Advent nám pomáha prijať najväčší dar

Advent nám pomáha prijať najväčší dar

​Na vysokej škole som čítal diela Christophera Dawsona, ktoré vo mne zanechali trvalý dojem. Tento veľký historik a konvertita na katolicizmus mi pomohol pochopiť kresťanský zmysel pre dejiny.

Pohanstvo chápe čas, a teda i dejiny ako nekonečné cyklické opakovanie udalostí – podobne ako keď sa pravidelne striedajú ročné obdobia. Takýto repetitívny spôsob interpretácie reality však človeka uzatvára do nezmyselného kruhu. Kam smerujeme, ak neexistuje žiadny konečný bod v čase, iba neustále reprízy s meniacim sa obsadením, ktoré prichádza a odchádza?

Túto dilemu, samozrejme, rieši kresťanské zjavenie. Stvorenie má začiatok a koniec. Kristus je alfa a omega. Náš svet a naše životy pochádzajú od neho a na ceste životom sa neustále snažíme kráčať s ním („Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ Mt 28,20) a až sa zavŕšia naše dni tu na zemi, nájsť ho ako milosrdného sudcu („Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ Mt 25,34).

S takýmto lineárnym chápaním dejín, siahajúcim od stvorenia po vykúpenie a dosahujúcim naplnenie v posledný deň je pomerne ľahšie nájsť si svoje miesto v čase a v priestore. Chceme byť súčasťou veľkého zástupu pútnikov, ktorí tvoria Cirkev. Boh nás vložil na túto zem, keď to on sám uznal za vhodné, aby sme uskutočňovali jeho ciele. Sme povinní hľadať jeho vôľu, kým očakávame, že ho budeme vidieť z tváre do tváre, či už vo chvíli svojej smrti alebo pri jeho druhom príchode v posledný deň, ak sa ho dožijeme.

Skrytý Kristus, v ktorého veríme, aj keď sme ho nevideli, sa narodil v Betleheme pred niečo vyše 2000 rokmi. Kedysi ho videli ponížení a zbožní muži, ktorých poslali k jeho jasliam anjeli. Zdieľať

Hľadanie Božej vôle si vyžaduje opakovanie mnohých dobrých skutkov: modlitieb, obiet, prijímania sviatostí, dobrých a láskavých skutkov, najmä voči chudobným. Tento posvätný cyklus opakovania sa realizuje v perspektíve našej cesty časom k cieľu, ktorým je Kristus. Cirkev nám dala kresťanský rok ako organizujúci princíp našej každodennej snahy byť s Kristom teraz i naveky. V rámci liturgického kalendára uvažujeme nad Kristovým životom a slávime ho. Cirkev opakuje tento cyklus rok čo rok, aby nás poučila a usmernila, ako máme putovať k večnému Jeruzalemu. Tento cyklus dní a rokov nie je nekonečný ani uzavretý do seba. Smeruje k poslednému dňu, keď sa vráti Pán.

Konferencia katolíckych biskupov USA nám pripomína: „Adventné obdobie je časom prípravy, ktorý upriamuje naše srdce i myseľ na Kristov druhý príchod na konci časov, ako aj na výročie Pánovho narodenia na Vianoce. Posledné dni adventu od 17. do 24. decembra sa zvlášť zameriavajú na to, aby nás pripravili na slávenie Narodenia nášho Pána (Vianoce).“

Prvá časť adventu sústredí naše myšlienky na Kristov druhý príchod v posledný deň. Preto začíname kresťanský rok uvažovaním o konci času. Teraz kráčame s Kristom, ktorý je v skrytosti, aby sme boli s ním, až príde súdiť živých i mŕtvych. Tento skrytý Kristus, v ktorého veríme, aj keď sme ho nevideli, sa narodil v Betleheme pred niečo vyše 2000 rokmi. Kedysi ho videli ponížení a zbožní muži, ktorých poslali k jeho jasliam anjeli. Tí istí anjeli ohlásia jeho príchod, keď všetci „uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou“. (Mt 24,30)

Druhá časť adventu sústredí naše myšlienky na narodenie toho, ktorý napĺňa všetky proroctvá dané izraelskému ľudu. Úžasná realita Vtelenia volá po našej plnej pozornosti. Tým sa dostávam späť k Dawsonovi, zvlášť k jeho poznámke, že každý deň je generálkou na druhý príchod. To plne vystihuje kresťanský zmysel pre čas i dejiny. Vždy máme byť pripravení pozdraviť Pána pri jeho návrate. Deň ani hodinu nikto nepozná (Mt 24,36), no predsa vieme, že príde.

Dary, ktoré si dávame na Vianoce, určitým spôsobom napodobňujú najväčší dar, ktorý nám na Vianoce dáva Boh a ktorým je jeho Syn. Zdieľať

Advent nám naliehavo pripomína, že máme byť pripravení stretnúť sa s Kristom. Kajúcny charakter tohto obdobia (fialové liturgické rúcha a vynechávanie Glórie v omši) nás učí, že sa musíme postaviť hriechu a hriešnym návykom. Spasiteľovo narodenie si najlepšie uctíme tak, že sa pripravíme na stretnutie s ním v posledný deň, čo znamená uchádzať sa o to, aby nám odpustil hriechy, a o jeho milosť, aby sme lepšie žili ako jeho praví nasledovníci. Najmilším darom narodenému Kristovi bude, keď sa dobre vyspovedáme zo svojich hriechov. Rozhrešenie od hriechov je Kristov dar tým, čo túžia vidieť jeho tvár.

Vidieť však niečo z tohto na prežívaní adventu zo strany väčšiny dnešných katolíkov? Naša zvyškovo kresťanská kultúra ovládaná médiami väčšinu odkazov na Vianoce z verejného priestoru v Amerike vykázala a zostalo nám len konzumné krédo nakupovať, nakupovať a nakupovať. Oslava sviatku Vtelenia degenerovala medzi ľuďmi na míňanie množstva peňazí na oslavu „sviatkov“.

Advent nám má pripomenúť, že ak chceme primerane osláviť Boží príchod medzi nás, musíme  konať pokánie a viac sa modliť. Toto je nevyhnutné, ak chceme byť naozaj pripravení na Kristov druhý príchod a uctiť si jeho narodenie v Betleheme v duchu poklony podľa vzoru pastierov a mudrcov. Dary, ktoré si dávame na Vianoce, určitým spôsobom napodobňujú najväčší dar, ktorý nám na Vianoce dáva Boh a ktorým je jeho Syn. Tešíme sa na túto vianočnú oslavu Božej lásky, a preto si znovu uvedomme význam adventu. Práve prebieha generálka.

P. Gerald E. Murray J.C.D.
Autor je farárom vo farnosti sv. Rodiny v New Yorku a kánonický právnik.

Pôvodný text: The Coming of Advent, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo