Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. november 2021

Americký univerzitný svet

Odíďte, pán profesor, inak vás prinútia utiecť

Žiaľ, univerzita, ktorej kedysi záležalo na dôležitých veciach, sa mení na miesto, kde je všetko spolitizované.

Odíďte, pán profesor, inak vás prinútia utiecť

Foto – Flickr/Hyunwoo Sun

Skupina študentov z výrazne woke naklonenej Evergreen State University v roku 2017 doslova zadržala svojho predsedu ako rukojemníka. Na inej štátnej univerzite sa zase jeden profesor rozhodol odísť skôr, ako sa jeho škola dostane do podobného štádia (VICE News)

Včera som od príležitostného dopisovateľa, skúseného vysokoškolského profesora, dostal takúto správu. Dal mi súhlas na jej uverejnenie s tým, že ju mierne upravím, aby som ochránil jeho identitu:

Tento semester je posledný, ktorý na svojej fakulte ešte odučím. Prišiel som sem pred niekoľkými desiatkami rokov, keď to bolo otvorenejšie a tolerantnejšie miesto. Bola to univerzita, ktorej pedagogický zbor sa síce prikláňal k ľavici (ktorý pedagogický zbor na štátnej univerzite sa neprikláňa k ľavici?), ale stále tu bolo cítiť odhodlanie zachovať posledné zvyšky akademického liberalizmu, slobody prejavu a skutočnej rozmanitosti. Kurikulum bolo v tomto smere pomerne klasické a študenti sa vzdelávali spôsobom nie veľmi odlišným od predchádzajúcich generácií.

Novinka Roda Drehera - Neži v lži


Využite predpredaj a získajte knihu s 20 % zľavou a len v našom eshope aj s bonusom ZADARMO – s rozhovorom s Rodom Dreherom. Akcia platí do 23. 11. 2021.

Naša študentská obec rozhodne nie je elitná. Mnohí z nej sú prvou generáciou vysokoškolákov vo svojich rodinách, veľkú časť našich študentov tvoria Afroameričania a naše prijímacie skúšky nie sú náročné. Vyučoval som teda študentov, ktorí by sa pravdepodobne mohli uplatniť kdekoľvek, ale aj takých, ktorí na vysokú školu pravdepodobne vôbec nepatrili. To je v poriadku, vysoká škola nie je pre každého. Som presvedčený, že existuje veľa dobrých povolaní, ktoré by mnohých ľudí napĺňali oveľa viac než byrokratické pozície, ktoré v súčasnosti obsadzuje veľa vysokoškolských absolventov.

Preferujem študentov, ktorí nepatria k elite. Elitári sa totiž akosi nevedia zbaviť smiešneho pocitu vlastnej privilegovanosti a stále hľadajú nové a lepšie spôsoby, ako sa uraziť. Tí druhí – neelitári – sa málokedy stanú aktivistami. Nie sú totiž zahľadení do seba a nemyslia si, že svet existuje len na to, aby ich pobavil. Počas celej svojej kariéry som prednášal študentom rôzneho pôvodu, rasy, národnosti a orientácie, považujem túto skúsenosť za veľmi obohacujúcu, a ak by som sa mohol rozhodnúť ešte raz, urobil by som to znova.

Už sme museli absolvovať školenie o rozmanitosti, na ktorom nám povedali, že zlaté pravidlo je v skutočnosti rasistické. Zdieľať

Žiaľ, univerzita, ktorej kedysi záležalo na dôležitých veciach, sa mení na miesto, kde je všetko spolitizované. Spolitizované miesto znamená chorú spoločnosť, ktorá podľa vašich slov žije v lži. Len nedávno tu na škole zriadili funkciu referenta pre rozmanitosť. Žena, ktorá túto funkciu obsadila, je v skutočnosti hlavnou univerzitnou političkou. Usilovne pracuje na tom, aby sa zo študentov stali univerzitní aktivisti pripravení bojovať proti ďalšej údajnej nespravodlivosti. Prednedávnom rozoslala upozornenie, že na akademickej pôde došlo k činu „kultúrneho privlastnenia“ (prijatie určitých prvkov z inej kultúry bez súhlasu ľudí, ktorí k nej patria, pozn. prekl.) a že sa to vyšetruje.

Inzercia

Po prvé, „kultúrne privlastnenie“ je pojem, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi neexistoval, ale v poslednom období bol povýšený na zločin proti ľudskosti. V modernom zozname kultúrnych zločinov môže „kultúrne privlastnenie“ znamenať čokoľvek – od belocha prezlečeného (premaľovaného) za černocha až po človeka, čo má na hlave sombrero. A ja sa obávam, že tento zoznam sa bude neustále predlžovať, až kým spevákovi spirituálu (duchovná pieseň amerických černochov, pozn. prekl.) nenasadia putá a samotná Diana Moon Glampers ho neodvlečie z pódia. Tentoraz však nikto nevedel, aký zločin proti ľudskosti sa údajne stal alebo prečo musíme mať na akademickej pôde pohotovosť. (K tej dochádza zvyčajne vtedy, keď sa do areálu školy dostane medveď.)

Hoci zatiaľ nie sme povinní predložiť zoznam zámen, ktoré by mali ostatní pri zmieňovaní sa o nás používať, niektorí členovia fakulty to už spravili a je len otázkou času, kedy to nariadia aj nám. Už sme museli absolvovať školenie o rozmanitosti, na ktorom nám povedali, že zlaté pravidlo je v skutočnosti rasistické a že namiesto neho sa treba riadiť platinovým pravidlom („Rob druhým tak, ako by chceli ONI“). To znamená, že každý čin, ktorý sa dá prekrútiť na akt rasizmu/sexizmu/antitransgenderizmu/antihomosexuality/ atď., sa posudzuje tak, akoby ho páchateľ zamýšľal – aj keď je zrejmé, že za tým nebol žiadny zlý úmysel. Zdá sa však, že na tom absolútne nezáleží, dôležité je len vnímanie „obete“.

V praxi to znamená, že aj tá najnevinnejšia a dobre mienená poznámka alebo gesto môže byť interpretované ako rasistické, nepriateľské konanie, ktoré si vyžaduje „zásah spravodlivosti“. To zvyčajne znamená poníženie, prepustenie z práce alebo iné dôsledky, ktoré útočia na ľudskosť a zaobchádzajú s človekom ako so včerajším odpadom. História sa opakuje – podobné veci sa diali v bývalom ZSSR, vo východnej Európe, v Číne a na ďalších miestach. Keď som prednášal v Číne, na vlastné oči som videl, čo sa deje v spoločnosti, kde je všetko spolitizované a kde je veľa politických dôstojníkov. (Kto sú členovia komunistickej strany, sa dá zistiť podľa toho, že sú lepšie oblečení a jazdia na výkonnejších autách.)

Moja manželka je černoška, moji svokrovci a moje deti sú čiernej pleti, ale nič z toho sa v tomto novom svete na univerzite nepočíta. Zdieľať

Na svojich hodinách som sa podrobne venoval veciam, ktoré sa odohrali v dejinách USA – lynčovaniu, diskriminácii a hrôzam, ktoré s tým súviseli. Nikdy som našu históriu neprikrášľoval, ale ani som veci neprezentoval tak, ako by ich naši politickí funkcionári chceli vidieť a počuť, takže celé moje vyučovanie bolo podľa nich rasistické a podobných vecí sa stalo viac. Chápete, o čom hovorím.

Nebudem čakať, kým ma obvinia zo zločinu proti ľudskosti, napríklad z toho, že som niekoho označil „nesprávnym rodovým zámenom“ alebo že nechodím do správneho kostola. Som dosť starý na to, aby som odišiel do dôchodku, a presne to aj urobím. Je zaujímavé, že aj tí demokratickí liberáli, ktorí na tejto univerzite učia už dlho, sú zhrození z toho, čo vidia. Tieto hnutia inšpirujú a riadia ľudia, ktorých zmýšľanie je totalitné. Aj v súčasnosti sú tu na škole ešte stále liberáli, ktorí nesúhlasia s tým, čo sa deje, ale nepotrvá dlho a odídu aj oni a zostanú len tí, ktorí veria, že celý život by mal byť o politickej propagande. Skutočne sa bojím o našu budúcnosť.

Moja manželka je černoška, moji svokrovci a moje deti sú čiernej pleti, ale nič z toho sa v tomto novom svete na univerzite nepočíta. Vďaka intersekcionalite (ktorá sa zaoberá mnohonásobnou diskrimináciou, pozn. prekl.) a kritickej teórii (hlavná náplň činnosti predstaviteľov frankfurtskej školy, pozn. prekl.) je to jediné, na čom záleží, konformita s najnovšou iteráciou sexuálnej revolúcie a s akoukoľvek ideologickou organizáciou, ktorú chce George Soros financovať, napríklad s Kendiho antirasistickým centrom alebo organizáciou Black Lives Matter. Je smutné, že títo ľudia na jednej strane bojujú proti ekonomickej nerovnosti medzi černochmi a belochmi, a pritom presadzujú takú politickú a hospodársku politiku, ktorá zaručuje, že sa tieto ekonomické rozdiely budú len zväčšovať. A možno práve to je ich plán – vytvoriť katastrofálne podmienky pre ľudí na okraji spoločnosti, sťažovať sa na ne a potom žiadať peniaze na boj proti tomuto problému. A tak stále dokola.

Preklad: Terézia Sedláková

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva