Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
26. október 2021

Reforma nemocníc

Ľudia sa búria voči zatváraniu, o aké zariadenia však reálne ide?

Riaditeľ v Trstenej hrozí hladovkou, v iných mestách sa podpisujú petície. Mnohým zariadeniam však už dnes chýbajú kľúčoví lekári.

Ľudia sa búria voči zatváraniu, o aké zariadenia však reálne ide?
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Riaditeľ v Trstenej hrozí hladovkou, v iných mestách sa podpisujú petície. Mnohým zariadeniam však už dnes chýbajú kľúčoví lekári.

Jeden zo základných bodov plánu obnovy, ktorý má Slovensku priniesť šesť miliárd eur, je aj reforma zdravotníctva a konkrétne siete nemocníc. O tú sa snažili rôzni ministri zdravotníctva už roky, no vždy neúspešne.

Tentokrát sa však aspoň zo začiatku zdalo, že sa ju naozaj podarí uskutočniť bez väčších problémov. Vďaka nej by totiž mala prísť do slovenského zdravotníctva viac ako miliarda eur. No a stačí sa iba pozrieť na väčšinu nemocníc, aby bolo každému hneď jasné, že zdravotníctvo peniaze zúfalo potrebuje.

Ak si však úradníci, ktorí reformy vypracovali, mysleli, že prísľub veľkého balíka peňazí pre zdravotné zariadenia ľudí presvedčí o pozitivite reformy, mýlili sa. Schválenie návrhu optimalizácie siete nemocníc totiž vyvolalo veľkú vlnu odporu po celom Slovensku.

Nikto síce zatiaľ oficiálne nevie, ktorých nemocníc by sa reforma mala dotknúť, strana Hlas však ešte v júni vyrukovala s uniknutým zoznamom nemocníc, ktoré by podľa ich informácií mali zaniknúť. V septembri sa v médiách objavil ďalší podobný zoznam a medzi obyvateľmi miest spomínaných v zoznamoch sa začala šíriť panika.

Na zozname sa ocitla aj Hornooravská nemocnica sídliaca v Trstenej. No a práve toto mesto bolo v posledných dňoch svedkom intenzívnych protestov proti reforme. Podporila ich aj primátorka a riaditeľ zariadenia Marian Tholt sa dokonca vyjadril, že ak protesty nepomôžu, pôjde pred parlament držať hladovku.

„Niekto rozhoduje o našej nemocnici, a pritom tu nikdy nebol,“ vysvetlil na proteste svoje rozhorčenie Tholt. Práve toto vyčíta koalícii aj predseda parlamentu Boris Kollár. On sám je síce súčasťou tejto koalície, no ako sa opakovane vyjadril, túto reformu určite nepodporí.

Práve naopak, posledné týždne trávi cestami po mestách, ktorých nemocnice sa objavili na spomínaných zoznamoch, a ubezpečuje obyvateľov, že bude bojovať za ich práva a nedovolí, aby prišlo k zrušeniu nemocníc.

Ktoré nemocnice by mala teda reforma negatívne zasiahnuť? Podľa prvého zoznamu, ktorý zverejnila ešte v júni strana Hlas, by malo ísť o 22 nemocníc po celom Slovensku.

V septembri sa objavil ďalší zoznam, o ktorom písal napríklad aj denník SME. Ten priniesol viaceré zmeny a zrazu sa na ňom objavili aj väčšie nemocnice, napríklad v Trstenej či Zvolene.

Niektorí tvrdia, že celá reforma je iba menšou modifikáciou stratifikácie nemocníc, ktorú predložila ešte bývalá ministerka zdravotníctva za vlády Petra Pellegriniho Zuzana Kalavská.

Jednotlivé zoznamy sa líšia, viaceré nemocnice sa však objavujú na všetkých troch a dá sa tak vydedukovať, že patria medzi najohrozenejšie.

Minister zdravotníctva, ako aj úradníci, ktorí na reforme pracovali, však neustále opakujú, že k žiadnemu rušeniu nemocníc nepríde, má sa len zmeniť ich klasifikácia a z viacerých nemocníc sa majú stať takzvané komunitné nemocnice, kde sa budú vykonávať základné úkony a ošetrenia, môžu však mať aj oddelenia navyše podľa potrieb konkrétnych regiónov. Ak je v určitej oblasti napríklad vyššia pôrodnosť, komunitná nemocnica môže mať aj pôrodnicu, aj keď by tu podľa klasifikácie mať nemala.

O tom, čo sa stane s tou-ktorou nemocnicou, sa má zároveň rozhodnúť až po zozbieraní údajov o tom, ako často sa v nich vykonávajú určité úkony, koľko pacientov ročne ošetria, akú kvalitu vykazujú a podobne.

Už teraz je však jasné, že nemocnice by mali byť rozdelené na päť úrovní: národné, koncové, komplexné, regionálne a komunitné, pričom návrh určuje, aké výkony sa majú vykonávať v každej úrovni.

Ministerstvo zdravotníctva argumentuje tým, že už teraz dávajú ľudia prednosť kvalite pred blízkosťou a každý pôjde s operáciou kolena radšej k lekárovi, ktorý už odoperoval stovky kolien, ako k takému, čo túto operáciu vykonáva iba zriedkavo.

Inzercia

Aká je však situácia v nemocniciach, o ktorých sa hovorí, že sú v ohrození? Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy každý rok zostavuje rebríček najlepších nemocníc, ktorý obsahuje aj údaje o počtoch operácií.

Ako vidieť, viaceré z nemocníc, ktoré sa objavili na zoznamoch, uskutočnia menej ako tisíc operácií ročne. Najnižšiu úroveň dosahujú nemocnice v Bánovciach nad Bebravou, Šahách a Gelnici.

Výpovedný je aj počet lekárov v tej-ktorej nemocnici, ktorý nám nepriamo hovorí o rozsiahlosti zdravotnej starostlivosti, ktorá sa v zariadení poskytuje, ako aj o veľkosti zariadenia.

Najlepšie by bolo mať kvalitnú a čo najdostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, problém je však v tom, že Slovensko dlhodobo trpí nedostatkom lekárov, ako aj zdravotných sestier. Nemocníc síce máme zatiaľ dosť, v mnohých však chýbajú lekári zo základných špecializácií.

Máme tak napríklad nemocnicu v Revúcej, aktuálne však hľadajú kardiológa, chirurga, pediatra, anestéziológa, internistu, gastroenterológa, ako aj niekoľko sestier.

Zníženie počtu nemocníc a koncentrácia pracovných síl do väčších celkov by podľa ministerstva mala tento problém aspoň čiastočne riešiť, šéf lekárskych odborov Peter Visolajský však poukazuje na to, že to tak nebude. Množstvo lekárov je dnes v preddôchodkovom alebo dokonca dôchodkovom veku a nebudú ochotní sa kvôli práci presťahovať či ďaleko dochádzať.

Na to, že nedostatok lekárov je hlavný problém slovenského zdravotníctva, poukazujú aj rôzne lekárske združenia a kritizujú rezort zdravotníctva kvôli tomu, že nerieši primárne tento problém.

Určitá forma klasifikácie nemocníc prebehla už v roku 2017, keď sa schválil nový zoznam nemocníc s urgentným príjmom. Dá sa povedať, že tie, čo sa do zoznamu nedostali, vypadli z prvej ligy a nepriamo tak bolo rozhodnuté o ich budúcnosti.

Ktoré z dnes „ohrozených“ nemocníc majú aktuálne urgentný príjem?

Pri návrhu stratifikácie nemocníc, ktorý predstavila ešte bývalá ministerka Kalavská, sa objavili špekulácie, že je vytvorená v prospech jedného zriaďovateľa. Ak sa však pozrieme na to, kto je zriaďovateľom dnes ohrozených nemocníc, skóre vyzerá celkom vyrovnane.


To, že sieť nemocníc potrebuje reformu, nespochybňuje asi nikto, ľahko však pochopiť aj obavy obyvateľov miest s ohrozenými nemocnicami. V mnohých prípadoch totiž ide o nemocnice s poliklinikami a so zatvorením rôznych oddelení by polikliniky prišli s veľkou pravdepodobnosťou aj o ambulancie daných špecializácií.

Lekári, ktorí v nich ordinujú, totiž zároveň pracujú na oddelení nemocnice. V konečnom dôsledku by sa tak pre ľudí, ktorí už dnes intenzívne pociťujú nedostatok lekárov, stala ambulantná starostlivosť ešte nedostupnejšou.

Ak to tak nie je, je úlohou ministerstva zdravotníctva, aby to vedelo občanom dostatočne vysvetliť. Zatiaľ však o kladoch reformy nedokázalo presvedčiť ani členov vlastnej vlády.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.