Policajný šéf Hamran Alebo bojovník s temnými silami

Obišiel takmer všetky kľúčové redakcie a poskytol dlhé, podrobné, miestami až vyčerpávajúce rozhovory.

A predstavil sa aj ako policajt, ktorý vždy bude zasahovať rázne, a to napríklad aj proti tým, čo budú zastavovať dôležité komunikácie, alebo proti tým, čo svoju frustráciu budú riešiť nadávaním zdravotníkom.

Nie div, že minister vnútra Roman Mikulec už verejne uvažuje, že by si vedel predstaviť zotrvanie Štefana Hamrana na pozícii šéfa Policajného zboru. Hamran akoby bol opakom Mikulca.

Do všetkého ide s vervou a veľkým nasadením, kým Mikulec aj v najdramatickejších okamihoch pôsobí ako človek nad vecou. V kombinácii s opatrným Kovaříkom to nepôsobilo veľmi presvedčivo.

Hamran je opačný typ a má rád aj veľmi expresívne vyjadrovanie.

Okrem iného napríklad povedal: „Som dostatočne silný, aby som dokázal čeliť útokom. Novinárov sa nebojím, nemusím sa, vždy som mal korektné vzťahy a zbožňujem konštruktívnu kritiku.“

Nuž, zbožňovať človek môže všeličo, ale konštruktívnu kritiku? Možno stačí, keď človek tento typ kritiky dokáže uniesť. Hamran však bol vždy premiant, pochválil sa aj červeným diplomom či najlepšími študijnými výsledkami v ročníku.

Hamran povedal médiám aj to, že nie je ženatý, že je jedináčik a rodičia majú oňho stále strach. Zdieľať

Hamran pôsobí veľmi sebaisto. Určite nie arogantne, ale ako človek, ktorý sa dobre pozná a úplne si dôveruje. Vraj dostal takú výchovu, že nemôže zlyhať, lebo by sa zaňho jeho rodičia hanbili.

Rodičov spomína mimoriadne často. Napríklad vyhlásil: „Spravidla čo hovorím, to aj plním. Som taký typ, tak som bol vychovaný, k tomu ma rodičia viedli.“ Alebo na otázku, ako berie to, že jeho voľbu kritizovala dnešná opozícia, povedal: „To mi, inak, oznámili moji rodičia. A ja som im opísal, kto to tvrdí a aké má výsledky. Otec mi na to veľmi jednoducho odpovedal: ,Syn môj, keby ťa títo chválili, ja by som sa za teba hanbil.‘“

Hamran povedal médiám aj to, že nie je ženatý, že je jedináčik a rodičia majú oňho stále strach. Hovoril dokonca aj o tom, že pochádza zo skromných podmienok, mama je invalidná dôchodkyňa, otec vodič z povolania. A aj preto svoj kariérny úspech považuje za „systémovú chybičku“.

To znie sympaticky, ale zase pravdou je aj to, že nie sme až takou kastovníckou spoločnosťou, aby chlapec z funkčnej, hoci aj chudobnejšej rodiny a s dobrou výchovou nemohol veľa dosiahnuť. Naopak, skôr sa javí, že deti z dobre fungujúcich rodín, kde je veľa lásky, súdržnosti, ale kde sú aj jasne nastavené hodnoty a kde sa deti nerozmaznávajú, môžu dosiahnuť oveľa viac. V tomto môže byť Hamran dobrým príkladom.

Ale je celkom prekvapujúce, že policajný riaditeľ až tak odhaľuje svoje súkromie.

Hamranov vzor a poradca Jaroslav Spišiak bol zaujímavý práve tým, že odpovedal čo najstručnejšie. A nič o svojom súkromí ani o pocitoch nehovoril, nevyhýbal sa médiám, ale veľmi si premyslel každé slovo. Je dosť ťažké predstaviť si, že by Spišiak pri nástupe do funkcie oznámil: „Vždy som bol typ človeka, ktorý vykročil, keď iní cúvali, a keď iní vykročili, tak som cúval.“

Hamran už stihol nahnevať aj Borisa Kollára, keď sa úplne jednoznačne postavil za „našich chlapcov“, teda za štyroch kľúčových vyšetrovateľov, ktorí boli obvinení z manipulácie výpovedí a ktorých predseda parlamentu pomenoval výrazom „čurillovská mafia“.

Ale teraz píšem najmä o slovách. Tie sú dôležité, ale možno dôležitejšie budú činy. Zdieľať

Štefan Hamran je však naozaj zaujímavý zjav. Byť policajtom je preňho zrejme kariéra snov, zrejme je to aj jeho vášeň a je naozaj nielen razantný, ale aj veľmi motivovaný. Občas sa to javí dokonca možno až tak, že je premotivovaný. Čo môže byť aj výhoda, aj nevýhoda.

Ale on má v sebe niečo také, že si chce získať médiá. Už zistil, aké slová na novinárov zaberajú. No rozhodne by mal v nasledujúcich dňoch menej používať výraz „temné sily“. Objavil sa hádam v každom rozhovore a policajný šéf sa tak trochu pasoval do roly rytiera, ktorý bojuje s temnými silami.

Keď také výrazy používame my novinári, je to skratka pre čitateľa a je nám zvyčajne odpustené, máme totiž aj štipku umeleckej licencie v používaní jazyka. Ale policajný prezident by už mal na tento výraz radšej zabudnúť. Aj ten „morálny kompas“ znie pekne, ale už je trochu ošúchaný a už by nám ani nemusel pripomínať, ako bol vychovaný.

Ale teraz píšem najmä o slovách. Tie sú dôležité, ale dôležitejšie budú činy.

Tak uvidíme, ako sa dobre vychovaný, sebaistý človek s morálnym kompasom a odhodlaním poraziť temné sily ukáže v ťažkej funkcii v ťažkom období.

Videli sme už v tejto funkcii priveľa hrozných zlyhaní. Tak sa Štefan Hamran môže predviesť. Dostal šancu.