Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. október 2021

Konzervatívny výber

Poľsko začalo zápas za suverenitu členských štátov EÚ (+ podcast)

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Poľsko začalo zápas za suverenitu členských štátov EÚ (+ podcast)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a poľský premiér Mateusz Morawiecki. FOTO TASR/AP

Rozhodnutie poľského Ústavného súdu o nadradenosti poľskej ústavy pred právom Európskej únie otvorilo aj dôležitú otázku, ktorá v Únii musela skôr či neskôr padnúť. Je EÚ ešte spoločenstvom suverénnych krajín alebo je už federáciou, v ktorej rozhodujúcu moc má centrála?

Právna bitka členského štátu s ústrednou vládou sa odohráva aj v USA. Texaský zákon obmedzujúci umelé potraty chvíľu platí, chvíľu nie. Bidenova administratíva prichystala protiútok a konzervatívny Najvyšší súd môže čoskoro zvrátiť precedens Roe vs. Wade, ktorý potraty v USA legalizoval.

Lego bude bez pohlavia a bez rodu. Vraj aby sa aj dievčatá mohli hrať s chlapčenskými stavebnicami. Revolúcia rovnakosti sa nezastaví ani pred zjavnými biologickými rozdielmi.

V texte týždňa píše komentátor Reflexu Kryštof Pavelka o katastrofálnom výsledku Pirátskej strany.

Vo videu týždňa diskutuje o dilemách boja s fake news, o tom, kto si privlastňuje monopol na pravdu, a aj o tom, kto postráži strážcov Matyáš Zrno z českých Konzervativních novin s advokátom Jakubom Křížom a komentátorom týždenníka Echo24 Martinom Weissom.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Poľsko vs. EÚ: Spor, ktorý musel vypuknúť

Minulotýždňové rozhodnutie poľského Ústavného súdu o tom, že poľská ústava je nadradená európskemu právu, vyvolalo podľa očakávania mimoriadne ostré reakcie Bruselu. Poľská liberálna opozícia organizuje po celej krajine protesty. Skloňuje sa polexit, teda vystúpenie Poľska z Európskej únie. Európska komisia pripravuje ďalšie právne kroky. Poľsku hrozí, že stratí prístup k eurofondom.

Na jednej strane ide o vyvrcholenie právnych sporov medzi Poľskom a EÚ, ktoré sa naplno rozbehli po tom, čo vládna strana Právo a spravodlivosť spustila reformu súdnictva. Európsky súdny dvor sa totiž uzniesol, že ustanovenia o disciplinárnom senáte tamojšieho Najvyššieho súdu nie sú v súlade s európskym právom a že poľské orgány nemajú tento zákon dodržiavať. To viedlo premiéra Mateusza Morawieckeho k otázke na Ústavný súd, kto má teda prednosť.

Na druhej strane je však tento verdikt aj nevyhnutným konfliktom v samotnom procese európskej integrácie. Zjednodušene povedané – kde sa končí suverenita členských štátov a kde sa začína suverenita EÚ. Je Únia ešte spoločenstvom suverénnych krajín alebo je už federáciou? Táto otázka musela padnúť a padnúť by mala aj odpoveď.

Detailné právne konzekvencie rozhodnutia poľského Ústavného súdu ešte treba prenechať právnym expertom, keďže písomné zdôvodnenie stále nebolo zverejnené.

Napriek väčšinovému mediálnemu obrazu o tom, že niečo podobné si môže dovoliť len Poľsko, ktoré ovláda autoritatívna pravica, zďaleka nejde o jediné ani o prvé rozhodnutie, ktoré spochybnilo právomoc Súdneho dvora EÚ nad členskými štátmi.

Ako pripomína komentátor denníka Rzeczpospolita Jędrzej Bielecki, otázku prednosti práva otvoril už vlani nemecký Ústavný súd v Karlsruhe, keď rozhodol, že je v rozpore s nemeckou ústavou to, aby európska centrálna banka nakupovala dlhopisy od európskych vlád. Tým však spochybnil predchádzajúce rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, že tento postup je v poriadku.

A ešte predtým francúzska štátna rada rozhodla, že je vo výlučnej právomoci Francúzska, akým spôsobom upraví pravidlá nakladania s osobnými údajmi svojich občanov. Ako ďalej poznamenáva Bielecki, ak by podobný spor o hraniciach kompetencií EÚ a členských štátov viedol aj britský Najvyšší súd, žiadny brexit sa konať nemusel.

Nekritickí euronadšenci budú, samozrejme, tvrdiť, že vstupom do EÚ sa členské štáty svojej suverenity vzdali, no práve v tom leží podstata sporu. Ak suverénne štáty delegovali svoje právomoci a kompetencie na orgány EÚ, môžu si ich aj vziať späť. Toho sa, samozrejme, EÚ obáva, pretože by to znamenalo otvorenie zmlúv o fungovaní Únie a výsledok by už integrační jastrabi nemali pod kontrolou.

Politické dohody sú neisté aj pri posilňovaní integrácie, preto EÚ často volí cestu cez Súdny dvor. Súdny aktivizmus tak neraz zavádza veci, s ktorými by politici členských štátov nikdy nesúhlasili, no pod hrozbou sankcií od súdu jednoducho ustúpia.

Teraz taktiku väčšieho aktivizmu začali na oplátku využívať členské štáty, tie sú totiž zo svojej podstaty zdrojom moci prenesenej na orgány EÚ. Podobne ako na národnej úrovni občan deleguje výkon svojej moci na poslancov a vládu, no moci samotnej sa nezbavuje. A nebýva ničím nezvyčajným, že štátne orgány práva občanov porušujú.

Texas proti Washingtonu: Na život a na smrť

Texaský zákon, ktorý dovoľuje umelý potrat len do šiesteho týždňa tehotenstva, teda zhruba do času, keď je ultrazvukom možné zachytiť tlkot srdca dieťaťa, opäť platí. Po obštrukciách sudcu Roberta Pittmana, ktorého nominoval Barack Obama, ktorý platnosť zákona pozastavil, uspel s odvolaním na federálnom súde v New Orleans texaský generálny prokurátor Ken Paxton. 

V reakcii na texaský zákon, ktorý platí od začiatku septembra, sa Bidenova vláda snaží presadiť federálny zákon, ktorý by zakotvoval takzvané právo na potrat bez limitu, teda v podstate až do pôrodu.

Na druhej strane, začiatkom decembra začne Najvyšší súd USA rozhodovať o protipotratovom zákone štátu Mississippi. Ak by ho odobril, zrušil by tým precedens zo 70. rokov minulého storočia z prípadu Roe vs. Wade, ktorým boli v USA potraty legalizované.

Inzercia

Lenže už samotná diskusia o takzvanom ústavnom práve na potrat je chorá. Nech už je časová hranica na legálny potrat akákoľvek – 6, 12, či 24 týždňov tehotenstva – v žiadnom prípade nejde o právo. Vždy ide o arbitrárne a vo svojej podstate politické rozhodnutie, ktoré sa usiluje dosiahnuť istú mieru spoločenského konsenzu, ktorý sa pritom nikdy nestretáva so všeobecným súhlasom.

Bezpohlavné Lego

Celosvetovo známy výrobca hračiek, dánska spoločnosť Lego, oznámil, že odstráni zo svojich stavebníc „rodovú zaujatosť“: vraj aby si aj dievčatá mohli vybrať chlapčenské stavebnice a chlapci dievčenské.

Ak máte deti, isto ste už boli aspoň zopárkrát v hračkárstve. Značnú časť ponuky zaberajú práve výrobky tejto spoločnosti. Od základných skladačiek až po rôzne tematické či príbehové stavebnice. No čuduj sa svete, na žiadnom z výrobkov nenájdete označenie „pre chlapcov“ či „pre dievčatá“. Aj bez unisex politiky si teda dievčatá môžu vybrať napríklad legové lietadlo a chlapci legový domček s bazénom a hrať sa podľa vlastnej fantázie. Samozrejme, spôsob, akým sa hrajú chlapci a akým sa hrajú dievčatá, sa líšiť neprestane.

Uvidíme, ako sa manažéri Lega popasujú s výzvou rodovo neutrálnych stavebníc napríklad na trhu v arabských krajinách či v Ázii, kde už viacero spoločností ukázalo, že záujem zákazníkov je viac ako progresívne deklarácie používané pre európsky a severoamerický trh.

Prídavné meno „bezpohlavný“ sa zvyčajne používa na vyjadrenie niečoho neurčitého, niečoho, čo je takpovediac bez chuti. V prípade ľudí ide o jedincov, ktorí nedokážu k ničomu zaujať jasné stanovisko, ničím poriadne zaujať. Vyjadruje teda skôr negatívne vlastnosti.

V novom svete sa však bezpohlavnosť vydáva za cnosť. 

Snaha urobiť z chlapcov a dievčat masu neurčitých jedincov však naráža nielen na zjavné fyzické rozdiely. Vzájomné odlišnosti prirodzene vnímajú aj samotné deti už v útlom veku. Rozdielne fungovanie mužského a ženského organizmu a psychiky potvrdzuje aj neuroveda a evolučná biológia. Ide o prirodzené rozdiely, za ktorými nestojí žiaden tajný konšpiračný komplot akéhosi celosvetového patriarchátu.

Žiaľ, revolúcia rovnakosti a priemernosti sa nezastaví ani pred zjavnými biologickými faktmi.

...................................................................................................

Text týždňa: Debakel Pirátov. Proti strane vzbury sa vzbúrili jej vlastní voliči

Budem voliť koalíciu PirSTAN, ale krúžkovať Starostov. Táto veta je symbolom posledných českých volieb. Znela v domácich aj v krčmových rozhovoroch aj na sociálnych sieťach. Zmenila sa na realitu a pre Pirátov na nočnú moru,“ píše komentátor českého týždenníka Reflex Kryštof Pavelka.

Ešte pred polrokom boli Piráti hlavným favoritom volieb, po krúžkovacom masakre, ktorý im uštedrili priaznivci Starostov, budú mať v 200-člennej snemovni len štyroch poslancov.

Podľa Kryštofa Pavelku sa vysvetlenia porážky Pirátov pohybujú v dvoch rovinách. Prvá je tragicky heroická. Ukazuje Pirátov ako tých, ktorí na seba pútali hlavnú paľbu Babišovej antikampane a vďaka ich obeti mohli nepozorovane rásť nielen Starostovia, ale aj pravicová koalícia Spolu.

Piráti však získali približne rovnaký počet hlasov ako pred štyrmi rokmi, ich dlhodobo budovaná pozícia lídra opozície teda nedokázala pritiahnuť príliš veľa nových voličov. Z otvorenej vnútrostraníckej debaty však vyplýva, že práve toto budovanie pozície klasickej politickej strany je príčinou volebnej porážky. „Piráti paradoxne prestali byť pirátski. Proti zámeru prebudovať stranu vzbury na stranu štátotvornú sa vzbúrila časť ich elektorátu,“ píše Kryštof Pavelka. Pre starších boli nezaujímaví a pre mladých už málo radikálni. Stali sa stranou pre nikoho.

...................................................................................................

Video týždňa: Fact checking – záruka alebo hrobár pravdy?

O dilemách boja s fake news, o tom, kto si privlastňuje monopol na pravdu, a aj o tom, kto postráži strážcov, debatuje v diskusii českých Konzervativních novin Matyáš Zrno s advokátom Jakubom Křížom a komentátorom týždenníka Echo24 Martinom Weissom.

Takzvané odhaľovanie manipulácií a fact checking je len novým druhom názorového písania, hovorí Martin Weiss. Podobne ako keď sa do opisu žiadosti o vedecký grant v prírodných vedách vhodne zakomponuje súvislosť s klimatickou zmenou, aj v tomto prípade platí, že sú žiadatelia o granty úspešnejší, ak svoju snahu o písanie zaštítia tzv. bojom proti dezinformáciám.

Ideologicky motivovaná kontrola faktov, ktorá sa snaží vyvracať najmä názory konzervatívneho spektra, však podľa Matyáša Zrna škodí najmä skutočnému nezaujatému factcheckingu. A tým paradoxne pomáha šíreniu naozaj nebezpečných dezinformácií.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva