Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
25. október 2021

Kollár, Krajčí a Visolajský v diskusii

Hovoriť, že „Vakcína je sloboda“, bola chyba

Panelová diskusia o tom, aká je zatiaľ tretia vlna, v čom sme sa z boja s pandémiou poučili a kde stále zlyhávame.

Hovoriť, že „Vakcína je sloboda“, bola chyba

O prognózach ďalšieho vývoja, testovaní i očkovaní diskutujú matematik Richard Kollár, exminister zdravotníctva Marek Krajčí a lekár Peter Visolajský.

Sme na tom vzhľadom na pandemickú situáciu lepšie ako pred rokom?

Richard Kollár: Z hľadiska dostupných dát sme vo veľmi podobnej situácii. Očakáva sa však, že počet hospitalizácií bude menší. Ak by sa aj infikoval rovnaký počet ľudí, v nemocniciach by ich už malo byť menej, a to vďaka očkovaniu a premorenosti populácie.

Marek Krajčí: V súčasnosti máme viac nových prípadov ako pred rokom, no situácia je ťažko porovnateľná, lebo časť populácie máme zaočkovanú a pred rokom bolo premorenie takmer nulové. Preto by prognóza mala byť lepšia ako pred rokom.

Peter Visolajský: Ak sa rozprávame o technickom zabezpečení nemocníc a o medicínskych postupoch, tak sme určite ďalej ako pred rokom. Medicína išla dopredu, máme nádejné lieky a aj lepšie liečebné postupy. Rozdiel je v tom, že pred rokom sme sa pozerali na ľudí, ktorí ťažko ochoreli bez vlastného zavinenia. To je pre lekára ťažký pohľad.

Dnes máme však väčšinou pacientov, ktorí sa nechceli zaočkovať a spochybňovali covid. Je to ich rozhodnutie, ktoré rešpektujem, ale, žiaľ, má to svoje následky. V nemocniciach sme však na tom horšie ako pred rokom. Máme menej personálu, vyčerpanejšieho a s negatívnymi emóciami.

Infektológ Peter Sabaka tvrdil, že táto vlna môže pripraviť o život až 10-tisíc ľudí. Je toto tvrdenie opreté o nejaké dáta, alebo išlo o alarmizmus?

Richard Kollár: Ide o to, aké dáta máme k dispozícii. Žiaľ, chýba nám informácia o tom, aký počet ľudí na Slovensku nie je vôbec imunizovaný. Ľudia, ktorí covid neprekonali a nie sú zaočkovaní, sú dnes najviac ohrození. Zo smrtnosti a iných údajov z minulej vlny vieme vypočítať približný počet ľudí, ktorí by mali byť infikovaní. Veľká časť z nich sú deti. Tam je však miernejší priebeh.

Náš odhad je, že začiatkom septembra sme mali 700- až 800-tisíc ľudí ohrozených vážnym priebehom infekcie. Keď z toho vychádzame, počet mŕtvych sa blíži k 10-tisíc. Hovoríme o skutočnom počte úmrtí na covid, ktoré sa objavia až neskôr, spätne v štatistikách nadmerných úmrtí. Bolo by to 2,5-násobne menej ako v druhej vlne. Budeme to však vedieť vyhodnotiť až v lete.

Marek Krajčí: Je veľmi predčasné vyjadrovať sa k počtu úmrtí. U nás aj v Česku totiž rastie počet pacientov, ktorí sú hospitalizovaní napriek tomu, že boli zaočkovaní. Dôvodom je trvanie ochrany, ktorú poskytujú vakcíny. Ak sa nebude očkovať treťou dávkou, začnú nám v nemocniciach pribúdať ľudia, ktorí už boli očkovaní.

Richard Kollár: Súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec Krajčí. Náš odhad, ktorý počíta s 10-tisíc úmrtiami, berie do úvahy len tú časť populácie, ktorá nie je imunizovaná. Ak by naozaj mali vážny priebeh ochorenia ľudia, ktorým sa skončila účinnosť vakcíny, tak tie čísla budú ešte horšie.

Peter Visolajský: Nemyslím si, že dokážeme relevantne odhadnúť počet úmrtí, a preto ak chceme byť voči verejnosti dôveryhodní, mali by sme byť v tých odhadoch opatrnejší a menej sebavedomí.

Nemáme poňatia, koľko ľudí je premorených a aká je štruktúra premorenej populácie, napríklad nakoľko sa premorili superprenášači. Chýba nám protilátková štúdia, ktorú sme mali mať dávno hotovú. Nedá sa celkom orientovať ani podľa priebehu v iných krajinách, pretože máme inú populáciu a v inom stave aj zdravotníctvo.

Vieme povedať, kto sú dnešní nakazení?

Richard Kollár: Vieme to povedať podľa testov. Polovica z nich má do 35 rokov, približne štvrtinu tvoria deti do 18 rokov, nasleduje veľká skupina ľudí, ktorí majú 30 až 40 rokov. Problém je, že tieto skupiny sa už prepájajú a začne to „presakovať“ do vyšších ročníkov nad 60 rokov.

Na obsadenosti nemocníc, čo je dôležitý parameter pri posudzovaní vážnosti situácie, vidíme, že pandémia „útočí“ nerovnomerne a momentálne sú na tom najhoršie regióny na východe a severe Slovenska. Aké sú predpovede, čo sa týka geografického šírenia epidémie? Máme očakávať „vlnu z východu“, ktorá postupne zasiahne aj západ spolu s najlepšie zaočkovanou Bratislavou?

Richard Kollár: Náš odhad je, že situácia sa časom zhorší všade, rozdielna však bude regionálne miera zhoršenia. Dnes už celkom rozumieme tomu, ako sa momentálne infekcia šíri. V septembri a v prvej polovici októbra vyzeral hlavný model šírenia pandémie tak, že niekde vzniklo lokálne ohnisko. 

Predstavme si to tak, že v okrese Bardejov sa na jednej oslave nakazilo 30 ľudí. Avšak keď trasovali kontakty, zistili, že len minimálny počet ľudí tú infekciu preniesol na niekoho iného. Ale aj tých pár prenosov stačilo, aby neskôr na inom mieste „vybuchol ďalší ohňostroj“.

Na rôznych miestach nám teda „vyskakujú prskavky“. Kým druhá vlna sa šírila difúzne, teda postupne v priestore sa infikovala väčšina blízkych kontaktov infikovaných, táto nám môže náhodne „vyskakovať“ na rôznych miestach. Situácia sa však bude zhoršovať aj celkovo. Zaujímavá otázka znie tak, kde bude vrchol tejto vlny. To teraz nevieme.

Z čoho sme sa za rok a pol života v pandémii poučili a čo robíme lepšie ako v predošlej vlne?

Peter Visolajský: Lepšie testujeme, keďže už máme aj vlastné skúsenosti, lepšie a strohejšie komunikujeme voči verejnosti a na regionálnych úradoch je to omnoho efektívnejšie. Veda išla dopredu, máme lepšie medicínske postupy. Vyhodnotili sme aj účinnosť jednotlivých opatrení a dnes už ani nezvažujeme veci ako nákupné hodiny pre seniorov. Školy sú otvorené, lebo vieme, že argument s ochranou starších už pominul, pretože kto chcel, zaočkoval sa.

Marek Krajčí: Ľudia si zvykli na covid automat, ktorý sme zaviedli vo februári a bol upravený, zjednodušený. Má svoje muchy, ale z dát, ktoré máme k dispozícii, vidíme, že automat funguje a znižuje reprodukčné číslo. Čo sa týka komunikácie, vidíme, že pán premiér sa v nej neangažuje, čo je politicky dobrá stratégia. Podobne je dobrou politickou stratégiou aj to, že tvárami pandémie urobili odborníkov z konzília a nepríjemné témy nechali komunikovať ich.

Richard Kollár: Veľa vecí robíme systematicky. Majitelia reštaurácií veľmi vítajú to, že opatrenia sú predvídateľné a nemusia sa báť, že zajtra vystúpi na tlačovej konferencii minister zdravotníctva a povie niečo, čo ich situáciu úplne zmení, a o dva dni to bude napokon úplne inak. Ľahšie sa im plánuje. Toto je úžasná vec, ktorá sa však pred rokom asi nedala dosiahnuť, lebo sme nevedeli, ako bude pandémia vyzerať.

Výrazne sa zlepšila komunikácia. Treba spomenúť aj testovanie, aspoň tú pozitívnu časť. Jednou z vecí, ktorá u nás rozdeľuje regióny, ktoré sú na tom lepšie a horšie, je dostupnosť testovania. Je extrémne dôležité, aby sa ľudia, ktorí majú príznaky alebo boli v kontakte s pozitívnymi, mohli rýchlo a pohodlne otestovať. To výrazne pomáha. Niekde sa nám to podarilo úspešne vybudovať, niekde nie. Hlavne na vidieku sa dostupnosť testovania zhoršila.

Čo je v tejto vlne horšie ako v minulosti?

Richard Kollár: Už som to spomenul. Dostupnosť testovania.

Peter Visolajský: Jednoznačne je horšie nastavenie spoločnosti, ktorá vníma pandémiu oveľa negatívnejšie a v ktorej pozorujeme zvyšovanie agresivity. My zdravotníci to vidíme ako „na dlani“. Ľuďom akoby už bolo ľahostajné, že niekto zomrie. Narástol odpor voči celému systému.

TESTOVANIE

Pred rokom sme tu mali celoplošné testovanie. Malo by sa niečo také diať aj teraz, aspoň v ohniskách nákazy? Pán poslanec Krajčí, vy ste o tom opakovane hovorili v médiách.

Marek Krajčí: Povedal som, že nie som za celoplošné testovanie, ale za testovanie v ohniskách. Sme v úplne inej situácii ako pred rokom. Keď som nakupoval testy, kupovali sme ich aj s nazálnymi tyčinkami s úmyslom, aby sa ľudia sami testovali doma.

U nás už taká spartakiáda ani náhodou nehrozí. Štúdia, ktorá bola publikovaná v júni 2021 v Nemecku, hovorí o tom, že antigénové testovanie, ktoré realizovali v školách a vo firmách, vyšlo ako vysoko efektívna intervencia, zrazila ich tretiu vlnu až o 41 percent. Bolo to v čase, keď ešte významne nezaberalo očkovanie, potrebovali znížiť premorenie populácie a získať čas na očkovanie.

Takže, pán poslanec, vy by ste teraz napríklad v okrese Stará Ľubovňa nasadili masívne testovanie?

Marek Krajčí: Najskôr si musíme povedať, prečo musíme testovať. Je to preto, lebo máme nízke percento zaočkovaných a hlavne nemáme dostatočne zaočkované rizikové skupiny. Keďže nám v takejto situácii hrozí kolaps nemocníc, chceme tomu predísť. Masívne testovanie by fungovalo tak, že deti by sa samotestovali v triedach na začiatku vyučovania alebo predtým, ako idú do škôl, a zamestnanci pred príchodom do práce.

Čierne okresy sú kandidátmi na to, aby sa tam teraz niečo také udialo, aspoň medzi ľuďmi, ktorí sa testovať chcú. Nie však jednorazovo, ale kontinuálne počas zlej epidemickej situácie, napríklad dvakrát do týždňa. Štát to zatiaľ nezabezpečuje.

Testy odhalia ľudí, ktorí sú infekční, a zabránia tomu, aby ďalej šírili infekciu. A hoci by túto možnosť v prípade dobrovoľnosti určite nevyužili všetci, myslím si, že znižovanie rizika šírenia infekcie je vždy dobré, lebo sa to nakoniec premietne do záchrany ľudských životov.

Predstavili ste ideu, ako by sa v niektorých regiónoch mohlo masovo testovať. Čo vy na to, páni?

Richard Kollár: Nesúhlasím s tvrdením, že znižovanie rizika je vždy dobré. Psychológovia tvrdia opak. Vždy treba zohľadniť, aké sú riziká a náklady. Tým sa myslia aj psychologické, finančné a celkovo spoločenské náklady. Tak sa treba pozerať na plošné testovanie – aké malo spoločenské náklady a ako sa neskôr zúročili.

Máme výhodu v tom, že plošné testovanie sme už mali, máme k tomu všetky dostupné dáta a vieme porovnať priebehy pandémie v rôznych krajinách. Vidíme, že krajiny aj okolo nás, ktoré celoplošné testovanie nemali, dopadli lepšie. Testovanie u nás dokázalo oneskoriť vlnu o dva-tri týždne, ale tam sa jeho efekt skončil. Ide o to, kedy, kde a ako testovať.

Vy by ste teda v momentálnej situácii v niektorých regiónoch plošne netestovali?

Richard Kollár: Ide o to, čo je región. Región je len zriedkavo celý okres. Momentálne je v dôsledku lokálneho šírenia dôležité pretestovať ohniská pandémie. Intervenčné tímy ministerstva zdravotníctva to robia a primátori či starostovia majú možnosť zavolať ich. Infraštruktúru máme, ale záujem je nízky. Ohniská musíme testovať, a to čo najpresnejšími testami.

Pán poslanec však veľmi správne hovoril o domácom testovaní. Je to úplne iná vec a mohlo by to spomaliť nástup vlny, získať nám v prípade, že sa dostaneme blízko kapacít zdravotníctva, čas. Ak by rodičia a deti, ktorí o to majú záujem, mali dostupné testy a doma by sa v čase zlej epidemickej situácie alebo príznakov ochorenia testovali, bolo by to výborné.

Peter Visolajský: Testovanie určite áno, nie však plošné, ale dostupné. To je najdôležitejší parameter. Malo by to fungovať tak, aby sa človek, ktorý cíti, že má ťažkosti, alebo bol v kontakte s pozitívnym, mohol rýchlo otestovať.

A podľa vás nie je dostupné?

Peter Visolajský: V Bratislave áno, v Rimavskej Sobote asi nie... V školách by som privítal systém, aký majú v Rakúsku. My tu vypisujeme vyhlásenie o bezinfekčnosti a školy sú plné sopľavých detí. Deti sa netestujú. V Rakúsku sa online zaregistrujete, že idete testovať dieťa, odfotíte test pred testom, dieťa otestujete, výsledok odfotíte a pošlete ho do systému spolu s fotkou, ako ste test zničili. Toto sa deje dvakrát týždenne.

Ak by sme uvažovali o plošnom testovaní, tak len na vrchole vlny, keď by sme už mali plné nemocnice, a len v konkrétnej lokalite, pričom frekvencia by mala byť minimálne dvakrát týždenne.

Inzercia

OČKOVANIE

Má zmysel baviť sa dnes ešte o nejakom nástroji, ktorý by zvýšil mieru zaočkovanosti?

Marek Krajčí: Určite áno. Stále sme nezaočkovali všetkých, ktorí vakcínam veria. Existuje množstvo ľudí, ktorí by sa v prípade lepšej dostupnosti vakcín a väčšej informovanosti či vďaka osobnému kontaktu zaočkovať dali.

Veľké mediálne kampane už toho veľa nespravia. Cestou by dnes mala byť komunikácia s ľuďmi cez všeobecných lekárov, organizovanie diskusií samosprávami v dedinách a zodpovedanie tých najdôležitejších otázok pre ľudí.

Urobili sa aj komunikačné chyby. Hovorilo sa o povinnom očkovaní zdravotníkov alebo opatrovateľov, hoci nakoniec sa od toho upustilo, či o očkovaní detí starších ako 5 rokov, hoci to neodporúčala EMA. To v našej spoločnosti vyvolalo pnutie, bolo to vodou na mlyn pre opozíciu a antivaxerské hnutie.

Dobre komunikovať dobrovoľnosť očkovania, jeho benefity, ale aj riziká, to bola stratégia počas druhej vlny a viedla k vysokému nárastu dôveryhodnosti očkovania až na 70 %.

Peter Visolajský: Prehovárať ľudí na očkovanie má stále zmysel. Zachránime veľa životov a odľahčíme nemocnice. Aj posledné dni sa mi podarilo viacero ľudí argumentmi presvedčiť na očkovanie. Zvýšiť zaočkovanosť by nám pomohlo najmä väčšie využitie obvodných lekárov. Slovensko nevyužilo začiatky očkovania, keď bola najväčšia ochota ľudí dať sa očkovať, a napokon ministerstvo neposkytovalo dostatočnú argumentáciu pre ľudí, ktorí majú legitímne otázky.

Aj od novej bilbordovej kampane ministerstva som čakal niečo iné ako pretláčanie sa s vírusom za stolom či práskanie uterákom v šatni. Toto neosloví osemdesiatnikov ani šesťdesiatnikov, ktorých potrebujeme zaočkovať.

Formát, ktorý funguje aj v zahraničí, sú diskusie, kde na konkrétne divácke otázky a v priamom prenose odpovedajú odborníci. Mnohí sa stále legitímne pýtajú a hľadajú odpovede. Chyba je aj tá, že sme do očkovania viac nevtiahli obvodných lekárov, ktorí sú pre pacientov tými najdostupnejšími a najdôveryhodnejšími autoritami.

Úloha obvodného lekára nemá byť len v podaní vakcíny tým, ktorí k nemu prídu sami. Lekár by mal vo svojom obvode aktívne obvolávať starších pacientov, ísť aj za pacientom domov, aktívne mu ponúknuť vakcínu a vyvrátiť jeho obavy. To, že sme tento faktor podcenili, je jeden z dôvodov, prečo máme tak málo starších ľudí zaočkovaných. A teraz zlyhávame aj v tom, že nevieme rýchlo zaočkovať treťou dávkou všetkých tých seniorov, ktorí chcú.

Richard Kollár: Na otázku, čo sa dá ďalej robiť v očkovaní, musia odpovedať sociológovia a marketingoví odborníci. Určite ešte nejaké možnosti na zvýšenie zaočkovanosti sú, ale sú veľmi limitované.

Aký konkrétny nástroj by sa mohol ešte použiť? Povedzme sto eur len pre seniorov nad 60 rokov by pomohlo?

Marek Krajčí: Takéto odmeňovanie by mali poskytnúť poisťovne a takto mali ľudí bonifikovať už dávno, keďže by ich to vyšlo oveľa lacnejšie ako prípadná liečba neočkovaného človeka. Ale to by museli uvažovať ekonomicky. Mali by tak nižšie náklady a vyššie zisky. Všeobecná zdravotná poisťovňa by mohla dať viac financií poskytovateľom. A som presvedčený, že so štátom by sa dalo rozprávať aj o tom, aby im na tú prémiu prispel. Nerozumiem, prečo by mal podobnú motiváciu robiť iba štát.

Peter Visolajský: Tí, ktorí sa doteraz nedali zaočkovať, majú hlavne neopodstatnené zdravotné obavy. Tam finančná motivácia nepomôže. Ak si niekto myslí, že vakcína mu ublíži, sto eur ho nepresvedčí.

S pánom poslancom súhlasím, poisťovne mali svojich poistencov výrazne bonifikovať už dávno a rovnako tak aj obvodných lekárov, keďže vidia, ktorý lekár má ako zaočkovaný obvod z pohľadu starých ľudí. Či ich na vakcínu presviedča, alebo nie.

Richard Kollár: To, o čom si myslím ja, že je efektívne, je z tohto pohľadu absolútne irelevantné, keďže nie som odborník v tejto oblasti. Ale aj očkovacia lotéria ukázala, že podobná peňažná motivácia veľmi nefunguje.

Nakoľko ovplyvnili politické boje okolo Sputnika našu mieru zaočkovanosti a dôveru vo vakcíny?

Peter Visolajský: Myslím, že do veľkej miery. Keď sme boli v situácii, že nám zomieralo sto ľudí denne, a Sputnik tu už napriek všetkému bol, malo sa začať očkovať hneď. Mrzí ma, že sa na to okrem divadla nenašla aj politická odvaha.

Marek Krajčí: Pripomínam, že vakcínou sme pre kontrolu šarží, ktorá trvá dva týždne, nemohli hneď očkovať. Ja som testy ŠÚKL-u zadal, ale výsledky boli už po mojej demisii. Sám som sa k nim ani nedostal, ministerstvo so mnou prestalo komunikovať. Bol to ťažký politický boj. Keby sa však začalo očkovať vtedy, keď bola dôvera v očkovanie na úrovni 70 percent, som presvedčený, že vakcín by sa vyočkovalo oveľa viac a dnes by sa to v tretej vlne pretavilo jasne do záchrany životov.

Mnoho ľudí sa nechcelo dať zaočkovať žiadnou inou vakcínou a čakali na ňu tak dlho, že nakoniec so zlepšením situácie už v očkovaní nevideli zmysel. Všetka logistika a komunikácia očkovania Sputnikom bola nastavená tak, aby sa ňou zaočkovalo čo najmenej ľudí. Celý proces sa z môjho pohľadu takmer sabotoval.

Richard Kollár: Sputnik, ktorý nie je dodnes v Európe schválenou vakcínou, naozaj viedol u nás k tomu, že sa začali spochybňovať vakcíny. To, že sme si vybrali práve túto vakcínu, v danom čase nebolo dobré riešenie, pretože keď sa dnes pozrieme na najzaočkovanejšie krajiny v Európe, žiadna z nich Sputnikom neočkovala.

Vakcinačná kampaň sa nastavovala v duchu: „Vakcína je sloboda“, čo dnes znie už ako fake news. Pritom na základe tohto hesla sa nastavovali pravidlá pre očkovaných i neočkovaných. Dnes dochádza k situáciám, že pre mnohých očkovaných sa pandémia akoby skončila, pritom nakaziť sa môžu i oni, dokonca môžu vírus aj šíriť. Malo to potom celé zmysel?

Richard Kollár: Toto heslo bola chyba v kampani od samého začiatku, ale či podobne nastavené opatrenia mali opodstatnenie, je otázka najmä na sociológov.

Peter Visolajský: Chvalabohu, že očkovaný môže vírus prenášať a produkovať, pretože tak sa znižuje tlak na vírus, aby mutoval a prekonal vakcínu. To, že očkovaný sa môže infikovať, je veľká výhoda, lebo tak znižujeme riziko, že vznikne vírus, ktorý bude odolný na vakcíny. Na tento vírus je takto fungujúca vakcína úplne ideálna.

Marek Krajčí: Vo Veľkej Británii sa dodnes musíte po príchode otestovať bez ohľadu na to, či ste alebo nie ste zaočkovaný. U nás sa to neriešilo ani nerieši a myslím, že to prispelo k radikálnejšiemu nástupu dnešnej vlny.

Ale výhoda toho, že zaočkovaní môžu vírus šíriť a reinfikovať sa, je budovanie kolektívnej imunity na úrovni spoločnosti. Keď zaočkovaný prekoná deltu, pravdepodobne ju prekoná s veľmi ľahkým priebehom, ale jeho imunitná pamäť je silnejšia a pripravuje ho aj na ďalšie mutácie. Keď sa neinfikuje a bude sa len chrániť, tak ďalšia mutácia po dlhom období po očkovaní ho môže vážnym spôsobom postihnúť.

Vidíte svetlo na konci tunela tretej vlny? Bude už po Vianociach lepšie?

Richard Kollár: Vlny sú dobré zvládnuteľné vtedy, keď začnú klesať. Táto vlna sa už s veľkou pravdepodobnosťou nezastaví opatreniami. Veľa ľudí sa infikuje a tí, ktorí sa ešte nenakazili, sa pomerne rýchlo míňajú. Keď hovorím, že na Vianoce bude dobre, myslím tým, že budeme za vrcholom, čo je v istom zmysle fantastický signál. Byť za vrcholom v princípe znamená, že pandémia sa aspoň psychologicky končí a sama sa bez väčších opatrení začne tlmiť.

Do Vianoc nedosiahneme vrchol len vtedy, ak sa nám veľmi spomalí rast. Ale ak budeme rásť naďalej podobným tempom ako v posledných týždňoch, tak dovtedy vyčerpáme množstvo tých ľudí, ktorí sa môžu reálne infikovať. Môžeme po vrchole ešte mesiac-dva stagnovať, ale už nebudeme musieť mať obrovské obavy.

Žiaden lockdown nás už teda nečaká?

Richard Kollár: V čase Vianoc určite nebude potrebné žiaden lockdown zavádzať, lebo by bol s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi málo efektívny. V minulej vlne sme museli robiť dlhý lockdown a veľmi silné opatrenia, aby sme klesali. Teraz musíme dosiahnuť veľmi vysokú mieru imunizácie spoločnosti. Ale to platí, len ak nebudeme vidieť do decembra veľké problémy s tými, ktorí už boli zaočkovaní a covid prekonali.

Riziko, že sa prelomí očkovanie a objavia sa reinfekcie, nie je podľa dostupných vedeckých štúdií veľké, ale napriek tomu už je pozorované v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii ľudia nad 65 rokov, ktorí boli očkovaní v januári, imunitu dnes pomaly strácajú. Keďže u nás sa masovejšie začalo očkovať až v marci-apríli, tento problém tu budeme mať, ale vôbec nevieme, nakoľko bude podstatný. Na analýzu si ešte musíme počkať.

Marek Krajčí: Čo sa týka lockdownu, jeho akákoľvek forma je momentálne politicky nepriechodná. Navyše, potrebný by bol iba pre nezaočkovaných a to by sa ťažko kontrolovalo, takže si to neviem predstaviť.

Môžeme si zarezervovať lyžovačku na január?

Richard Kollár: Skialp či akékoľvek lyžovačky v malej skupine sú namieste, riziko nebude také veľké. Oslavovať však Silvester s partiou kamarátov na chate určite neodporúčam. Najskôr tak na konci januára.

Marek Krajčí: Súhlasím. Doplním, že stav v nemocniciach nebude v decembri vôbec dobrý, čo je zlá správa. Bude to obdobie premorovania, keďže akékoľvek opatrenia by sa nastavili, dodržiavať ich budú len tí najzodpovednejší.

Zároveň si myslím, že chvost následného zlepšenia bude dlhší a bude trvať možno až do jari. A závisí to hlavne od efektu vakcín a toho, či sa použijú nejaké nefarmakologické intervencie, ktoré zrazia počty infikovaných, aby sme to ustáli na lepších číslach v nemocniciach. Uvidíme, nakoľko sa zavedie samotestovanie, ktoré je podľa mňa dobrým nástrojom.

Peter Visolajský: Vrchol vlny pred Vianocami je pravdepodobný, ale nemusí to tak byť. Medicína a biológia sú nevyspytateľné a už viackrát nám to počas pandémie ukázali. Najviac môže do toho vstúpiť nejaká nová mutácia. Vrchol pred Vianocami však neznamená, že budeme mať v nemocniciach v decembri menej pacientov s covidom, práve naopak.

A čo sa týka lyžovačky, ak ide o individuálnu zimnú dovolenku bez toho, aby išlo o stretanie sa veľkých kolektívov ľudí, nevidím v tom problém. Šport na čerstvom vzduchu môže človeku len prospieť.

 

Foto – Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.