Richard Nemec je bývalý reprezentant Československa i Slovenska vo volejbale, od marca 2020 je poslancom NRSR za OĽANO. V rozhovore vysvetľuje, prečo na Slovensku upadla telesná výchova a navrhuje, ako to zmeniť: „Z krajín V4 sme na tom s úrovňou telesnej výchovy najhoršie. Telesná výchova je už taká neatraktívna, že panuje všeobecná skepsa a deti už na ňu ani nechcú chodiť.“

Čo sa stalo s telesnou výchovou na školách, keď sa oproti minulosti v podstate rozpadol koncept systematickej pohybovej práce s deťmi? 

Oproti minulosti klesol počet telesnej výchovy z troch na dve hodiny týždenne, čo je najväčším problémom. Potom chýbajú odborníci na telesnú výchovu na prvom stupni základných škôl a učia ju učiteľky, ktoré učia všetky ostatné predmety. Plus telesná výchova je už taká neatraktívna, že panuje všeobecná skepsa a deti už na ňu ani nechcú chodiť. 

Prečo? 

Šport aj trochu bolí a aby bol zaujímavý, je potrebné ho učiť dobre. Telesnú výchovu sme prestali kvalifikovať, opadol tak efekt súťaže. Oproti všetkým ostatným predmetom sme ju postavili na koniec záujmu. 

Aký to má efekt na dnešnú generáciu detí? 

Dokázateľne stúpol počet detí s obezitou a cukrovkou a pohybová gramotnosť detí alarmujúco klesla. Na prvom stupni máme až tridsať percent detí, ktoré sa hýbu len na telesnej výchove a keď to rozšírime na oba stupne, tak až sedemdesiat percent detí základnej školy sa hýbe len na hodinách telesnej výchovy. Nemajú žiaden iný pohybový krúžok. Obdobie covidu nám len ukázalo zrkadlo telesnej zdatnosti našich detí. 

Je naozaj až taký podstatný počet hodín telesnej výchovy? Nemali by sme najskôr riešiť kvalitu ako kvantitu?

Samozrejme, len samotné zvýšenie počtu hodín z dvoch na tri týždenne problém nevyrieši. Musíme zatraktívniť a skvalitniť telesnú výchovu. Preto sa snažíme, aby sme k tomu pristúpili komplexne v rámci kurikulárnej reformy, ktorá je dnes na stole. Ministerstvo školstva sa snaží, aby sa robila osveta, ale stále sú to len barličky. Je potrebné zreformovať celý koncept telesnej výchovy. 

Aké sú vaše návrhy? 

V prvej fáze je dôležitá aj kvantita, teda dať povinné tri hodiny telesnej do týždňa a naliať do systému odborníkov, kvalifikovaných učiteľov telesnej výchovy na prvom stupni. Hoci aj na druhom stupni je to zlé, ale tam nám to trochu suplujú už krúžky, športové kluby. Je tam teda už istá opora.

Pohyb má kľúčový vplyv na psycho-sociálny vývin detí. Musíme sa preto zamerať na malé deti, ktoré prídu zo škôlok, aby sme ich podchytili pre šport. Keď nám dieťa štyri roky len sedí za lavicou, ťažko sa už učiteľom na druhom stupni štartuje pohyb. Lebo oni potom nevedia urobiť ako desaťroční ani kotrmelec, a tak na druhom stupni to už učiteľ radšej ani nevyžaduje, aby sa dieťa nebodaj nezranilo. 

Prečo sú prvé ročníky pre telesnú gramotnosť také kľúčové?

Ide o vek zlatej telesnej gramotnosti. Ak nezachytíme deti v tomto veku, v puberte nám už šport nebudú robiť. V čase strednej školy prichádzame o najviac športovcov, lebo šport bolí a oni nemajú v sebe výdrž, lebo sme to v nich na prvom stupni zadusili.

Šport nás emočne aj fyzicky posúva, lebo sa učíme makať na sebe, drieť, pracovať v tíme, rozmýšľať, vyhodnocovať rôzne situácie, reagovať na stres, ale aj premôcť sa, vstať a začať od začiatku, čo je pre deti veľmi dôležitá devíza do budúcna.

Čo bolo u nás zlomom, že k došlo k takémuto prepadu telesnej výchovy? Z detstva si ešte pamätáme povestné dvanásťminútovky, gymnastiku, loptové hry, aj keď to nebolo ideálne, bol v tom istý systém. 

Najväčším zlomom zrejme bolo, že sa na pedagogických fakultách pri prvostupniaroch zrušili špecializácie výtvarná, hudobná či telesná výchova. To sú učiteľky, ktoré majú na pedagogickej špecializáciu napríklad slovenčina a výtvarná alebo matematika a hudobná, alebo zemepis a telesná výchova. Túto špecializáciu na telesnú sme zrušili a tak prvostupniarky prišli o túto odbornejšiu kvalifikáciu. Telesnú výchovu sme dostali na úroveň najzákladnejšej bázy. 

Vy chcete dosiahnuť, aby telesnú výchovu učili po novom absolventi FTVŠ? 

Toto by bolo ideálne, aby aspoň mali túto možnosť učiť aj na prvom stupni. Dnes z FTVŠ odchádzajú len učitelia druhého stupňa. Ale je potrebné dať možnosť aj tým učiteľkám, ktoré sa chcú venovať telesnej výchove, aby sa mohli dovzdelať, dať im nové osnovy, školenia, aby na prvom stupni skvalitnili telesnú výchovu.

Problémom však môže byť aj samotné vybavenie škôl. Mnohé školy majú telocvične v katastrofálnom stave alebo ich vôbec nemajú. 

Určite, následným krokom by malo byť aj naliatie peňazí do infraštruktúry. Aj keď si myslím, že dobrý učiteľ vie urobiť zatiaľ kvalitnú hodinu aj v triede, aj vonku alebo na chodbe. 

Problémom však je, že veľa detí je dnes oslobodených od telesnej výchovy a majú na to aj papier od lekára. Bežne sa stáva, že polovica triedy sedí na lavičke pre rôzne alergie a metabolické poruchy. 

Tento problém by vyriešila zdravotná telesná výchova. 

Čo tým myslíte? 

Stúpa nám naozaj počet detí, ktoré sú oslobodené od telesnej výchovy a pediatri im dávajú ospravedlnenky. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale mnohým stačí, že dieťa príde a povie, že nechce chodiť na telesnú a oni im dajú papier.

Mojím zámerom je, aby sme pediatrov donútili cez ministerstvo zdravotníctva, aby museli napísať nielen to, čo nemôžu deti cvičiť, ale aj to, čo môžu cvičiť. Astmatik nemôže síce behať, ale posilňovať môže. 

Zavedením zdravotnej telesnej výchovy by sme docielili to, že absolventi FTVŠ by učili práve tento predmet a vyriešili by sme problém detí oslobodených z hodín telesnej výchovy.

Ako by sme ho vyriešili?

Poviem to na príklade. Deti so zdravotnými problémami by som poslal na hodiny zdravotnej telesnej výchovy, ktorá by bola po skončení vyučovania. Ja vám garantujem, že osemdesiat percent detí by prestalo chodiť za pediatrami a vymýšľať si diagnózy a ten zvyšok, ktorý má reálne problémy ako astma, skolióza, srdcovo-cievne choroby, by dostal špecializovanú starostlivosť s odborníkom. Konečne by sme sa tak venovali na školách deťom, ktoré sú hendikepované. To dnes nerobíme. 

Spomínali ste však, že nám chýbajú už samotní učitelia telesnej výchovy. Kde by sme ešte zobrali fyzioterapeutov pre deti so špeciálnymi potrebami? 

V Maďarsku napríklad vytvorili fond na telesnú výchovu, do ktorého načerpali 20 miliónov zo sociálnych eurofondov. Mimochodom, z krajín V4 sme na tom s úrovňou telesnej výchovy najhoršie. 

V akom zmysle najhoršie? 

Predstavte si, že maďarské deti majú telesnú výchovu každý jeden deň, majú ju s odborníkmi a ešte k tomu majú aj zdravotnú telesnú výchovu pre deti s obmedzeniami, na tieto hodiny im dokonca chodia fyzioterapeuti.

Česi aj Poliaci to majú slušne nastavené. Slovinci, ktorí sú menším národom, dosahujú v športe lepšie výsledky ako my. Ale aj iné krajiny. Británia za posledné roky kompletne zreformovala telesnú výchovu, Francúzi to majú perfektné. 

Ako sa podarilo Maďarom zaradiť každý deň telesnú výchovu? O to dlhšie sú maďarské deti v škole? 

Oni si povedali, že za päť rokov zreformujú telesnú výchovu postupne. Prvý rok zvýšili telesnú výchovu najprv pre prvý a piaty ročník. Ďalší rok pridali druhý a tretí ročník, potom štvrtý, šiesty a siedmy ročník.

Prvé dva, tri roky nechali deti dlhšie v škole, ale minulý rok prijali zákon, ktorý dáva kompetencie školám, aby mohli ubrať z iných predmetov, ak vyhodnotia, že je to pre deti potrebné. Uberajú zväčša z maďarského jazyka, prípadne z prírodovedných predmetov. Ale čo je dôležité pripomenúť, samotné školy majú takúto kompetenciu, vedia najlepšie vyhodnotiť úroveň svojich žiakov v jednotlivých predmetoch, a nie ministerstvo. Nadarmo budeme mať deti, ktoré ovládajú bez chyby vybrané slová, ale sú choré, frustrované a nešťastné.

Popritom však Maďari budovali aj infraštruktúru na školách a dovzdelávali učiteľov.   

Spomínali ste, že telesná výchova ustúpila u nás na rebríčku priorít iným predmetom. Ako ste to mysleli? 

V deväťdesiatych rokoch prišiel boom jazykov, angličtina sa stala prioritou a navyšovaním hodín o jazyky sa muselo niekde ubrať, tak prvá na rane bola telesná výchova. Potom bola prioritou informatika a iné novodobé výchovy, tak sa opäť ubralo z telesnej výchovy. 

Obdobie covidu nám však krásne ukázalo, že telesná výchova musí byť prioritou, inak nám deti budú chradnúť a pôjdu do depresií. Dnes vieme, že jedno euro investované do pohybu detí nám raz ušetrí štyri eurá v zdravotnom systéme. Plus zvyšujeme šancu, že na druhom stupni sa nám rozšíri množina vrcholových športovcov. 

Pri navyšovaní hodín telesnej výchovy by sa však mohli ozvať učitelia iných predmetov, že chcú navýšiť hodiny matematiky alebo hodiny druhého jazyka. Plus ak sa niekde pridá, musí sa niekde ubrať. Deti nemôžu byť v škole aj v neskorých poobedných hodinách.

Prieskumy zo zahraničia ukazujú, že tie deti, ktoré majú viac hodín telesnej výchovy do týždňa, majú lepšie výsledky aj v iných predmetoch. Pohyb potrebujú na to, aby dokázali myslieť. Telesnú výchovu, ktorú sme minulý školský rok už kvôli covidu úplne zanedbali, zavreli športoviská, čo považujem za veľkú chybu, ale musíme sa z toho dna teraz dostať aspoň na nejakú úroveň. 

Ja si tiež myslím, že telesná výchova musí byť len doobeda, veď okolo 75 percent detí nám zostáva v školských kluboch. Alebo bolo by ideálne hodiny telesnej urobiť ako 60-minútovky. Dnešné 45-minútovky znamenajú reálne 20 minút pohybu, kým sa žiaci prezlečú na začiatku a na konci hodiny. 

Počas covidu sa na telesnú deti ani neprezliekali, v lepšom prípade ich učiteľky a učitelia zobrali aspoň na dvor, kde si mohli deti robiť, čo chceli. Od septembra má byť telesná výchova opäť len v exteriéri. Sú pandemické opatrenia pre telesnú výchovu objektívne? 

Deti si dávajú rúška dole, aj keď spolu v triede desiatujú. Hoci nie som odborník, nedáva mi logiku, prečo by si potom nemohli aj spolu zacvičiť vo svojej bubline. Niektoré opatrenia boli nešťastné, nemali sme dopustiť, že sa deti prestali hýbať. Poučme sa z týchto chýb.

Blížia sa depresívne jesenné mesiace, pohyb deťom len pomôže. A keď má byť telesná vonku, tak sa jej systematicky venovať, nevzdať to. V septembri a októbri je ešte dobré počasie. Aj vonku sa dajú urobiť posilňovacie cvičenia, beh. Ak by došlo aj k dištančnému vzdelávaniu, učiteľ by mal aj na diaľku deti motivovať, aby si zacvičili alebo aby sa išli prejsť. 

Pripravuje sa školská reforma, ale všetko zatieňuje pandemická situácia. Prioritou je, aby vôbec deti chodili do školy. Nájdete na tieto zmeny politickú vôľu? 

Práve pandémia ukázala, že prioritou štátu by malo byť zdravie svojich občanov a obzvlášť detí. A preto je našou povinnosťou pripraviť školám také podmienky, aby sa deti mohli rozvíjať aj v tejto oblasti. 

Koncom júna sme zorganizovali odbornú konferenciu za prítomnosti odborníkov, premiéra i ministra školstva, kde sa všetci zhodli na tom, že pohyb našich detí je alarmujúci. Tak dúfame, že to bude prioritou. Ono to nesúvisí ani tak so zmenou zákonov, ako skôr s tým, aby sa to dostalo do školskej reformy. Tieto debaty teraz prebiehajú.

Viem, že sa nám za štyri roky nepodarí zmeniť všetko, ale dôležité bude urobiť z toho prioritu, aby to ďalšie vlády nemohli zhodiť zo stola. 

Foto: Andrej Lojan