Maďarsko nás ekonomicky predbehlo Čo vy na to, páni Heger, Matovič, Kollár?

Keď v máji tohto roku dal Viktor Orbán rozhovor Postoju, poriadne to na Slovensku zarezonovalo. Predtým dal naposledy interview slovenskému médiu v roku 2009.

Išlo o časopis .týždeň a vtedajší rozhovor s Viktorom Orbánom niesol z dnešného pohľadu pozoruhodný názov: „Slovensko je úspešnejšie ako Maďarsko.“

V tom čase bol premiérom u našich južných susedov socialista Gordon Bajnai, kým Orbán dával .týždňu rozhovor ako líder opozície. Do premiérskeho kresla sa mal vrátiť až o pár mesiacov neskôr v roku 2010.

Ak slovenskí čitatelia očakávali arogantného maďarského nacionalistu, museli byť zo slov Viktora Orbána poriadne prekvapení. „Slovensko je vážna krajina,“ povedal vtedy Štefanovi Hríbovi a Jaroslavovi Daniškovi. „Ste národ, máte štát a to je niečo vážne, čo rešpektujeme.“

Orbán zároveň explicitne priznal, že „Slovensko bolo posledných sedem-osem rokov úspešnejšie“. Na otázku „Prečo?“ Orbán odpovedal: „Pretože ste vládli svojej krajine lepšie.“

Bol rok 2009 a Slovensko malo za sebou rekordné roky ekonomického rastu, ktorý naštartovala druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Maďarsko malo v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) dlho druhý najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa po Českej republike, no v roku 2006, v poslednom roku Dzurindovej vlády, sme svojich južných susedov v tomto ukazovateli predbehli a zaradili sme sa za Čechov.

Viktor Orbán len reflektoval realitu, keď v roku 2009 v rozhovore pre .týždeň povedal: „Naši socialisti nedokázali počas posledných ôsmich rokov dobre vládnuť. Na Slovensku, naopak, vláda s podporou verejnosti vládla dobre.“

To bolo vtedy. No teraz je rok 2021 a veci sa opäť zmenili. Všimol som si to, keď som predminulý týždeň pripravoval videoreláciu o českej ekonomike. Vytvoril som pár tabuliek, do ktorých som dal nielen české a slovenské údaje, ale aj tie maďarské a poľské. Samého ma to poradie prekvapilo:

Odhad HDP (v PKS) na obyvateľa v roku 2021 v USD

Zdroj: MMF

Slovensko už nie je medzi krajinami V4 druhé za Českom. V skutočnosti nás v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS) predbehli nielen Maďari, ale aj Poliaci. Je čudné, že to vôbec nie je u nás politickou témou.

Zaujímavý je aj pohľad do tabuľky Eurostatu. Ešte v roku 2018 Slovensko i Maďarsko zhodne dosahovali 71 percent ekonomického priemeru Európskej únie. No v roku 2019 bolo už Maďarsko na 73 percentách, kým Slovensko pokleslo na 70 percent priemeru EÚ. A v roku 2020 sme sa vrátili opäť na 71 percent priemeru EÚ, kým Maďari si s úrovňou 74 percent pripísali ďalší percentuálny bod.

Rok 2019 – to bol na Slovensku predsedom vlády Peter Pellegrini. A predsedom Národnej rady bol jeho koaličný partner, „najnárodnejší“ Andrej Danko...

Samozrejme, obe naše krajiny, Slovensko i Maďarsko, zaostávajú výrazne za Českou republikou, ktorá sa vlani dostala až na 94 percent priemeru EÚ. Inými slovami, Česi takmer dosiahli ekonomický priemer Európskej únie.

Iste, HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily nie je jediný ani dokonalý ekonomický ukazovateľ. Napríklad nominálny HDP má Slovensko ešte stále vyšší ako Maďarsko (v pomere 21 529 USD k 18 075 USD). No HDP v parite kúpnej sily je lepší ukazovateľ, lebo zohľadňuje aj rozdielne náklady na život v rôznych krajinách.

V skutočnosti sú Maďarsko a Slovensko na tom ekonomicky plus-mínus rovnako, o čom svedčí aj porovnanie priemerných miezd:

Priemerná mesačná mzda v krajinách V4 v eurách

Zdroj: Wikipedia

Z tabuľky vidíme, že Maďari majú o niečo vyššiu priemernú hrubú mzdu, ale nižšiu priemernú čistú mzdu ako Slováci. Na druhej strane, Maďarsko má o niečo nižšiu nezamestnanosť ako Slovensko (4 percentá verzus 7 percent).

Hoci Maďarsko nie je práve vzorom nejakej úžasnej ekonomickej politiky a ani jeho náskok v HDP na obyvateľa v PKS nie je nedostihnuteľný, určite o niečom svedčí, že nás predbehlo. Ide najmä o dôsledok chýbajúcich rozvojových impulzov pre našu ekonomiku počas dlhých rokov vlád Smeru.

O to väčšou výzvou by mal byť ekonomický rozvoj pre súčasnú vládnu garnitúru. No hoci reformy boli sľubované, zatiaľ ich veľmi nevidieť – počnúc tou daňovou, ktorú už mesiace sľubuje minister financií. Čo asi hovoria na to, že nás ekonomicky predbieha Maďarsko, páni Eduard Heger, Igor Matovič, Boris Kollár či Richard Sulík? Neškrie ich to?

Iste, slovenský občan má teraz akútnejšie ekonomické problémy než dobiehanie iných krajín: zdražovanie, hrozba vysokých cien energií, dôsledky koronakrízy. No práve krízové obdobia by mali slúžiť na presadenie naliehavých zmien, ktoré vylepšia dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny.

Aby nedošlo k omylu, je dobré, že našim susedom sa darí. Našou ambíciou by však malo byť, aby sa Slovensku vždy darilo o málinko viac.

V slovenských učebniciach dejepisu sa často zdôrazňuje, že pred rokom 1918 bolo popri Budapešti územie dnešného Slovenska najrozvinutejšou časťou Uhorska. Slovensko nad Maďarskom ekonomicky viedlo aj v rokoch 2006 až 2019. My Slováci si veľmi zakladáme na svojej národnej hrdosti. Tak s ňou teda spravme niečo konštruktívne a zakúrme pod kotol ekonomických reforiem.

Aby opäť mohli platiť slová z nadpisu toho rozhovoru s Viktorom Orbánom z roku 2009: „Slovensko je úspešnejšie ako Maďarsko.“