Štefan Hamran o kandidatúre na prezidenta Ak tu bude demokratický kandidát s vyššou šancou, nebudem mu stáť v ceste

Médiá v utorok zverejnili, že bývalý šéf polície Štefan Hamran uvažuje o prezidentskej kandidatúre. Exšéf polície má už zaregistrované internetové domény prezidenthamran.sk a tiež hamran24.sk a stefanhamran24.sk. Vo štvrtok počas diskusie Večer Mareka Vagoviča potvrdil, že kandidatúru naozaj zvažuje.

„Obrátili sa na mňa ľudia z politicko-spoločenského prostredia, ktorí si to vedia predstaviť a ktorých si vážim. Ale musí to vo vás vnútorne dozrieť a musíte sa na to cítiť, aby ste sa o taký post uchádzali,“ povedal Hamran s tým, že sa na neho s touto výzvou obrátili aj ľudia z tretieho sektora.

„Uchádzať sa o post prezidenta nie je také jednoduché. Musíte zvážiť, či na to vôbec máte. Je to predsa len najvyšší ústavný činiteľ, skôr reprezentatívna funkcia a ja som viac exekutívny typ. Uvažujem nad všetkými pre aj proti.“

Hamran tvrdí, že ho zaskočilo, keď niektorí kritizovali čo i len úvahu, že by bývalý policajný prezident mohol rozmýšľať o kandidatúre na prezidenta republiky. Na kritiku reagoval tým, že v Spojených štátoch malo z doposiaľ 46 prezidentov až 29 kariéru v ozbrojených zložkách.

„Nechcem konkrétne menovať niektorých politických komentátorov. Samozrejme, je to normálne v demokratickej spoločnosti, beriem aj také názory. (...) No zarazilo ma, že niektorí predpokladali, že by som bol schopný ublížiť demokratickému kandidátovi svojou účasťou. Nikdy v živote by som nevstúpil do kampane, ak by moja účasť mohla ublížiť alebo zmariť snahu dostať do prezidentského paláca demokraticky zmýšľajúceho kandidáta.“

Ak niekto takýmto spôsobom uvažuje, tak ho vraj vôbec nepozná. 

Nechce byť politickým kandidátom

Hamran potvrdil, že ak by sa nakoniec rozhodol kandidovať, ale mal by menšiu šancu dostať sa do druhého kola ako Ivan Korčok, určite by sa vzdal kandidatúry v jeho prospech. Odstúpiť za takých okolností by pokladal za svoju povinnosť. 

„Je najvyšší čas, aby sa ľudia na demokratickej strane konečne koordinovali, zomkli a postupovali tak, aby sme tu mohli postupne zaznamenávať víťazstvá, ktoré budú viesť k tomu, že nebudeme musieť chodiť na námestia, pretože princípy demokracie budú platiť a právny štát bude fungovať,“ uviedol Hamran a dodal, že na opačnej strane sa kandidáti vedia zomknúť.

Prečo teda o kandidatúre uvažuje? 

„Presviedčali ma (ľudia, ktorých si váži), že podľa nich je to dobrý nápad a mohol by som to skúsiť, lebo by som možno vedel pomôcť inému demokratickému kandidátovi a človek nikdy nevie,“ dodal, že medzi kandidátmi vidí momentálne iba jedného demokratického kandidáta, ktorý sa zhoduje s jeho mentálnym svetom a vedel by si ho v úrade prezidenta predstaviť. Narážal tak na Ivana Korčoka, ktorý už vyzbieral potrebný počet podpisov.

Čítajte tiež

Komentár

Hendikepy Ivana Korčoka A ako mu ich Fico pomáha zmierniť

Jozef Majchrák

Korčokova prezidentská kampaň dostala od Fica darček.

„Ak sa náhodou potkne, vyfauluje, ak sa stane čokoľvek nepredvídateľné, tak si opäť budeme zrejme vyberať z dvoch horších možností a na voľbách sa v takom prípade radšej ani nezúčastním,“ hovoril bývalý policajný prezident.

Uvedomuje si, že kampaň je náročná a potrebuje mať financie, skúsený tím a 15-tisíc podpisov.

Nechce byť politickým kandidátom, preto odmieta kandidovať za prezidenta vďaka podpisom 15 poslancov Národnej rady. „Tou cestou by som sa nikdy nevybral, nikdy. Od politikov by som nechcel podporu na to, aby som kandidoval, keď viem, že prezident musí mať naozaj silnú občiansku podporu. Ak ju nemáte, tak na čo vôbec o niečom takom uvažovať?“

Definitívne rozhodnutie by mohol Hamran oznámiť do konca tohto týždňa alebo začiatkom budúceho. „Ešte mám pár dní.“

Vstup do politiky s Ódorom nevylúčil

„Bože, nie, nie som Radoslav Procházka,“ reagoval Hamran na otázku, či by v prípade kandidatúry a s ňou spojeného dobrého výsledku pretavil podporu do založenia politickej strany, ako to po voľbách v roku 2014 urobil Radoslav Procházka. Ten následne založil stranu Sieť.

Hoci ešte pred mesiacom dával Hamran svojmu vstupu do politiky „dvojpercentnú šancu“, dnes to už nevylučuje. „Sú ľudia, s ktorými si viem predstaviť budovať demokratickú stranu.“

Nepovedal, či by šlo o stranu, v ktorej by mal svoje miesto aj expremiér Ľudovít Ódor. Na jeho adresu povedal len toľko, že ho má rád, dobre sa mu s ním pracovalo a páčil sa mu aj jeho štýl komunikácie. Hamran pozná Ódora ako čestného priamočiareho človeka a spomenul, že boli spolu už v pionierskom tábore.

Policajný exprezident tiež prezradil, že už mohol byť v politike. Dostal „veľmi slušné miesto“ na kandidátke strany, ktorá v septembrových parlamentných voľbách spravila „veľmi slušný výsledok“. Či išlo o stranu PS, nekomentoval. Povedal, že mal viacero ponúk.

„Slušne som sa im poďakoval. Povedal som, že chcem dokončiť dôstojne mandát prezidenta Policajného zboru. Rátal som s tým, že ma takýmto spôsobom popravia, napriek tomu som to chcel dokončiť. Aj kvôli chalanom, aj kvôli tomu, čo sme začali. Bohužiaľ, občania rozhodli v parlamentných voľbách, že to nemôžeme dokončiť.“

Úvahy o prezidentskej kandidatúre Štefana Hamrana prichádzajú v čase, keď vláda Roberta Fica schválila zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktoré chce v parlamente presadiť v skrátenom legislatívnom konaní. Koaliční politici dnes možnú Hamranovu kandidatúru vnímajú ako dôkaz, že policajné vyšetrovanie pod jeho taktovkou bolo voči nominantom predchádzajúcich vlád Smeru politicky motivované.

Som pre nich nočná mora, hovoril pred nástupom Fica

Hamran avizoval svoj koniec na čele polície už krátko po voľbách.

„Tak ako som povedal, tam, kde sa začína Robert Fico, ja končím. Som pre nich nočná mora a to isté platí aj pre mňa. Takže s takými ľuďmi si neviem predstaviť spoluprácu, lebo by to nedávalo absolútne žiadny zmysel. Popierajú všetko, čo sme tu budovali posledné dva roky,“ vravel desať dní po parlamentných voľbách v talkshow Mareka Vagoviča.

Hamran si podal žiadosť do civilu, no minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho koncom októbra niekoľko hodín po vymenovaní vlády odvolal z funkcie a preradil ho na obvodné oddelenie do Popradu.

„Nevydržal pár dní, aby som skončil dôstojne a mohol sa rozlúčiť so svojimi podriadenými. Historicky si nepamätám takéto počínanie žiadneho ministra vnútra,“ komentoval vtedy Hamran rozhodnutie Šutaja Eštoka. „Čakali sme, že bude nekompromisný, ale že spraví takúto špinavosť, s tým sme nerátali.“

Vo funkcii šéfa polície bol rok a pol. 

Bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana zaradili po odvolaní na tri dni do kancelárie č. 311 na obvodnom oddelení v Poprade

SNS postaví vlastného kandidáta

Kandidatúru do prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia na jar budúceho roka, ohlásili oficiálne bývalý minister zahraničia Ivan Korčok, bývalý diplomat a exminister zahraničia Ján Kubiš, bývalý minister spravodlivosti a sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin a zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková.

O kandidatúre uvažujú aj europoslankyňa z KDH Miriam Lexmann a predseda parlamentu a strany Hlas Peter Pellegrini.

Podpredseda vlády Tomáš Taraba oznámil, že SNS postaví v prvom kole prezidentských volieb vlastného kandidáta. Konkrétne meno však nepovedal. „Najpravdepodobnejšia voľba v SNS, ak by sa kandidát vyberal po straníckej línii, bude Andrej Danko,“ povedal Taraba v Rádiu Expres.

SNS hľadá prezidenta Musíme postaviť vlastného kandidáta, hovorí Taraba. Pellegriniho nepodporia

Lukáš Kekelák

SNS tvrdí, že Peter Pellegrini podporu národniarov odmietol. Najpravdepodobnejším kandidátom strany podľa Tarabu bude Andrej Danko. 

Naďalej sa špekuluje aj o kandidatúre Roberta Mistríka, ktorý sa naposledy vzdal v prospech prezidentky Zuzany Čaputovej. A podľa Tomáša Tarabu sa v kuloároch hovorí aj o možnej kandidatúre expremiéra Igora Matoviča.

V doterajších prieskumoch sa Pellegrini umiestňoval pred Korčokom. Zatiaľ najpravdepodobnejším termínom volieb je 23. marec (prvé kolo) a 6. apríl (druhé kolo).