskar Dvořák tvrdí, že reforma nie je o rušení nemocníc, ale o ich transformácii. Komunitné nemocnice majú mať podľa jeho slov okrem rehabilitácie a doliečovania plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť na najnižšej úrovni.

„Nebudú, ako sa to niekto snaží karikovať, iba nejakými ,doliečovákmi‘. Majú v nich byť aj jednodňové chirurgie, dostupná ambulantná starostlivosť, možnosť vyšetrovania formou CT, MR, môžu tam byť aj stacionáre a zároveň základná urgentná starostlivosť. Diskutujeme ešte aj o určitom nízkoprahovom urgentnom príjme,“ povedal v rozhovore pre Postoj.

Čítajte tiež

Šéf reformy zdravotníctva Z komunitných nemocníc nebudú „doliečováky“, ako sa to niekto snaží karikovať

Lukáš Kekelák

Rozhovor s Oskarom Dvořákom o reforme zdravotníctva, transformácii nemocníc i nedostatku zdravotníkov.

Nemocnice napriek zaradeniu do jednotlivých skupín budú môcť robiť aj vyšší typ starostlivosti, ak naň budú mať dostatok personálu.

Rezort zdravotníctva zdôrazňuje, že lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa majú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života.

Podľa prognózy ministerstva je cieľom zrušiť do roku 2030 až 38 percent akútnych lôžok. Visolajský s tým však nesúhlasí.

„Keď sa preukáže, že po reforme sú obvodní lekári dostupnejší a fungujú lepšie, potom môže nastať debata, ktoré lôžka a nemocnice potrebujeme a ktoré nie. Nemôžeme rušiť lôžka, na ktoré sú pacienti odkázaní,“ povedal pre Postoj.

Visolajský reforme vyčíta aj neriešenie personálnej otázky

Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorý ma k reforme veľké výhrady, tiež tvrdí, že návrh ministerstva nerieši nedostatok zdravotného personálu. Naopak, predpokladá, že existuje riziko, že jeho nedostatok ešte prehĺbi. 

„Pri väčšine takýchto nemocníc sa v reforme uvažuje o ich zatváraní pre nedostatok sestier či lekárov, nie pre nedostatok pacientov. Zrušením lôžka ani nemocnice pacient nezmizne. Voči legislatívnej stránke reformy je najväčšia výhrada v tom, že sa skrýva za heslá, ale nič konkrétne sa v nej nepíše,“ hovorí Visolajský.

Čítajte tiež

Reforma siete nemocníc Kým analytici sú za, Visolajský varuje, že optimalizácia problémy ešte prehĺbi

Lukáš Kekelák

V ankete odpovedajú Marek Krajčí, Tomáš Szalay, Peter Visolajský, Martin Smatana, Ladislav Laho a Dušan Zachar.

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová podobné tvrdenia odmieta. Hovorí, že rezort pozorne počúva odborníkov a reforma nemocníc v závere prinesie menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov a kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom.

„Reforma prinesie ruka v ruke nesmierne potrebné zastabilizovanie zdravotníckeho personálu,“ dodáva. 

Okrem optimalizácie siete nemocníc a ambulantnej sféry sa má reforma zdravotníctva dotknúť aj akútnej starostlivosti, následnej a dlhodobej starostlivosti i starostlivosti o duševné zdravie.