Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Politika
31. august 2021

Pčolinský na slobode

Generálna prokuratúra zhodila bombu

Už v septembri mali mať verdikt o vine či nevine exriaditeľa SIS v moci sudcovia. Predbehla ich generálna prokuratúra.

Generálna prokuratúra zhodila bombu

Vladimír Pčolinský počas vymenovania prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v Bratislave 15. apríla 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Nič podobné sa ešte nestalo. Generálna prokuratúra nikdy predtým nezrušila samotné trestné stíhanie v kauze, ktorú dozoruje špeciálna prokuratúra.

Malo ísť o proces roka, keďže zásah NAKA voči úradujúcemu riaditeľovi SIS, ktorý bol od marca stíhaný vo väzbe, bol aj v slovenských pomeroch niečo nevídané, trestnoprávne aj politicky.  

Preto sa čakalo na obžalobu prokurátora Petra Kysela, ktorá mala byť podľa informácií Postoja hotová už budúci týždeň. Po jej podaní by sa už celý prípad konečne dostal na Špecializovaný trestný súd, ktorého sudcovia by posudzovali dôkaznú silu a na konci dňa by Pčolinského odsúdili alebo oslobodili.

Po pol roku väzobného stíhania exriaditeľa SIS sme si do dnešného obeda nevedeli ani nič iné predstaviť – NAKA a špeciálna prokuratúra zjavne nekonali bez akéhokoľvek základu, ak dôvodnosť trestného stíhania Pčolinského aj opodstatnenosť väzby v priebehu pol roka opakovane potvrdili tri senáty Najvyššieho súdu a senát Špecializovaného trestného súdu. Pčolinského sťažnosť odmietol začiatkom júna aj Ústavný súd.

Samozrejme, to neboli rozhodnutia o Pčolinského vine. Prinajmenej z nich však vyplývalo, že vyšetrovatelia priebežne dokázali presvedčiť asi desiatku sudcov o tom, že obvinenie aj väzobné stíhanie sú dostatočne dôvodné na to, aby ich súdy v prípravnom konaní nielenže nespochybnili, ale aj ponechali exriaditeľa SIS vo väzbe.

Pčolinského advokáti to dnes prekrývali tvrdením, že súdy doteraz nerozhodovali o vine a treste, ale iba o väzbe, pričom nehodnotili dôkazy. To je však účelové tvrdenie advokátov, ktorí sa snažia vyvolať dojem, že kým doterajšie súdne senáty rozhodovali na základe čisto formálnych podmienok, až generálna prokuratúra vyhodnotila dôkazy a rozhodla, že Pčolinský je nevinný.

Lenže úlohou súdov je rozhodovať o väzbe aj na základe materiálnych podmienok, teda či dovtedy zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a existujú dôvody na podozrenie, že ho spáchal obvinený. No a pri Pčolinskom ešte aj minulý týždeň jeden zo senátov Najvyššieho súdu potvrdil dôvodnosť trestného stíhania aj väzby.

Po dnešnom zásahu Žilinkovej generálnej prokuratúry je pravdepodobné, že o vine či nevine Vladimíra Pčolinského už nikdy nerozhodnú súdy. Teoreticky to je stále možné – vyšetrovateľ by sa mohol vyrovnať s námietkami generálnej prokuratúry a opäť vzniesť obvinenie, najmä ak by námietky generálnej prokuratúry mali skôr formálno-procesný charakter.

No nielen z eufórie, ktorou dnes oplývali Pčolinského advokáti, ale aj z krátkeho zdôvodnenia, ktoré poskytla verejnosti hovorkyňa generálnej prokuratúry, vyplýva, že generálna prokuratúra zrušila obvinenie z dvoch trestných činov nielen pre závažné procesné pochybenia, ale aj pre absenciu dôkazov, teda spochybnila obvinenia vo všeobecnosti.

Takže aj keby sa NAKA pod vedením špeciálnej prokuratúry opäť pokúsila vzkriesiť vyšetrovanie a trestné stíhanie Pčolinského, musela by prísť s celkom iným súborom dôkazov, než mala dosiaľ k dispozícii. Inak by Žilinkova prokuratúra nové obvinenie hneď zrušila a len by zrecyklovala súčasné argumenty.

V tejto chvíli je preto kľúčové vyčkať na vyše 70-stranové zdôvodnenie, ktorým generálna prokuratúra oslobodila a – ako tvrdia advokáti – plne rehabilitovala Vladimíra Pčolinského.

Pod týmto rozhodnutím nie je podpísaný Maroš Žilinka, ale jeho námestník Ján Kandera, dnes prokurátor, niekdajší sudca Najvyššieho súdu, ktorého kedysi šikanoval Štefan Harabin a v superlatívoch sa o ňom vyjadroval aj Daniel Lipšic.

Rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá prvýkrát v dejinách zrušila takýmto spôsobom prípad špeciálnej prokuratúry - po priebežnom posúdení viacerými senátmi Najvyššieho súdu - a to navyše krátko pred podaním obžaloby, by malo len jediné ospravedlnenie: ak by boli výpovede a reťaz nepriamych dôkazov, ktoré nazhromaždili vyšetrovatelia pod dozorom špeciálnej prokuratúry, také chatrné a Kanderovo zdôvodnenie také presvedčivé, až by bolo odbornej aj laickej verejnosti zrejmé, že žiaden súd nebol ani potrebný.

V takom prípade by sa otvorila veľká debata: ani nie tak o zmanipulovaných kajúcnikoch, ale o práci elitných tímov vyšetrovateľov, prokurátorov, ktorí sa utrhli z reťaze, aj o práci súdov pri rozhodovaní o väzbe.

No ak sa v najbližších dňoch ukáže, že generálna prokuratúra vstúpila do prípadu síce so zákonnou právomocou, ale de facto svojvoľne, aby zabránila súdnemu procesu, čaká nás opäť debata, aké sme tu už viedli roky. V časoch, keď prokurátorom vládli šéfovia ako Dobroslav Trnka či Dušan Kováčik. 

Oprava: V pôvodnej verzie textu autor uviedol, že generálna prokuratúra prvýkrát zrušila obvinenie v prípade, ktorý dozorovala špeciálna prokuratúra. Táto informácia bola chybná, príslušné pasáže sme opravili.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva