Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
08. október 2021

Šéf reformy zdravotníctva

Z komunitných nemocníc nebudú „doliečováky“, ako sa to niekto snaží karikovať

Rozhovor s Oskarom Dvořákom o reforme zdravotníctva, transformácii nemocníc i nedostatku zdravotníkov.

Z komunitných nemocníc nebudú „doliečováky“, ako sa to niekto snaží karikovať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Oskarom Dvořákom o reforme zdravotníctva, transformácii nemocníc i nedostatku zdravotníkov.

„U nás už v skutočnosti prebieha živelná stratifikácia, a ak nič neurobíme, bude prebiehať ďalej svojvoľne. Ako štát máme povinnosť zasiahnuť,“ hovorí riaditeľ Sekcie reformnej agendy na ministerstve zdravotníctva Oskar Dvořák. Odmieta tvrdenie, že reformu robia od stola, i to, že z komunitných nemocníc budú iba „doliečováky“. 

Budú však chcieť lekári pracovať v nemocniciach najnižšej úrovne? A nemalo ministerstvo najskôr počkať na dokončenie reformy ambulantného sektora? Okrem toho šéf reformátorov odpovedá, prečo reforma nerieši nedostatok zdravotníkov, ako sa budú nemocnice transformovať a koľko nových nemocníc sa do roku 2026 vybuduje.

Oskar Dvořák vyštudoval politológiu a verejnú politiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Zdravotníctvu sa predtým venoval ako analytik v Transparency International Slovensko. V parlamentných voľbách kandidoval za koalíciu PS/Spolu, bol spoluautorom volebného programu v oblasti zdravotníctva, naďalej je radovým členom strany Spolu.

Stojíte za najväčšou reformou zdravotníctva za posledných 17 rokov. Bude podľa vás úspešná?

Aby bola nejaká reforma úspešná, musí mať tri hlavné piliere. Prvým je analytická a technická príprava, kde sme si, myslím, domácu úlohu urobili. Druhým dôležitým pilierom je finančné krytie reformy, ktoré teraz poskytuje plán obnovy. Tretím pilierom je politická podpora.

Zároveň je tu veľký bič Európskej únie, keďže s celou reformou zdravotníctva je zviazané vyplatenie približne jeden a pol miliardy, takže predpokladám, že táto historická šanca a zároveň riziko prepadnutia peňazí politikom uľahčí ich rozhodovanie.

Máte politickú podporu, keď reformu na vláde nepodporila koaličná Sme rodina?

Doteraz som politickú podporu cítil. Reforma je zadefinovaná aj v pláne obnovy a ten celá vláda schválila. Zároveň ju odklepla koaličná rada, preto sme s ňou išli aj na vládu.

Kritici reforme vyčítajú, že je robená od stola. Majú pravdu?

Nemyslím si, že začíname na zelenej lúke.

Takže staviate na plánovanej stratifikácii nemocníc, ktorú predstavila pred dvomi rokmi ešte bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.

Áno, filozoficky nadväzujeme na predošlú reformu, ale aj predtým boli viaceré plány, takže toto je už piaty pokus o reformu siete nemocníc. Na reforme pracujeme, odkedy sme prišli na ministerstvo. Od januára sme sa začali rozprávať s odbornými spoločnosťami, dokopy ide už aj o stovky ľudí, s ktorými sme o tom diskutovali.

Keď sme prerokovali s odbornými spoločnosťami medicínske aspekty reformy, následne sme ihneď prichádzali za asociáciami, združeniami, poisťovňami a samosprávami, takže odmietam tvrdenia, že robíme reformu od stola.

Asociácia nemocníc i lekárske združenia však tvrdia, že ste ich na rokovania neprizvali skôr a základ reformy ste vytvorili bez nich.

To nie je pravda, pretože my sme filozofiu reformy predstavovali na prelome jari a leta tohto roka a tam boli zavolaní aj oni, poslali sme im aj materiály. Od začiatku sme sa snažili komunikovať čo najtransparentnejšie a budeme tak robiť vždy. Dali sme si záležať na tom, aby sme čo najviac vecí komunikovali ešte pred týmto oficiálnym procesom medzirezortného pripomienkového konania.

No nielen o zozname nemocníc ste s asociáciami začali komunikovať až po predstavení celej koncepcie reformy. Prečo?

Najprv sme museli mať vydiskutované filozofické a regulačné rámce reformy. Až potom sme sa mohli rozprávať s konkrétnymi nemocnicami o ich úlohe v sieti, o tom, ako ju vidia, a pýtať sa na ich názor. Ak sme s niekým začali komunikovať až v neskoršej fáze, nebolo to preto, že sme ho opomenuli, ale preto, že práce majú svoju postupnosť.

Takže ste vytvorili plán a až potom ste šli za dotknutými aktérmi, aby vám ho požehnali. Nie je teda veľkým prekvapením, že v pripomienkovom konaní voči reforme vzniesli až 1200 pripomienok. Vy ste z nich do schváleného návrhu zapracovali len zlomok. Je toto správny spôsob vedenia diskusie o takej komplexnej reforme?

Chápem obavy všetkých aktérov, no, naopak, vnímam pozitívne, že prišlo až toľko pripomienok. Bol by som prekvapený, keby táto reforma nevyvolala veľkú diskusiu. Dali sme si námahu, urobili sme rozporové konania a odpovedali sme na každú pripomienku. Bez toho by sme sa ani nevedeli v legislatívnom procese pohnúť ďalej.

Priznávam, že ideme trochu rýchlejším tempom, ale to preto, lebo sme tlačení mlynským kolesom európskych peňazí. Prostriedky z plánu obnovy musíme zainvestovať do roku 2026. Aby sme však mohli investovať, musíme najprv zrealizovať reformy, ku ktorým sme sa zaviazali. S reformami nemôžeme čakať ďalšie tri či štyri roky.

Plán obnovy však nemusel nutne obsahovať takú rozsiahlu reformu. Vzbudzuje to dojem, že pár úradníkov z ministerstva si za oponou pandémie spravilo svoj reformný plán a v tichosti ho poslalo do Bruselu.

Nie je to pravda. Je verejne známe, že Európska komisia priamo podmienila čerpanie týchto peňazí realizáciou reforiem. Z vyjednávaní s Komisiou bolo jasné, že má určité „nákupné menu“ a v prípade Slovenska dlhodobo odporúča zrealizovať reformu zdravotníctva. V súvislosti s tým museli byť zdroje zviazané s investíciami. Z Bruselu nám dôrazne odkázali, že ak chceme peniaze, musíme urobiť reformu nemocníc. Rovnako to bolo aj v prípade reformy ambulantnej starostlivosti.

Mali sme teda na stole dve možnosti. Buď by sme povedali, že ďakujeme, ale neprosíme si 1,5 miliardy eur, alebo sme mohli využiť túto historickú možnosť a zaviazať sa k reformám. Myslím si, že sme uzavreli rozumnú dohodu. Robíme reformy, ktoré tu mali byť už roky.

Reformu musí schváliť okrem vlády aj parlament. Ak by reforma neprešla, prišli by sme o tieto peniaze?

Áno. A nielen pre zdravotníctvo. Oblasť dlhodobej starostlivosti zdieľame aj spolu s ministerstvom práce. Celý zdravotnícky balík predstavuje až približne 25 percent plánu obnovy. Ak by teda reforma zdravotníctva neprešla, v ohrození by bola celá táto čiastka.

Očakávate v parlamente prieťahy?

Ja verím, že reforma prejde, inak premárnime historickú šancu. Myslím si, že tieto peniaze sú veľmi silným motivátorom.

Už teraz šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár obchádza slovenské nemocnice, chce od ministra zdravotníctva garanciu, že sa nebudú rušiť, a vo Svidníku povedal, že pre „nejaký balík z Únie nedovolí, aby ľudia umierali“. Nepripúšťate žiadne zmeny?

To vyslovene odmietam. Reforma nie je o rušení nemocníc, ale o ich transformácii, nič tu nebude zanikať. Komunitné nemocnice majú mať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť na najnižšej úrovni. Nebudú, ako sa to niekto snaží karikovať, iba nejakými „doliečovákmi“. Majú v nich byť aj jednodňové chirurgie, dostupná ambulantná starostlivosť, možnosť vyšetrovania formou CT, MR, môžu tam byť aj stacionáre a zároveň základná urgentná starostlivosť. Diskutujeme ešte aj o určitom nízkoprahovom urgentnom príjme.

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva

Komunitné nemocnice budú slúžiť aj na to, aby ste sa po zákroku v špecializovanom centre mohli presunúť a doliečiť čo najbližšie k domu. Aktuálne totiž máme veľmi veľa akútnych lôžok, ale nedostatok lôžok na doliečovanie a rehabilitovanie.

Síce nejde o rušenie nemocníc, ale v prípade komunitnej nemocnice pôjde skôr o polikliniku s urgentom, jednodňovou starostlivosťou a rehabilitačným centrom, a nie o klasickú nemocnicu. Alebo je to inak?

Odmietam to takto rámcovať. Tu nejde o žiadne rušenie, ale koncentráciu výkonov do väčších špecializovaných celkov. Máme prieskumy, ktoré ukazujú, že samotní ľudia preferujú vyššiu kvalitu, radšej idú o kúsok ďalej, ako by mali mať nekvalitnú nemocnicu na každom rohu.

Akokoľvek, práve vzhľadom na demografický vývoj Slovenska budeme takýchto nemocníc potrebovať čoraz viac. Populácia bude výrazne starnúť a komunitné nemocnice budeme musieť posilňovať. Tento trend je aj v okolitých krajinách.

S koncentráciou kvality nemá nikto problém. Otázkou je: ktorý lekár bude chcieť ísť pracovať do komunitnej nemocnice?

Ale my ešte nevieme, ako komunitné nemocnice budú reálne vyzerať. Nebudú všetky úplne rovnaké. Okrem základu budú mať aj doplnkové programy. Keďže máme oblasti, kde je vyššia pôrodnosť, bude množstvo komunitných nemocníc s pôrodnicami, hoci tie by mali byť oficiálne len na regionálnej úrovni. Ale toto sú všetko veci, o ktorých budeme ešte diskutovať.

Ktorí lekári však budú chcieť pracovať v nemocniciach s podobne oklieštenými možnosťami?

Keď niekto chce robiť špičkovú špecializovanú medicínu – napríklad robiť transplantácie alebo operovať vrodené chyby –, musí ísť už teraz do najväčších fakultných, univerzitných nemocníc. V niektorých komunitných nemocniciach napríklad podporíme vznik takzvaných neurorehabilitácií po vzore Nemecka a pomôžeme tak napríklad ľuďom po mozgovej príhode dostať sa rýchlo späť do bežného života. Podobne špecializovaných centier zatiaľ nemáme dostatok, a ako ukazuje zahraničie, táto oblasť je tiež atraktívna.

Toto ich má presvedčiť v danej nemocnici ostať?

Ja by som takúto medicínu nedegradoval. Ide o zaujímavú oblasť, ktorá bude starnutím populácie stále naberať na intenzite. Lekári si okrem toho budú môcť vybrať, na čo sa budú špecializovať, nepripútavame ich na jedno miesto.

Ako vysvetlíte verejnosti napríklad transformáciu nemocnice vo Zvolene – dnes pomerne funkčná nemocnica s viacerými oddeleniami –, ktorá by ako komunitná prišla o vychytenú pôrodnicu, ale aj anestéziologické oddelenie nedávno vybudované z eurofondov?

Zdôrazňujem, že sieť nemocníc bude finálna až budúci rok, preto nevieme ešte konkrétnu úlohu nemocníc v nej – vrátane Zvolena. Ide teda o dohady. Zároveň chápem, že máme veľmi ťažkú úlohu ľuďom vysvetľovať benefity reformy. Musíme im však vysvetliť, že kvalita je oveľa dôležitejšia ako dostupnosť nemocnice na každom rohu. Ide o celoeurópsky trend, my sme si to nevymysleli. Aj na Slovensku ho musíme nasledovať a posunúť sa do 21. storočia organizácie zdravotnej starostlivosti.

Aj v Česku je pomerne veľa nemocníc, majú dokonca vyšší počet lôžok, ako máme my, a nemocnice tam nezatvárajú ani lôžka im nerušia. Prečo to musíme urobiť my?

Ale tiež majú svoje problémy, napríklad špecializované kardiocentrá, ktorých vzniklo ako húb po daždi, a teraz tam vedú debatu o tom, ako ich skoncentrovať.

U nás už v skutočnosti prebieha živelná stratifikácia, a ak nič neurobíme, bude prebiehať ďalej svojvoľne. Ako štát máme povinnosť do tohto stavu zasiahnuť a vytvoriť stratégiu na najbližších desať rokov. Aby sa nestalo, že neurobíme nič a o päť rokov zistíme, že máme oblasti, kde sa zavreli celé nemocnice, čo by bolo katastrofálne pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí na Slovensku.

Keď sa nemocnica pretransformuje na komunitnú či regionálnu, ako garantujete, že iné nemocnice prevezmú jej pacientov a budú plne kapacitne a personálne funkčné?

Túto debatu sme už naštartovali s konkrétnymi nemocnicami, ale máme v pláne obnovy aj míľniky na investičné plány. Chodíme do nemocníc a bavíme sa s nimi o tom, čo by pre ne znamenalo prevziať určitý typ starostlivosti a aké vybavenie by potrebovali.

Tiež hovoríme o tom, ako rýchlo by vedeli transformáciu zrealizovať, a podľa toho vieme nastaviť aj financovanie. Nerobíme to od stola, pýtame sa na problémy nemocníc priamo v teréne a hľadáme najlepšie riešenia.

Stále hovoríte o sálach a prístrojoch, no nie je to hlavne o personáli, ktorý v nemocniciach chýba? Stáva sa aj to, že pacienta nemôže vyššie pracovisko hneď prebrať, lebo má pre nedostatok sestier zavretú časť oddelenia. Prečo neriešite prioritne práve toto?

Určite nie je problémom len to, že vyššie pracoviská nechcú prebrať pacientov. Okrem toho, zákon toto rieši a vyššie pracovisko bude musieť pacienta zobrať.

Ale ako, keď nemocnica nebude mať dostatok zdravotníkov?

Poviem to takto. Vidíme niektoré regióny na Slovensku, kde máme 30-násobne vyššie indikácie na bolesti chrbta či na hrudi ako v iných okresoch. Problémom môže byť to, že buď si lekári netrúfajú niekoho vyšetriť a zbytočne hospitalizujú ľudí, prípadne potrebujú naplniť lôžka, a tak prijímajú, alebo je za tým chyba vo vykazovaní, čo je však najmenej pravdepodobné.

Vysvetlenie nie je natoľko jednoduché, že pacientov vyššie pracoviská neprijímajú pre nedostatok personálu. Je to oveľa zložitejšie, v mnohých oblastiach vidíme nadspotrebu.

Takže nemocnice podľa vás nemajú kapacitu na niektoré výkony nie pre málo zdravotníkov, ale pre zbytočné hospitalizácie a zlé rozhodnutia lekárov?

Zdravotníkov je objektívne nedostatok, ale treba zároveň povedať, že máme tri prúdy, ktoré zahlcujú nemocnice. Prvým je pri vstupe nefunkčná ambulantná starostlivosť, v dôsledku čoho pacienti pretekajú do nemocníc a zaberajú lôžka, pritom by tam títo ľudia nemuseli byť. Posilnenie primárnej ambulantnej starostlivosti je však súčasťou reformy.

Potom sú zbytočne obsadené akútne lôžka na konci pre nedostatok následnej a doliečovacej starostlivosti, kam by sa títo pacienti mali presunúť. A stredný prúd zahltenia tvorí samotná kvalita nemocníc. Keď sa niektoré výkony koncentrujú, zabezpečíte špičkové vybavenie aj personál a potom znižujete aj šancu na rehospitalizácie, infekcie či reoperácie.

Spomínate aj reformu ambulantného sektora, ktorý dnes zahlcuje nemocnice. Prečo potom najskôr nepočkáte na výsledky tejto reformy, aby sa ukázalo, ako fungujú ambulancie, či dokážu po novom lepšie zabezpečiť pacientov?

Musíme to robiť teraz, keď máme šancu. Keby sme tu mali čakať na to, kým urobíme všetky reformy a dáme jeden veľký legislatívny balík do parlamentu, tak by to trvalo možno aj desať rokov a politické cykly s plánom obnovy by nás nepustili. Niekto by potom o štyri roky zase prišiel a kompletne by zmenil smerovanie. To nechceme. Ale čo sa týka ambulantného sektora, tam prvé podpory z plánu obnovy na vznik nových ambulancií začnú nabiehať už v roku 2023. Reforma nemocníc nabehne až o rok neskôr.

Čím v ambulantnej reforme začnete?

V prvom kroku sa sústredíme na sieť ambulantných lekárov, monitoring najkritickejších regiónov podľa prestarnutosti lekárov, počtu pacientov na jedného lekára či dojazdovej vzdialenosti. Tieto dáta momentálne nemáme.

Keď prichádza nový lekár do systému, nevie, kde je mu najlepšie otvoriť si novú ambulanciu, aby „prežil“. Na vznik nových ambulancií máme viazané aj motivačné príspevky. Aj pri covide sa to ukázalo – že sa nemôžete baviť o tom, čo môžu robiť navyše, ak sú zahltení.

Ráta reforma aj s rozšírením kompetencií všeobecných lekárov a sestier, ako aj so znížením administratívnej záťaže?

V ďalšej fáze áno, ale keď máme teraz nedostatok lekárov, ktorí sú zahltení, tak aj keby sme im dali viac kompetencií, nevyriešime to a nebudú ich vykonávať. Keď zastabilizujeme personálny stav všeobecných lekárov, sústredíme sa na nové koncepcie všeobecného lekárstva, teda čo by tí samotní lekári mali robiť.

Rovnako aj sestry a následne nepriamo špecialisti, ktorým sa budeme hlbšie venovať v druhej polovici budúceho roka. Až následne sa sústredíme na platobné mechanizmy. Keď dáte lekárom nové kompetencie, ale nezaplatíte im ich, tak to zostane len na papieri a bude to zbytočné.

Prinesie táto reforma také nastavenie ambulancií, že sa obvodným lekárom už neoplatí hlavne rozdávať výmenné lístky?

Áno, to je náš cieľ a počítame s tým. Budú k tomu výrazne motivovaní.

Inzercia

Máte veľké plány, no z lekárskych kruhov sa stále vracia výčitka, že v rámci reformy vôbec neriešite stabilizáciu počtu zdravotníkov. Prečo ste nezačali práve týmto krokom?

Ak by sme s nemocnicami nič neurobili, tak nám tu prebehne živelná stratifikácia. Keď sa o päť rokov zobudíme a zistíme, že nám pozanikali niektoré nemocnice, tak obnoviť nemocnicu je potom oveľa ťažšie ako sa rozprávať o riadenej transformácii.

To sú predsa spojené nádoby. Opakovane hovoríte o živelnej stratifikácii, no tá sa deje aj pre nedostatok personálu. Ak nie je dosť zdravotných sestier na oddelení, tak pochopiteľne nemôžu obslúžiť toľko lôžok, koľko má inak oddelenie k dispozícii. Ako chcete reformovať systém, keď si nie ste istý, či budete mať dosť ľudí, ktorí vám v ňom budú pracovať?

Faktom je, že máme jednu z najhustejších nemocničných sietí v Európe. V reforme nastavujeme garanciu dojazdu do nemocnice 30 minút, čo je veľmi benevolentné. Len keď sa pozrieme do susedného Rakúska, tam majú 45 minút, Nemci až 60. Musíme s tým niečo urobiť.

Zánik nemocnice bez riadenej stratégie je katastrofa pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Druhá vec je plán obnovy. To nie je povinnosť, ale historická možnosť. Ako Slovenská republika chceme vyčerpať 1,5 miliardy, no zároveň musíme pre to niečo urobiť.

Je jasné, že s nemocničnou sieťou treba niečo spraviť, no nie je rovnako dôležitý faktor chýbajúceho personálu?

Problém personálu je, bol tu a bude tu aj v budúcnosti. Majú ho aj okolité krajiny a riešili by sme ho aj bez tejto reformy. Nehovorím, že táto reforma je liekom na to, aby sme vyriešili celú personálnu otázku. Je to len jeden z faktorov, ktorý tomu môže pomôcť. Na ministerstve sa tejto téme venuje samostatná pracovná skupina.

Ako konkrétne táto reforma prispeje k riešeniu nedostatku personálu?

Ako som už povedal, nedostatok zdravotníckeho personálu by tu bol aj bez tejto reformy. Reforma je len jeden z mnohých faktorov, ktorý môže pomôcť.

Ale ako?

Na základe prieskumov vieme, že jeden z najdôležitejších faktorov pre lekárov nie sú platy, ale kvalita pracovného prostredia. Myslím si, že keď budú môcť lekári robiť v kvalitnom prostredí, v novej nemocnici s novými prístrojmi, tak je oveľa väčšia šanca na ich spokojnosť.

Zároveň určitá zdravotná starostlivosť nám tu zostane a my znižujeme fixné náklady tým, že ju budeme koncentrovať. Jeden operačný tím tak možno zvládne spraviť viac pacientov ako doteraz. Reforma má teda aj šetrný aspekt. Otázke personálu sa však treba venovať samostatne, čo hovorí aj pán minister Lengvarský, ktorý sa snaží vyrokovať viac peňazí na zvýšenie platov zdravotníkov.

Nie je to tak, že od transformácie nemocnice, povedzme vo Svidníku, si sľubujete, že vám počet zdravotníkov inde narastie? Teda pod stabilizáciou si predstavujete hlavne presuny zdravotníkov?

Nejaké presuny pravdepodobne nastanú, ale o tom sa bavíme aj s nemocnicami. Niekde máme totiž nemocnicu aj každých 15 kilometrov. Nebavíme sa tu o tom, že niekto tu bude cestovať cez celú republiku. To je pritiahnuté za vlasy.

Je správne počítať s tým, že keď zredukujete lôžka v regióne, tak sa personál z nich presunie niekam do centra? Nerozhodnú sa aj pre vek niektorí zdravotníci miesto cestovania ísť radšej rovno do dôchodku?

Našou primárnou motiváciou nie je redukcia. My chceme lôžka transformovať.

To je slovičkárenie, efekt je rovnaký.

Zdôrazňujem, že to nie je len o slovíčkach. Máme nadbytok akútnych lôžok, ktoré môžeme využiť v komunitných nemocniciach napríklad na rehabilitáciu, ktorých máme, naopak, nedostatok a ľudia sa nemajú kde zotavovať.

V poriadku, ale asi rozumiete, že nemôžete okrem lôžok transformovať aj lekárov, ktorí sú špecializovaní na odbor, ktorý z ich nemocnice týmto spôsobom zmizne.

Samozrejme, presuny personálu prídu. Ale presuny personálu sú vždy jednoduchšie ako presuny budov nemocníc. Reforma je krok, ktorý to má zmierniť. Ak by sme nič neurobili, problém bude len narastať. Keby sme si povedali, že pre takéto obavy nejdeme robiť absolútne nič, tak tu máme živelnú stratifikáciu, nespokojnosť zdravotníkov, pretože by sme neinvestovali nič, nespokojnosť by narastala, zdravotnícky personál by nám „kanibalizovali“ okolité krajiny a cenovou politikou by lákali našich zdravotníkov.

Ale však okolité krajiny lákajú vyššími platmi zdravotníkov už teraz.

Áno, ale riziko nedostatku personálu je oveľa väčšie, ak nič neurobíme, ako keď budeme investovať veľké prostriedky do našich nemocníc a zároveň prinesieme dlhodobú víziu a budeme koncentrovať starostlivosť a istým spôsobom znižovať fixné náklady.

Zo zdravotníckych kruhov sa ozýva, že investície do budov a vybavenia sú potrebné, ale potrebná je aj investícia do ľudí, aby v nových priestoroch mal kto pracovať. Sám hovoríte, že okolité krajiny robia cenovú politiku a kanibalizujú našich zdravotníkov, ktorí potrebujú zrejme aj finančnú motiváciu. Ako chcete potom garantovať reformou zlepšenie zdravotnej starostlivosti, keď tu v čase jej spustenia môže byť ešte menej zdravotníkov?

Nesúhlasím s tým, že platy sú jediná vec, ktorá stabilizuje zdravotníkov.

To ani netvrdím. Ak sú však výrazne vyššie nielen v Rakúsku a Nemecku, ale aj v Česku a Maďarsku, je to zrejme dôležitý faktor, ktorý si dnes viac ako my uvedomujú okolité krajiny.

Samozrejme. U sestier je to výraznejšie ako u lekárov, ale zároveň treba investovať aj do ďalších nástrojov, a to atestačné prípravy, vzdelávanie, kompetenčné úpravy. A my toto všetko robíme. Toto napríklad robíme v ambulantnom sektore, kde pokrývame ekonomickú neistotu lekárov, ale tiež sa venujeme ich príprave.

Stačí to robiť len v ambulantnom sektore?

Nie, musíme to robiť všade, plošne a budeme sa tomu venovať. Ale pripomínam, nie je to vec, ktorá je nevyhnutne viazaná na túto reformu, a bolo by ju nutné riešiť aj bez nej.

Ako teda chcete motivovať zdravotníkov, aby ostali v systéme aj po optimalizácii siete nemocníc, keď v niektorom prípade to môže pre zdravotníka znamenať, že bude musieť zmeniť pracovisko, prípadne špecializáciu, ak v nemocnici skončí jeho oddelenie, ale on by z nej odísť nechcel?

Jednoduchou odpoveďou je kvalitnejšie pracovné prostredie.

Bude to stačiť?

Nebude, ale preto spravíme ďalšie opatrenia, o ktorých sa tu dookola bavíme.

Nové prerozdelenie nemocníc sa má po odklade zverejniť až koncom roka 2022. Vtedy budú komunálne aj župné voľby. Nie je férové povedať už teraz, ktoré nemocnice skĺznu na komunitnú, teda nižšiu úroveň?

Myslím si, že ten čas je dostatočný. Reforma definuje zdravotníctvo na desaťročia. A keďže sme na základe medzirezortného pripomienkového konania videli, že partneri potrebujú viac času na diskusiu, tak sme v tomto ustúpili a budeme diskutovať a budeme k nim čo najtransparentnejší a najotvorenejší.

Môžete povedať aspoň to, koľko nemocníc bude komunitných?

My neregulujeme počet komunitných nemocníc.

Čo potom robíte?

Hovoríme, že na našu sieť potrebujeme niečo cez 30 nemocníc.

Zvyšné budú teda komunitné?

Neregulujeme ich počet, necháme im voľnosť. Povieme, koľko potrebujeme lôžok, a tie budeme musieť potom harmonizovať do budúcnosti.

Vraciame sa opäť k demografickej krivke. Chronických chorôb budeme mať oveľa viac ako tých akútnych. Komunitné nemocnice nie je rozumné teraz ani zregulovať, keďže vieme, že ich potreba bude v čase oveľa viac rásť.

V súvislosti s plánom obnovy sa spomínalo aj vybudovanie niekoľkých nemocníc. Vybuduje sa okrem nemocnice v Martine a hrubej stavby Rázsoch do roku 2026 ešte nejaká nemocnica?

Z plánu obnovy máme jednu miliardu eur, z ktorých 800 miliónov ide na výstavbu nových nemocníc. Či okrem týchto dvoch veľkých projektov, ktoré zhltnú veľkú časť peňazí, ešte niečo vznikne, bude čisto politickým rozhodnutím.

Koľko teda dáte na menšie nemocnice, ktorých stavbu ste tiež avizovali?

To je otázka, na ktorú neviem odpovedať. Absolútnou prioritou je dokončiť do roku 2026 nemocnicu v Martine a hrubú stavbu Rázsoch. Či a koľko sa postaví menších nemocníc, ktoré nestoja stovky, ale rádovo desiatky miliónov eur, závisí od toho, ako sa počas budúceho roka bude kreovať sieť nemocníc.

Ako chcete naplniť optimalizáciu siete nemocníc, keď do roku 2026 nebude hotová veľká koncová nemocnica národnej úrovne?

Toto sú dve oddelené témy. Momentálne optimalizácia počíta so súčasnou sieťou. Ak do siete príde nová nemocnica, tak sa to bude prehodnocovať. V Bratislave zatiaľ na to máme kapacity a tie neskôr nahradia Rázsochy.

Ak sa postaví nemocnica v Martine, ktorá zo siete v Žilinskom kraji vypadne, keďže sa tam nachádza viacero väčších nemocníc pokope.

To bude súčasťou diskusií. Zatiaľ sme s každým regiónom zvlášť debatovali, ukazovali dáta a povedali im, čo hovorí zákon, akú musí mať tá-ktorá nemocnica spádovú oblasť, a otvorili sme diskusiu o pokrytí starostlivosti v danom regióne.

Aké dáta ste im prezentovali, keď ešte nedávno ste na tlačovej konferencii s ministrom hovorili, že dáta chcete zbierať až od budúceho roka, lebo tie súčasné nie sú dostatočne presné?

Tie dáta, ktoré máme už teraz k dispozícii. Nikomu sme nedávali žiadne finálne rozhodnutie, musia prebehnúť ešte diskusie.

Koľko nemocníc dnes nachádzajúcich sa v Žilinskom kraji bude komunitných?

Nechcem hovoriť dopredu, lebo je to podľa mňa nekorektné. Nemáme to ešte interne sfinalizované, keďže sme sa zaviazali k tomu, že tie diskusie budú ešte prebiehať.

Ale základnú predstavu už zrejme máte.

Mám, ale nie je finálna. My ani vnútri ešte nemáme sfinalizovanú sieť nemocníc. Prisľúbili sme, že to budeme robiť v priebehu ďalšieho roka.

Súčasťou schváleného návrhu na vláde nebola reforma zdravotných poisťovní. Ak však často nemocnice nemajú zaplatené ani len náklady na adekvátnu liečbu pacienta, bez tejto časti reformy môže byť celá snaha o reformu zdravotníctva bezzubá. Kedy príde na rad práve táto časť?

Bude to jedna z tých následných reforiem, ktorá bude musieť prebiehať popri ostatných. Musíme zreformovať aj DRG systém, teda financovanie výkonov v nemocniciach, a sfunkčniť ho, lebo vidíme, že dnes sú napríklad v niektorých oblastiach invazívnejšie výkony zaplatené lepšie ako menej invazívne. Toto sú všetko veci, ktoré musíme opraviť.

Potom je to ekonomika nemocníc, čo je samostatná kapitola. Ale aj výstavba nových nemocníc pomôže k zlepšeniu nemocničných procesov, manažmentu personálu a znižovaniu nemocničných nákaz.

Hovoríte, že to bude následná reforma. No vy sám ste kandidovali do parlamentu za PS/Spolu s Lex Haščák, ktorý zakazoval krížové vlastníctvo v zdravotníctve, a upravovali ste tak aj tento sektor. Nemalo sa v prípade reforiem začínať práve s reformou poisťovní?

Reforma poisťovní je široký pojem. Moja práca na ministerstve je odborná, nie politická, a preto ani nemôžem rozhodovať o ministerskej agende. Politické rozhodnutia sú v rukách ministra, vlády. Mojou prácou je postarať sa o kvalitu a odbornú prípravu danej reformy.

Na akých projektoch v zdravotníctve ste doteraz pracovali, keď zaštiťujete tento megaprojekt?

Zdravotníctvu sa venujem už desiaty rok, keď som začínal ako zdravotnícky analytik v Transparency International. Okrem mňa sa na reforme podieľajú ešte desiatky skúsených odborníkov.

Akú máte za túto reformu politickú či odbornú zodpovednosť?

Politickú žiadnu, pretože tú nesú vždy politici a na konci dňa musí reformu schváliť vláda a parlament. Mojou úlohou úradníka je, aby mali politici k svojmu rozhodovaniu pripravené čo najkvalitnejšie podklady.

V mene tímu, ktorý vediem, vám garantujem, že reformu pripravujeme s najlepším svedomím, ako to najlepšie vieme. A vôbec nejde o reformu od stola, ako niektorí hovoria, keďže s nami na nej spolupracujú desiatky odborníkov priamo z praxe.

A keď reforma v parlamente pre výhrady politikov neprejde?

Je to hypotetická otázka, ktorú budeme musieť potom riešiť. Závisí to od rozhodnutí, ktoré nemám v rukách.

Lekárske odborové združenie tvrdí, že reforma nemocníc je experiment na pacientoch a ešte viac zhorší situáciu v zdravotníctve. Vy tvrdíte, že reforma prinesie pacientom kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Viete garantovať, že výsledkom reformy nebude ešte nedostupnejšia zdravotná starostlivosť?

V súčasnosti nemáme dostupnosť nijako zadefinovanú. Teoreticky môžu dnes zaniknúť niektoré oddelenia a pacient môže cestovať hocikoľko a hocikam a nie je to nijako regulované. Táto reforma prináša základné rámce dostupnosti a bude to garantovať. Zriaďovateľ sa zazmluvní a bude to musieť dodržiavať. Naopak, ak neurobíme nič, tak v dôsledku živelného zániku nemocníc sa situácia radikálne zhorší.

No bude to vo finále aj naozaj tak?

Ja som presvedčený, že áno. Rovnako ako o tom, že vďaka indikátorom kvality, ktoré reforma prináša, budeme schopní kvalitu zdravotnej starostlivosti presne odmerať a povedať, kde je dostatočná. Tam, kde nebude, budem môcť zasiahnuť.

Ste stopercentne presvedčený o správnosti a kvalite reformy, za ktorou stojíte?

Robím to so svojím najlepším vedomím a svedomím, aby som zlepšil kvalitu zdravotnej starostlivosti. Nerobím to kvôli osobným ambíciám, ale kvôli tomu, aby sme urobili niečo dobré pre túto krajinu, keď už tu máme takú historickú šancu.

 

Foto – Adam Rábara

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva