Pohľad na krátke televízne zábery z JIS pracovísk hovorí, že má – a pomerne veľké.
Na niektorých záberoch vidno taký veľký modro-staroružový papier. Má rozmery 30 x 85 centimetrov a je rozdelený na viac ako 1500 malých okienok. Nazýva sa Zdravotný záznam pre pracoviská JIS a AIM. Slúži na záznam pre jedného pacienta na jeden deň (24 hodín). Sestra na JIS ho musí ručným písmom vyplňovať.
Každý deň prepisovať meno pacienta, diagnózu, prepisovať laboratórne výsledky, prepisovať hodnoty z monitorov a kresliť krivky hodnôt, sledovať príjem a výdaj tekutín, prepisovať nastavenie prístroja na umelú pľúcnu ventiláciu a veľa ďalších hodnôt. Prepisovať. Čítate dobre.
Písanie zaberá sestre veľkú časť pracovného dňa. Ak si lekár chce pozrieť vývoj (trend) pacientovho stavu v priebehu povedzme týždňa, musí si pozrieť sedem takýchto papierov, čiže plochu 1,7 metra štvorcového.
Na tento spôsob záznamu sme boli pyšní pred tridsiatimi rokmi. Dnes je to neefektívny relikt, ktorý zbytočne, ale významne zaťažuje sestry aj lekárov. Nielen na JIS. Po ukončení hospitalizácie všetky papiere idú do archívu, kde ich už nikto nikdy neuvidí.
Pre nás ešte stále sci-fi, ale v európskych krajinách, ktoré neabsolvovali socialistickú skúsenosť, už norma: bezpapierový (paper free) režim v nemocniciach, ba v celom systéme zdravotnej starostlivosti.
V krátkosti: nič sa v takomto systéme nepíše viac ako raz. Údaje zo všetkých prístrojov – monitorovacích, dávkovacích, liečebných aj laboratórnych – sú kontinuálne ukladané a sú k dispozícii na online analýzy.
Vzniká digitálna skúsenosť, ktorá prakticky nemá limity. Pacienta už nelieči jeden lekár so svojou osobnou skúsenosťou. Lekár má pre svoje rozhodovanie k dispozícii skúsenosť z tisícok podobných prípadov. Volá sa to „veľké dáta“.
My tieto vzácne dáta, ktoré sú reálne hlavným zdrojom vývoja medicíny, obrazne povedané, vylievame do kanála. Radujeme sa z digitálneho eReceptu a možno sa čoskoro budeme radovať z digitálnej PN-ky. Ale to je asi tak tisícina z toho, čo tu už dávno malo byť.
Na Slovensku existuje takmer 70 rôznych zdravotníckych informačných systémov. Navzájom nekomunikujú.Zdieľať
Bezpapierový režim si vyžaduje kvalitný nemocničný informačný systém. Na Slovensku existuje takmer 70 rôznych zdravotníckych informačných systémov. Navzájom nekomunikujú a ani jeden sa nedá použiť na bezpapierový režim.
Problém je, že stratégovia z ministerstva, vlády (nielen tejto garnitúry), ale tiež lekárskych a sesterských organizácií, kontrolných úradov aj Národného centra zdravotníckych informácií to ako kľúčový problém nevnímajú.
Na eZdravie, ktoré by malo predstavovať akúsi „digitalizáciu zdravotníctva po slovensky“, sa vyhodilo už nemálo peňazí, hovorí sa o miliarde eur. Výsledok je žalostný – nefungujúci „hračkársky“ systém. Potemkinovská ilúzia.
Druhou, časovo najnáročnejšou prácou sestry je príprava liekov. Na JIS je ich veľa a prakticky všetky sú injekčné. Setra ich musí teda doniesť z príručného skladu, otvoriť ampulky, natiahnuť do striekačky, doplniť nosným roztokom – všetko sterilne... Je to naozaj veľa zodpovednej práce. Dalo by sa to inak? Dalo.
Existuje systém centrálnej prípravy liekov. Sestra žiadne lieky nepripravuje. Pripravujú (riedia) sa v ústavnej lekárni. Sestra zodpovedná iba za ich správne podanie. V ústavnej lekárni ich pripravuje robot.
Jeden takýto robot existuje v michalovskej nemocnici, ale ten je iba na prípravu tabletiek. A čo myslíte, koľko robotov na prípravu injekčných foriem liekov je na Slovensku? Hádate správne – ani jeden. Pričom takýto systém nielenže znižuje časovú náročnosť práce sestry, ale aj výrazne znižuje výskyt omylov, teda zvyšuje bezpečnosť liečby.
Problém sa nedá zjednodušiť iba na nedostatok personálu. Nedostatok zdravotníckeho personálu je globálny, pravdepodobne dlhotrvajúci jav, ktorý nemá jednoduché riešenia.
Popri úvahách a snahách o stabilizáciu zdravotného personálu je potrebné (aj v kríze) hľadať riešenia, ako poskytovať oveľa kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť s menším počtom personálu.
Pandemické časy nám celkom zrozumiteľne ukazujú cestu. Zdieľať
Bezpapierový režim a centrálna príprava liekov by znížili časovú náročnosť práce sestier o 30 – 50 percent. To sú hlavné smery.
Ale je toho ešte viac: flexibilné nemocnice založené na jednolôžkovom koncepte schopné kvalitne izolovať všetkých pacientov a poskytovať všetky stupne starostlivosti (od štandardnej po intenzívnu) na všetkých izbách, autonómny a jednotný ošetrovateľský proces, kompetenčné vzdelávanie sestier a veľa ďalších procesných riešení.
Všetky tieto zdanlivé detaily, ktoré sa v pokojnom režime javia ako podružné, nereálne a zbytočné, stávajú sa vo vyhrotených situáciách dôležité a naliehavé.
Vyhrotené situácie, aké pandemické časy isto prinášajú, nám celkom zrozumiteľne ukazujú cestu.
Tak ňou vykročme.