Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Štyri divy českej ekonomiky

Krajina, kde si prácu nájde každý

Štyri veci, ktoré Česi robia lepšie a radi by sme ich videli aj na Slovensku.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Porozumieť ekonomike. Pri príležitosti volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky sme sa rozhodli, že sa spoločne s vami pozrieme trochu bližšie na českú ekonomiku. S Čechmi sme až do roku 1992 žili v spoločnom štáte, sú to naši najbližší susedia a od rozdelenia sa ich snažíme doháňať. Je dobre, že Slováci sa porovnávajú práve s Českou republikou.

Hrubý domáci produkt síce nie je dokonalý ukazovateľ, no nejakú výpovednú hodnotu predsa len má. Podľa Medzinárodného menového fondu dosahuje tento rok české HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily skoro 43-tisíc dolárov. Z tohto pohľadu je Česká republika ekonomicky najúspešnejšou postkomunistickou krajinou a takisto najúspešnejšou slovanskou krajinou.

Odhad HDP (v PKS) na obyvateľa v roku 2021 v USD

Japonsko

44,585

Taliansko

43,376

Česká republika

42,956

Izrael

42,570

Španielsko

41,546

Slovinsko

40,820

Litva

40,784

Estónsko

39,729

Portugalsko

36,079

Poľsko

35,957

Maďarsko

35,088

Slovensko

34,815

Zdroj: MMF

České HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je vyššie než HDP Grécka, Portugalska či Španielska a približne zodpovedá úrovni Izraela a Talianska, ktoré by Česi mohli predbehnúť už o dva-tri roky. Vidíme teda, že našim západným susedom sa postupne darí dobiehať aj staré členské krajiny EÚ. Asi teda robia niečo dobre. Pre porovnanie, Slovensko zo starých členských štátov predbehlo zatiaľ len Grécko a možno v priebehu pár rokov dobehneme Portugalsko.

Samozrejme, naši bratia za riekou Moravou majú tendenciu pochybovať aj o priaznivých správach. Keď som si hľadal nejaké články v českých médiách, aby som videl, ako oni reflektujú toto dobiehanie, našiel som vyjadrenia analytikov, že síce je to štatisticky fajn, ale ide tiež o dôsledok hospodárskych problémov zmienených krajín južnej Európy. Vlani v dôsledku pandémie zaznamenali hlbší prepad než Česko, navyše ich ekonomika dostala ranu už pred desaťročím v čase európskej dlhovej krízy. Ak si na ňu ešte pamätáte, mimoriadne postihla práve krajiny južnej a juhozápadnej Európy.

Niečo podobné platí aj pre Japonsko, ktoré môžu Česi dohnať už v priebehu niekoľkých ďalších rokov. Krajina vychádzajúceho slnka sa kedysi zdala nedostižnou, no ekonomicky dlhodobo stagnuje, na čom sa v nemalej miere podpisuje aj jej nepriaznivá demografia.

Skrátka, dobiehanie je jednoduchšie, keď tí pred vami stoja alebo rovno bežia v protismere. No pozor! Toto je proste bežná realita, ktorá vaše vlastné napredovanie nijako neznehodnocuje. Poradie v ekonomickom rebríčku krajín sa proste nemení len tým, že krajiny robia dobré rozhodnutia, ktoré vedú k dlhodobému vyššiemu rastu než u konkurentov. Poradie krajín v ekonomickom rebríčku sa mení aj tým, že sa vyhýbate zničujúcim chybám, ktoré pribrzďujú niektoré iné krajiny. Ak by sme chceli použiť bežeckú terminológiu, tak kým ostatní pretekári vrátane Slovenska sa vyznačujú veľmi nevyrovnanou rýchlosťou, Česká republika pripomína bežca, ktorý má svoje dlhodobé tempo v štýle „pohoda, klídek, tabáček“ a udržuje si ho, aj keď ostatní sa občas na dráhe potkýnajú a padajú.

O tom, že české napredovanie je reálne, svedčí aj štatistika Eurostatu. Pred desiatimi rokmi sa Česi nachádzali na 84 percentách priemeru súčasnej EÚ27. Minulý rok dosiahli 94 percent priemeru EÚ. Inak povedané, naši susedia spoza rieky Moravy takmer dosiahli hospodársky priemer Európskej únie.

Percentuálny podiel HDP na obyvateľa v PPS na priemere EÚ27

 

2011

2015

2020

Česká republika

84

89

94

Poľsko

66

69

76

Maďarsko

67

70

74

Slovensko

76

78

71

Zdroj: Eurostat

Vytrvalé české dobiehanie Západu je tak prvým divom českej ekonomiky, na ktorý by sme dnes chceli poukázať.

Pre porovnanie, Slovensko v roku 2011 dosahovalo podľa Eurostatu 76 percent priemeru EÚ27. V roku 2015 sme boli až na 78 percentách priemeru EÚ, no odvtedy sa nám európsky priemer paradoxne vzďaľuje. Vlani sme sa nachádzali len na 71 percentách priemeru EÚ. Slovensko síce rastie, no tí, ktorých chceme dobiehať, rastú v posledných rokoch rovnako alebo rýchlejšie než my. Priepasť medzi nimi a nami teda zostáva rovnaká alebo sa dokonca rozširuje.

Platí to aj pre vzťah Česka a Slovenska. Podľa americkej nadácie Heritage Foundation (pozri TU a TU) bol priemerný hospodársky rast Česka za posledných päť rokov 3,5 percenta ročne. Priemerný hospodársky rast Slovenska za posledných päť rokov bol 3,3 percenta ročne, teda len o málinko menej.

Priemerný ročný percentuálny rast HDP za posledných 5 rokov

Poľsko

4,2

Maďarsko

4,1

Česká republika

3,5

Slovensko

3,3

Zdroj: Heritage Foundation

Lenže česká ekonomika rástla z väčšieho základu, takže nožnice medzi našimi krajinami sa prestali zatvárať a, naopak, začali sa mierne roztvárať. Ide tu o priamy dôsledok premrhaných rokov vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, keď Slovensko žilo z minulosti, no ekonomika nedostala žiadne nové rozvojové impulzy, aby rástla rýchlejšie než krajiny, na ktoré máme ambíciu sa doťahovať.

Na tomto mieste si môžete položiť otázku: Prečo sa českej ekonomike vlastne tak dobre darí? V mnohých ohľadoch ekonomika našich západných susedov pripomína našu vlastnú. Takisto je silne exportne orientovaná, takisto je výrazne naviazaná na Nemecko ako dôležitého hospodárskeho partnera a výroba automobilov je významným odvetvím. No česká ekonomika je tiež navyše relatívne komplexnejšia a viac závisí od znalostí. Prejavuje sa to aj vo výdavkoch na výskum a vývoj. Kým Slovensko vynakladá na tento účel necelé jedno percento svojho HDP, Česi dávajú na vedu a výskum takmer dve percentá svojho HDP.

Česká ekonomika je tiež slobodnejšia, menej zviazaná štátom než tá slovenská. Už spomenutá nadácia Heritage Foundation zostavuje každoročne takzvaný Index ekonomickej slobody. Česká republika je celosvetovo 27. najslobodnejšou ekonomikou, Slovensko je až na 61. mieste. V praxi to znamená, že Česi sú akoby v druhej lige takzvaných prevažne slobodných krajín, kým Slovensko je až v tretej lige, v kategórii takzvaných mierne slobodných krajín.

Umiestnenie krajín na Indexe ekonomickej slobody 2021

Česká republika

27.

Poľsko

41.

Maďarsko

55.

Slovensko

61.

Inzercia

Zdroj: Heritage Foundation

Česko nás podľa tohto porovnania predbieha v kvalite inštitúcií, ktoré chránia ekonomickú slobodu a voľnú súťaž. Majú vyššie skóre v oblasti ochrany majetkových práv, v efektívnosti súdnictva a podniky za riekou Moravou čelia ľahšiemu bremenu v podobe rôznych regulácií biznisu.

Jedna z oblastí, ktorá je v Česku menej regulovaná ako na Slovensku a zaslúži si vypichnúť, je oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Slovenský ekonóm Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) minulý rok upozornil, že český Zákonník práce je jeden z najflexibilnejších a najvoľnejších v Európskej únii po Dánsku a Írsku. Povedané polopate: v Česku je relatívne ľahké prepúšťať, a preto je aj najímanie zamestnancov pre podnikateľov menej rizikové, a tak ochotnejšie naberajú nových ľudí.

Pre Čechov to má jeden veľmi hmatateľný benefit: ich nezamestnanosť je trvalo nízka a vlastne jedna z najnižších v EÚ, momentálne na úrovni asi 3,5 percenta. Počas posledného štvrťstoročia miera nezamestnanosti v Česku nikdy nepresiahla 10 percent. Pre porovnanie, na Slovensku klesla natrvalo miera nezamestnanosti pod 10 percent až po roku 2016. V súčasnosti presahuje miera nezamestnanosti na Slovensku 7 percent, úroveň, akú v Česku mávajú v krízových časoch.

Nezamestnanosť (%) v krajinách V4

 

Celková miera nezamestnanosti

Miera nezamestnanosti mladých

Česká republika

3,5

8,8

Maďarsko

4,1

15,8

Poľsko

5,8

11,2

Slovensko

7,4

17,2

Zdroj: TradingEconomics.com

Toto je druhý div českej ekonomiky, na ktorý sme chceli dnes upozorniť: flexibilný trh práce a z toho vyplývajúca trvalo nízka nezamestnanosť. Je to možno najväčší div českej ekonomiky, ktorý jej môžu závidieť aj omnoho blahobytnejšie štáty západnej Európy.

Platí to aj pre nezamestnanosť mladých. Kým na Slovensku je miera nezamestnanosti mladých 17-percentná, za riekou Moravou je len polovičná. S trochou zjednodušenia možno povedať, že kto v Česku pracovať chce, prácu si nájde. A neplatí to len pre domácich.

Podľa portálu BusinessInfo.cz by tento rok až 17 percent všetkých pracovných síl v Česku mali tvoriť cudzinci. Najväčšou zahraničnou skupinou sú Ukrajinci. V Česku ich žije asi 180-tisíc. Slováci sú druhí najpočetnejší. Je ich asi 126-tisíc. Na treťom mieste sú Vietnamci. V Česku ich žije vyše 64-tisíc.

Slovákov nájdete v Česku na stavbách, medzi predavačkami v supermarketoch, medzi lekármi a zdravotnými sestrami a, samozrejme, aj na úrade vlády. Naši krajania sa za riekou Moravou nájdu vo všetkých spoločenských vrstvách. Zaujímavosťou však je, že Slováci ako celok v Česku priemerne zarábajú lepšie ako domáci. Ich platy sú vyššie dokonca o štvrtinu. Podpisuje sa na tom nepochybne aj otvorenosť českých vysokých škôl slovenským študentom, z ktorých mnohí už za Moravou po promócii zostanú a na ich vyššie vzdelanie nadväzujú zároveň aj vyššie príjmy.

Toto je tretí div českej ekonomiky: schopnosť pritiahnuť kvalifikovanú a produktívnu imigráciu. Vďaka pracovným silám z Ukrajiny, zo Slovenska či z Vietnamu dokázali Česi získať relatívne mladých a vzdelaných ľudí, ktorí majú dobrú perspektívu zaradiť sa do českej spoločnosti a prispievať do sociálneho systému.

Možno si položíte otázku, či relatívne slobodnejšia ekonomika, voľný trh práce a otvorenosť migrantom z okolitých európskych krajín nie sú vykúpené väčšou nerovnosťou alebo nejakými sociálnymi nákladmi.

Odpoveď je negatívna. V Indexe ľudského rozvoja, ktorý zohľadňuje aj nerovnosť, sa Česká republika nachádza celosvetovo na 12. mieste. Z postkomunistických krajín sa vyššie umiestnilo len Slovinsko, ktoré je deviate. Slovensko je až na 29. mieste. Česká republika je teda ekonomicky liberálna a zároveň stále ešte relatívne rovnostárska a sociálne solidárna spoločnosť.

Umiestnenie krajín v Indexe ľudského rozvoja upraveného o nerovnosť (IHDI) v roku 2019

Slovinsko

9.

Česká republika

12.

Poľsko

26.

Slovensko

29.

Maďarsko

31.

Zdroj: United Nations Development Programme

Je tu ešte štvrtý div českej ekonomiky, ktorý by som chcel z môjho slovenského pohľadu vyzdvihnúť, a tým je hospodárenie štátu. Ak ste videli naše video o nemeckej ekonomike pred dvomi týždňami, spomenuli sme tam takzvanú čiernu nulu. Teda že Nemcom sa v uplynulom desaťročí podarilo vyrovnať svoj štátny rozpočet, ba dokonca hospodáriť s prebytkom.

V menšej miere je prípad Česka podobným príbehom. Od roku 2016 do roku 2019 Česi vykazovali mierne prebytkový rozpočet a vďaka tomu si vlani počas pandémie mohli dovoliť zaťať aj hlbšiu rozpočtovú sekeru v podobe šesťpercentného schodku. V dobrých časoch pred pandémiou stiahli svoj dlh zo 44 percent HDP v roku 2013 na 30 percent v roku 2019. Od minulého roka toto percento zase narástlo na 38 percent, ale to je prirodzené vzhľadom na pandémiu.

Vládny dlh štátov V4 v roku 2020 ako percento ich HDP

Česká republika

38,1

Poľsko

57,5

Slovensko

60,6

Maďarsko

80,4

Zdroj: TradingEconomics.com

Slovensko malo v roku 2019 dlh na úrovni 48 percent HDP a pandémiou vlani narástol až na 60 percent. Česi na rozdiel od nás využili dobré časy, aby sa pripravili na tie horšie. A to si zaslúži rešpekt.

Výsledkom všetkého, čo sme dnes spomenuli, ako aj mnohého, čo sme z priestorových dôvodov zanedbali, je rozdiel v peňaženkách ľudí v oboch krajinách. Čech v priemere zarobí niečo vyše 1 500 eur v hrubom, z ktorých mu zostane asi 1 200 eur v čistom. Slovák v priemere zarobí 1 200 eur v hrubom, z ktorých mu zostane v čistom asi 915 eur. Čech zarobí viac ako Slovák, a pritom mnohé ceny sú vďaka vyššej konkurencii v Česku nižšie ako na Slovensku.

Priemerná mesačná mzda v krajinách V4 v eurách

 

Priemerná hrubá mzda

Priemerná čistá mzda

Česká republika

1508

1207

Poľsko

1289

928

Maďarsko

1251

857

Slovensko

1202

915

Zdroj: Wikipedia

Milí priatelia, medzi českou a slovenskou ekonomikou je istý rozdiel v náš neprospech, no tento rozdiel nie je neprekonateľný. Nie je vytesané do kameňa, že Česko bude navždy o trochu bohatšie ako Slovensko.

Pri rešerši pre potreby tohto videa som narazil na článok, ktorý vyšiel v roku 2010 v českých Hospodářskych novinách. Ten článok predpovedal, že ak si slovenská ekonomika udrží svoju dynamiku z dovtedajších rokov, slovenská kúpna sila prekoná tú českú do roku 2016. Nestalo sa tak. Ide však o dôsledok konkrétnych politík, nie o prírodný zákon.

Keď sa napríklad bude na Slovensku hovoriť o liberalizácii Zákonníka práce, mnohí voliči budú inštinktívne proti. Budú to brať ako oslabenie svojej sociálnej ochrany. V rovnakom čase však desaťtisíce Slovákov hlasujú nohami za omnoho liberálnejší český Zákonník práce tým, že v Česku pracujú, a ako bolo spomenuté, poberajú o štvrtinu vyššie mzdy oproti domácim. Slovák sa vo svete nestratí, prečo by sa teda mal stratiť vo vlasti?!

Rovnako je vecou politického rozhodnutia a tlaku voličov, či budeme vytvárať rozpočtové deficity a zadlžovať sa alebo, naopak, šetriť. A podobne to je aj s migračnou politikou, ktorá otvorí svoje dvere napríklad šikovným študentom z Ukrajiny, Bieloruska, zo Srbska alebo z Moldavska.

Ak ste Čech a toto pozeráte, možno ste skeptický. Vychvaľujem veci, ktoré sú z vášho pohľadu samozrejmé a nevnímam napríklad cenovú infláciu v posledných mesiacoch. No tá existuje aj na Slovensku a čelí jej vlastne celá Európa.

Ak ste divák zo Slovenska, možno si myslíte, že toto video som urobil, aby som lichotil Čechom alebo hanil svoju rodnú krajinu. No mojím cieľom bolo skôr inšpirovať nás Slovákov, aby sme Česko brali ako motiváciu a výzvu na zdolanie. Tak ako je to medzi nami v hokeji. Ide skrátka o zdravú rivalitu medzi bratmi.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak nás sledujete cez YouTube, lajknite, prosím, toto video a staňte sa odberateľom kanála Postoj TV.

Uvidíme sa nabudúce pri ďalšom vydaní našej videorelácie Porozumieť ekonomike.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.