Ako sa pripraviť na budúcnosť Môžu sa dnešní mladí spoliehať na to, že im štát zabezpečí dostatočný dôchodok?

Od konca druhej svetovej vojny až dodnes fungoval dôchodkový systém relatívne bezproblémovo. Človek celý život pracoval, v určitom momente odišiel do dôchodku a následne poberal penziu od štátu.

Tá mu vo väčšine prípadov zaručovala akú-takú životnú úroveň, a aj keď si nenažíval ako nemecký dôchodca cestujúci na staré kolená po celom svete, predsa len nebol odkázaný na milosť či nemilosť príbuzných. Nebolo treba nič riešiť, človek jednoducho odvádzal odvody štátu a v určitom momente mu štát za to začal vyplácať penziu.

Ako však doba napreduje, systém začína škrípať. Parametre, podľa ktorých bol nastavený, sa totiž zmenili, no systém zostáva viac-menej rovnaký. Politici doň v posledných rokoch viackrát zasiahli, tieto zmeny však odborníci hodnotia skôr negatívne a namiesto toho, aby systému pomohli, ho ešte zhoršili.

Čo teda čaká súčasnú mladú pracujúcu generáciu? Môže sa ešte spoliehať na dôchodok od štátu? Na názor sme sa spýtali troch popredných slovenských ekonómov: riaditeľa odboru výskumu Národnej banky Slovenska Martina Šustra, ekonóma a odborníka na dôchodky z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jána Šeba a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Juraja Kotiana.

Ján Šebo

Môže sa mladá generácia spoliehať na to, že štát jej v budúcnosti zabezpečí dostatočne vysoký starobný dôchodok?

Mladá generácia by sa v žiadnom prípade nemala spoliehať na adekvátnu výšku dôchodku výlučne z prvého piliera. Sociálna poisťovňa bude v budúcnosti čeliť obrovskými finančným tlakom v dôsledku zvyšovania počtu poberateľov starobných dôchodkov a znižujúceho sa počtu prispievateľov. Zároveň budú novopriznávané dôchodky absolútne rásť, avšak v pomere k mzde sa bude znižovať ich výška, to znamená, že bude klesať miera náhrady príjmu v starobe.

Do budúcnosti je racionálne očakávať, že významnosť prvého piliera bude musieť klesať, a určite by sa mladšia generácia nemala spoliehať na to, že si výlučne cez prvý pilier zabezpečí adekvátny dôchodok, ktorý by umožňoval udržať si životnú úroveň.

Predpokladám, že výška starobného dôchodku bude vždy stačiť na prežitie nad hranicou chudoby, avšak spoliehaním sa výlučne na prvý pilier by sa človek vystavil svojvôli politikov s ohľadom na svoj príjem na dôchodku, a zároveň by si výrazne znížil životnú úroveň.

Ak som priemerne zarábajúci Slovák, mám okolo 35 rokov a mám iba prvý pilier, aký starobný dôchodok môžem očakávať?

Ak predpokladáme, že priemerne zarábajúci človek odpracuje plnú kariéru v rozsahu 42 rokov, je možné racionálne očakávať mieru náhrady mzdy niekde na úrovni medzi 33 percentami až 37 percentami. Inak povedané, výška dôchodku bude niekde na úrovni 33 percent až 37 percent hrubej priemernej mzdy človeka odchádzajúceho do dôchodku.

Martin Šuster

Môže sa mladá generácia spoliehať na to, že štát jej v budúcnosti zabezpečí dostatočne vysoký starobný dôchodok?

Dôchodky budú primerane vysoké výkonu našej ekonomiky, priemerným príjmom pracujúcich.

Dôchodkový systém má tri základné parametre. Prvým sú odvody, ktoré platia zamestnanci. U nás sú na papieri vo výške 18 percent hrubej mzdy, v skutočnosti je to však 24 percent. Čím vyššie odvody, tým štedrejšie môžu byť dôchodky, ale zároveň sa znižujú príjmy pracujúcich. U nás sú už dnes viac ohrozené chudobou neúplné rodiny a deti než dôchodcovia.

Druhým parametrom je vek odchodu do dôchodku. Čím neskôr, tým nižšie môžu byť odvody a/alebo vyššie dôchodky. U nás bol po druhej svetovej vojne zavedený univerzálny dôchodkový systém s dôchodkovým vekom 60 rokov, pričom vtedy sme sa dožívali asi 64 rokov. Medzitým náš dôchodkový vek stúpol iba mierne na 63 rokov, ale očakávaná dĺžka života narástla na 78 rokov.

Tretím parametrom je samotná výška dôchodkov. Obvykle ju vyjadrujeme ako mieru náhrady – ako výšku dôchodku relatívne k mzdám či iným príjmom v produktívnom veku. Naše dôchodky tvoria v priemere 65 percent čistých príjmov pracujúcich – čo je mierne viac než väčšina krajín OECD.

Na Slovensku sa určite bude očakávaná dĺžka života ďalej zvyšovať. Preto sa musí posunúť aspoň jeden, ale skôr dva či možno tri z týchto parametrov. Vek odchodu do dôchodku musí stúpnuť, miera náhrady asi klesne a možno sa zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie. Dnes na jedného dôchodcu pripadajú traja ľudia v aktívnom veku.

Ak by sa náš dôchodkový vek nezmenil, bude to o štyridsať rokov polovica. To je, samozrejme, neudržateľné. Ak však aj budeme dvíhať dôchodkový vek proporčne s rastom dĺžky života, o štyridsať rokov budú aj tak na jedného dôchodcu pripadať iba dvaja ľudia v aktívnom veku.

Preto je viac-menej nevyhnutné, že sa zníži aj miery náhrady. To neznamená, že by klesli samotné dôchodky. Dôchodky budú rásť, len pomalšie než mzdy.

Môj záver pre dnešných tridsiatnikov: vaše dôchodky budú také, aké si naša ekonomika bude vedieť dovoliť. Budú vyššie než súčasné, ale relatívne k platom klesnú. Očakával by som priemerný dôchodok okolo 50 percent čistej mzdy. Inak povedané, ak mzdy o 40 rokov budú 2,7-krát vyššie než dnes (v reálnom vyjadrení), dôchodky budú „iba“ 2-krát vyššie než dnes. Viac-menej bez ohľadu na to, či to bude iba prvý pilier alebo aj druhý, tretí či štvrtý.

Každému, kto zarába viac než 1,5-násobok priemernej mzdy alebo kto chce mať na dôchodku o niečo vyšší štandard, odporúčam sporiť si na dôchodok aj individuálne. Najjednoduchšie je to v druhom pilieri a výlučne v indexovom fonde – všetky ostatné sú oveľa menej výnosné. Ak máte nad 40 a ak váš zamestnávateľ prispieva na tretí pilier, vstúpte aj doňho. A popritom si šetrite aj sami.

Ak som priemerne zarábajúci Slovák, mám okolo 35 rokov a mám iba prvý pilier, aký starobný dôchodok môžem očakávať?

Je veľmi ťažké odhadnúť, aké budú parametre dôchodkového systému o 40 rokov, keďže sa menia každý rok. Čo vieme pomerne presne odhadnúť, je rast dĺžky života a pokles počtu pracujúcich, ktorí platia odvody. Celkom dobre vieme odhadnúť aj rast produktivity, a teda aj rast miezd.

Na základe toho mi vychádza, že miera náhrady by sa mala mierne znížiť smerom k 50 percentám. Nie je to nič neobvyklé, mnohé bohaté krajiny majú podobnú mieru náhrady – Nemecko 52 percent, Kanada 51 percent, Švédsko 53 percent, Nórsko 51 percent...

Ako sa však rozhodnú poslanci v parlamente, je ťažko predvídateľné. Na stole je teraz návrh novely ministerstva práce, podľa ktorej by dôchodky rástli mierne pomalšie než mzdy. O 40 rokov by sa miera náhrady znížila zo súčasných 65 percent a dostala asi na 58 percent.

Juraj Kotian

Môže sa mladá generácia spoliehať na to, že štát jej v budúcnosti zabezpečí dostatočne vysoký starobný dôchodok?

Rozhodne sa nedá spoliehať na to, že prvý pilier bude poskytovať dôchodkové nároky, aké im sľubuje dnešné legislatívne nastavenie. Priebežný systém je už teraz deficitný a pod vplyvom demografie sa bude tento deficit v ďalších dekádach zvyšovať. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku, aktuálne do dôchodku odchádzajú silné povojnové ročníky a blíži sa odchod početnej kohorty ich detí, takzvaných Husákových detí. Zároveň pocítime aj negatívnu migráciu a nízku mieru pôrodnosti z predchádzajúcich rokov. Počet dôchodcov nám prudko vzrastie, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku, ktorí sa skladajú na výplatu dôchodkov, bude klesať.

Náš priebežný dôchodkový systém je v súčasnej podobe neudržateľný. Odstránenie stropu na vek odchodu do dôchodku a jeho zviazanie s vývojom strednej dĺžky dožitia sa javia ako nutné minimum na nejakú účinnú stabilizáciu priebežného dôchodkového systému. Systém zostane aj naďalej deficitný a bude si vyžadovať ďalšie úspory alebo zdroje financovania, čo bude v čase, keď ekonomika a verejné financie budú trpieť pod vplyvom demografických zmien, mimoriadne náročné.

Naša ústava garantuje nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, čo neznamená vysoký dôchodok. Je preto celkom možné, že v záujme zabezpečenia výplaty dôchodkov sa bude posilňovať solidarita na úkor zásluhovosti alebo vysoko nadpriemerné dôchodky jednoducho budú podliehať dani z príjmov, tak ako je to v mnohých európskych krajinách.

Ak som priemerne zarábajúci Slovák, mám okolo 35 rokov a mám iba prvý pilier, aký starobný dôchodok môžem očakávať?

Toto je síce zdanlivo jednoduchá otázka, ukrýva sa v nej však veľmi veľa neistôt. Veľmi zjednodušene predpokladajme, že muž a žena narodení v roku 1986 nastúpia do práce vo veku 22 rokov, majú dve deti a neprerušene pracujú, kým nedosiahnu pri súčasne platnej legislatíve dôchodkový vek: 64 rokov pre muža a 63 rokov pre ženu. Výška priznaného starobného dôchodku pri súčasnej legislatíve by mohla pre muža dosiahnuť 71 percent a pre ženu 69,3 percenta poslednej čistej mzdy.

Zároveň platí, že ide o sľuby vyplývajúce z dnešného nastavenia, ktoré bude veľmi zložité prefinancovať a môže to v budúcnosti znamenať tlak na znižovanie miery náhrady.

Navrhovaná novela zákona o sociálnom poistení zavádza opatrenia, ktoré majú pozitívny aj negatívny vplyv na výšku budúcich dôchodkov. Výsledný efekt by závisel od naplnenia viacerých predpokladov. Na jednej strane, ak by dĺžka života rástla podľa súčasných očakávaní, zákonný dôchodkový vek by úmerne rástol (66,5 roka pre muža a 65,5 roka pre ženu). V prípade, ak by sa tieto dodatočné roky premietli do dlhšej pracovnej kariéry, malo by to pozitívny vplyv na výšku dôchodku.

Dôchodkové príjmy by tiež zvýšil navrhovaný rodičovský dôchodok, a to poistencom, ktorých deti budú pracovať na Slovensku. Na druhej strane, novela navrhuje spomaliť rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo by malo negatívny vplyv. Pri dnes predpokladanom ekonomickom vývoji by čistá miera náhrady bez rodičovského dôchodku mohla ostať približne na úrovni súčasnej legislatívy (muž 70,7 percenta, žena 69,2 percenta).

Pri započítaní rodičovského dôchodku od detí zarábajúcich priemernú mzdu by sa zvýšila mužovi na 77 percent a žene na 75,6 percenta. Ale opäť je tu problém, že dôchodkový systém bude v tom čase vo vysokom deficite, čo si vynúti dodatočné zásahy do systému. Je teda veľmi otázne, či vôbec k takýmto výplatám aj reálne dôjde.